Čo namietajú politici

Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková hovorí, že očista spoločnosti od korupcie je možná len pred súdom. Predseda SaS Branislav Gröhling hovorí o pomoci strane Smer a o jasnom dôkaze previazanosti tejto strany s generálnym prokurátorom.

Obdobne sa vyjadrujú aj predstavitelia strany Progresívne Slovensko. Tí označili Žilinku za predĺženú ruku smeráckej pomsty a poslanec za progresívcov Branislav Vančo hovorí o krytí špičiek Smeru. Podľa názoru Vanča je obvinenie Šúreka úplne nezmyselné, pretože má ísť o dlhoročnú prax vyšetrovateľov a prokurátorov.

Nepovedal, o akú prax má ísť, ale zrejme tým narážal na vyjadrenie prokurátora (a bývalého šéfa špeciálnej prokuratúry) Daniela Lipšica, ktorý sa kolegu Šúreka zastal. Lipšic na sociálnej sieti napísal, že konanie, z ktorého je Šúrek obvinený, je bežnou praxou na prokuratúre.

Branislav Vančo rovnako hovorí o účelovom stíhaní Šúreka bez konkrétneho zdôvodnenia, ako aj o tom, že generálny prokurátor mu nemusel pozastaviť výkon funkcie. Podľa názoru Vanča by Šúrek mohol ďalej vykonávať svoju prácu, pretože politici majú pocit, že jeho obvinenie je vykonštruované.

Ani médiá, ani politici ale nepoukazujú na podstatné skutočnosti. Obvinenie prokurátora Šúreka nie je postavené na jednom či dvoch kajúcnikoch, ale na množstve listinných dôkazov, legálnych odposluchov zachytávajúcich nelegálne praktiky obvinených, ako aj na výpovediach vyšetrovateľov, ktorí sa na nezákonnostiach sami podieľali.

K faktom zakladajúcim dôvodnosť obvinenia prokurátora sa z predstaviteľov teórie účelového stíhania Šúreka doteraz nikto nevyjadril. Neplatí už ani často používaná a právne nezmyselná formulka, že nevinný človek predsa obháji svoju pravdu na súde. Netreba zabúdať, že obvinenie považuje za dôvodné nielen vyšetrovateľ inšpekcie, ale aj súčasný dozorový prokurátor.

Vyjadrenie prokurátora Lipšica o tom, že nelegálne praktiky, ktoré zákon nepozná, sú akosi v súlade so zákonom a bežnou praxou, nemá žiadnu oporu v právnych normách. Sám ani neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenia trestných kódexov dovoľujú daný postup orgánov činných v trestnom konaní. Neuviedol ich preto, lebo neexistujú. Jeho vyjadrenia spochybnil aj expert na trestné právo, autor mnohých odborných publikácií vrátane komentárov trestných kódexov, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského profesor Eduard Burda.

Branislav Vančo má pravdu v tom, že generálny prokurátor nemá povinnosť, ale možnosť pozastaviť obvinenému prokurátorovi výkon funkcie. Ale ani v tomto prípade nemožno nazerať na jediné ustanovenie zákona samostatne, bez zohľadnenia ďalších paragrafov alebo interných smerníc prokuratúry.

Daná možnosť je v zákone obsiahnutá preto, že prokurátor môže byť obvinený z rôznej trestnej činnosti, ktorá môže mať aj relatívne nevhodný charakter pre výkon jeho funkcie. Je logické, že ak by bol prokurátor obvinený napríklad pre neúmyselný skutok, asi to nebude mať veľký vplyv na jeho prácu ako celok.

Z čoho bol vlastne obvinený

Prokurátor Šúrek nebol obvinený iba tak z nejakého trestného činu, ale zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mal podľa obvinenia dopustiť v spolupráci s inými osobami, a to závažnejším spôsobom konania.

V prípadoch, ak ide o obvinenie zo zneužívania právomocí, a navyše v takom závažnom odseku, pri ktorom hrozí trest odňatia slobody od sedem do dvanásť rokov, je zaužívanou praxou pozastavenie výkonu funkcie prokurátora. Generálny prokurátor poukázal na to, že v každom takomto prípade bol obvinený prokurátor postavený mimo funkcie.

Nie je to preto, aby sa účelovo zabránilo jeho práci. Je to práve preto, aby z podstaty svojho obvinenia nemohol ďalej kriviť spravodlivosť. Postavenie prokurátora má totiž mnohé oprávnenia, vďaka ktorým by mohol ovplyvňovať trestné konania.

Zákon ďalej hovorí, že ak by bol prokurátor uznaný vinným zo spáchania úmyselného trestného činu, generálny prokurátor má povinnosť ho odvolať. Pri uznaní viny a následnom odvolaní by všetky trestné konania, ktoré dozoroval, mohli trpieť závažnou procesnou chybou spočívajúcou práve v spáchaní trestnej činnosti prokurátora.

Obhajoba by na túto chybou okamžite poukazovala a bolo by problematické rozlíšiť, či a ako malo páchanie trestnej činnosti prokurátorom vplyv na jeho dozorovanie zákonnosti konaní. Jedno totiž vylučuje druhé. Obvinené osoby, aj preukázateľne vinné, by tak mohli obísť bez trestu, pretože by bolo porušené ich právo na spravodlivý proces alebo iné ich práva, ak by ich trestné stíhania dozoroval neskôr odsúdený prokurátor.

Uvedené platí o to viac, ak je prokurátor obvinený zo zneužívania svojich právomocí práve v súvislosti s porušovaním zákona v neprospech obvinených a ak by bol z takéhoto konania aj uznaný za vinného. Všetkým týmto komplikáciám sa predchádza práve tým, že generálny prokurátor postaví obvineného prokurátora dočasne mimo službu.

Ťažko si predstaviť reakcie kritikov daného postupu pri prokurátorovi Šúrekovi, ak by následne súd skutočne uznal, že obvinený prokurátor nemôže zakladať ani len zdanie zachovania práva na spravodlivý proces pre obžalovaných. A oslobodil by ich spod obžaloby nie preto, že skutok nespáchali, ale preto, že boli porušené procesné pravidlá.

Čistota procesu bude dodržaná práve tým, že na ňom nebude participovať prokurátor obvinený zo závažnej trestnej činnosti. Ak by aj došlo k situácii, že súd by nepovažoval obvinenie prokurátora za takú chybu, pre ktorú by boli porušené práva obžalovaných, všetko by sa zmenilo pri uznaní viny prokurátora.

Obžalovaní alebo aj odsúdené osoby by sa úspešne domohli toho, že ich práva boli porušené. To by mohlo mať za následok aj zrušenie právoplatných odsudzujúcich rozhodnutí. Základné zásady trestného konania, ako aj ústavné princípy totiž neumožňujú stíhanie či odsúdenie osôb v prípadoch, ak sa samotný zástupca štátnej moci podieľa na páchaní trestnej činnosti.

Pri dočasnom odstavení prokurátora Šúreka je veľa kriku bez akýchkoľvek relevantných argumentov. Hľadať abstraktné prepojenia bez dôkazov medzi generálnym prokurátorom a politickou stranou, ktorí sa dohodli na odstavení nepohodlného prokurátora po tom, ako mu na základe množstva dôkazov bolo vznesené obvinenie vyšetrovateľom, je možné v politickej rovine, no nie v právnej.

Je skutočne možné, že všetky dôkazy v obvinení sa ukážu ako vyfabrikované, priznania vyšetrovateľov podieľajúcich sa na nezákonných výsluchoch ako vynútené a prokurátor Šúrek bude zbavený obvinenia. Dovtedy ale právne argumenty pre pozastavenie jeho funkcie hrajú v jeho neprospech.

Bezobsažné politické argumenty osôb, ktoré nepoznajú trestný proces a ktorých cieľom je vyvolať hnev verejnosti, by boli na mieste, ak by sa zakladali aspoň v minimálnej miere na objektívnom základe. V opačnom prípade ide iba o krivenie právneho povedomia občanov, ktoré má presvedčiť o tom, že každé trestné stíhanie voči tým správnym postavám je vždy účelový proces, bez ohľadu na jeho obsah.