Zvyšku krajín však Medzinárodný menový fond nechal prognózy nezmenené alebo ich rovno zhoršil. Najviditeľnejšie to je pri európskych krajinách, keď podľa starej prognózy malo Nemecko rásť o 0,5 percenta, zatiaľ čo tá najaktuálnejšia hovorí len o 0,2-percentnom zvýšení produkcie. Podobne je na tom Francúzsko (1 percento verzus 0,7 percenta) či Spojené kráľovstvo (0,6 percenta verzus 0,5 percenta).
Mimo ekonomík G7 zlepšil MMF odhad pre Španielsko (1,5 percenta verzus 1,9 percenta).
Okrem aktuálneho roku by však Rusko malo rásť rýchlejšie aj v tom nadchádzajúcom. Medzinárodná organizácia zlepšila hospodárstvu medveďa výhľad o 0,7 percentuálneho bodu. Predpokladá, že tamojšia ekonomika bude rásť takmer dvojpercentným tempom.
Najväčším ťahúňom rastu sú podľa ekonómov a expertov na Rusko vojenské výdavky, ktoré sa od začiatku vojny radikálne zvýšili. Moskva vynakladá na zbrojenie podľa odhadov tretinu rozpočtu krajiny, čiže okolo sto miliárd dolárov, respektíve okolo šesť percent HDP. Toto číslo zároveň predstavuje trojnásobný nárast oproti roku 2021.
„To, čo nám (údaje) hovoria, je, že ide o vojnovú ekonomiku, v ktorej štát – ktorý, pripomeňme si, mal veľmi veľkú rezervu budovanú počas mnohých rokov fiškálnej disciplíny – investuje do vojnovej ekonomiky,“ uviedla prednedávnom pre CNBC výkonná riaditeľka MMF Kristalina Georgievová.
„Ak sa pozriete na Rusko, dnes sa zvyšuje výroba pre armádu a spotreba klesá. A to je v podstate to, ako kedysi vyzeral Sovietsky zväz. Vysoká úroveň výroby, nízka úroveň spotreby,“ dodala.
Ekonómovia i analytici tiež upozorňujú, že prudký nárast štátnych výdavkov si vyberá svoju daň v podobe závislosti od vojnovej výroby.
„Čím dlhšie bude vojna trvať, tým viac bude ekonomika závislá od vojenských výdavkov,“ napísali v správe, ktorú cituje Financial Times, ekonómovia Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie (WIIW). Doplnili, že to „vyvoláva prízrak stagnácie alebo dokonca úplnej krízy po skončení konfliktu“.
