Ropa a plyn plnia ruskú pokladnicu podstatne rýchlejšie než vlani
Ruská pokladnica za sedem mesiacov od začiatku tohto roka zinkasovala za predanú ropu a plyn približne 6,7 bilióna rubľov, čo predstavuje zhruba 72 miliárd eur. Oproti minuloročným 45 miliardám eur (za rovnaké obdobie, január až júl) ide o prudký 61,6-percentný nárast. Informovalo o tom tamojšie ministerstvo financií.
Príjmy z ropy a zemného plynu sú pre Kremeľ najdôležitejším zdrojom hotovosti, pričom za posledné desaťročie predstavovali približne tretinu až polovicu celkových príjmov federálneho rozpočtu, dopĺňa agentúra Reuters.
Tá zároveň informovala, že v prvom polroku 2024 predstavovali tieto príjmy 61 miliárd eur a medziročný nárast bol na úrovni 41 percent, čo znamená, že práve ostatný mesiac bol v medziročnom porovnaní pre ruských fosílnych gigantov mimoriadne priaznivý, keď Moskva zinkasovala zhruba 11 miliárd eur.
V máji aj v júni sa tržby z predaja ropy a plynu pohybovali okolo čísla 8,4 miliardy eur.
Ruská ropa zdražela
Príčinou nárastu príjmov je najmä drahšia ropa, neplatí to však globálne, keďže svetové ceny ropy sa oproti prvej polovici minulého roka drasticky nezmenili. Polepšila si najmä ruská ropa Urals, ktorá sa vlani, zrejme aj vplyvom šoku z uvalenia cenového stropu, obchodovala za výrazne nižšie sumy než počas ostatných mesiacov tohto roka.
Reuters píše, že v prvom polroku sa cena ruskej vlajkovej ropnej zmesi pohybovala v priemere na úrovni 69,1 dolára za barel, čo je výrazne viac ako Západom stanovený cenový strop vo výške 60 dolárov.
V rovnakom období lanského roku 2023 sa cena ropy Urals obchodovala v priemere za 52,5 dolára.
Ilustruje to aj takzvaný spread, teda rozdiel medzi cenou ruskej ropy Urals a svetovými cenami ropy, ktorý sa už dlhé mesiace stenčuje. Poukázal na to napríklad aj český ekonóm Lukáš Kovanda.
Sleva ruské ropy (Ural) oproti světové ceně ropy (Brent) se stále pohybuje kolem 11 dolarů na barel. V roce 2022 byla sleva až více než třikrát vyšší než dnes, jenže Rusku se mezitím podařilo nalézt nové kupující, zejména v Asii, takže sleva se postupně tenčí (viz graf).… pic.twitter.com/RQawuVSIHa
— Lukáš Kovanda (@LukasKovanda) August 8, 2024
Ekonomike sa darí najmä pre vojenské výdavky
Ruská ekonomika v roku 2023 vzrástla o 3,6 percenta po miernom poklese o 1,2 percenta v roku 2022. Tempo bolo rýchlejšie než rast všetkých hospodárstiev štátov G7.
Medzinárodný menový fond zároveň očakáva, že v roku 2024 Rusko porastie o 3,2 percenta. Na porovnanie, Spojené štáty, ktoré by mali rásť najrýchlejšie spomedzi štátov G7, budú podľa MMF expandovať tempom 2,7 percenta.
Viacerí ekonómovia napriek slušným číslam kriticky poukazujú na to, že rast je umelo kŕmený vysokými vládnymi výdavkami na zbrojenie, ktoré Moskva zvýšila od vstupu ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022.
Kremeľ vynakladá na zbrojenie zhruba tretinu rozpočtu krajiny, čiže bezmála sto miliárd eur, respektíve okolo šesť percent HDP. Toto číslo zároveň predstavuje trojnásobný nárast oproti roku 2021.