HDP v stálych cenách v druhom kvartáli už na podobný výsledok nedosiahol. Medziročne vzrástol o 1,9 percenta. "Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 2,1 percenta a medzikvartálne o 0,4 percenta," vyplýva z údajov Štatistického úradu, ktoré spolu s dátami k zamestnanosti zverejnil v stredu.
Podobne ako v predchádzajúcom štvrťroku rastu hrubého domáceho produktu pomohol domáci dopyt, najmä konečná spotreba domácností a verejná správa. "Počas druhého štvrťroka 2024 sa vytvoril HDP v bežných cenách v objeme 32,4 miliardy eur, čo predstavovalo medziročne nárast o 2 miliardy eur," uvádzajú štatistici.
Po prepočte do stálych cien HDP dosiahol 24 miliárd eur a medziročný rast v stálych cenách tak dosiahol 449 miliónov eur.
Zmierňovanie inflácie, oživenie spotreby
V úvode roka zmierňovanie inflácie podľa analytikov Národnej banky Slovenska odľahčilo napäté rozpočty domácností a umožnilo očakávané oživenie spotreby. Spomaľovanie rastu cien sa síce prejavilo v peňaženkách už skôr, ľudia sa však odhodlali viac míňať až v tomto roku. Podľa výšky vkladov analytici v prvom štvrťroku konštatovali, že keďže úspory stúpali, oživenie spotreby mohlo byť napokon len pozvoľné.
Obdobie definovali aj rastúce reálne mzdy, ktoré sa dostavili po výraznom poklese inflácie a v súlade s očakávaniami expertov zabezpečili silné tempo rastu. "Spolu s nárastom výdavkov verejnej správy a zdrojov z európskych fondov by mala ekonomika za celý rok svižne prekonať dvojpercentný rast,“ konštatoval v máji analytik 365.bank Tomáš Boháček.
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša rast ekonomiky v tomto roku opäť podporí aj investičná aktivita meraná cez tvorbu hrubého fixného kapitálu, pričom aj v tomto roku by impulzy mali pochádzať z európskych peňazí, a to najmä z plánu obnovy.
Za lepšie čísla rastu hospodárstva sa vraj v prvých troch mesiacoch podpísal aj zahraničný obchod, ktorý v prvom štvrťroku skončil v slušnom prebytku na úrovni 1,8 miliardy eur.
Opäť zabrala domáca spotreba
Aktuálnu situáciu komentovali v stredu aj analytici Národnej banky Slovenska Michal Doliak a Viera Mráziková. "Slovenská ekonomika vzrástla o 0,4 percenta medzištvrťročne. Podporila ju pravdepodobne domáca spotreba," konštatujú v komentári.
Dôvodom tohto vývoja sú podľa nich zrejme neisté výsledky priemyslu a postupný návrat k vyšším dovozom. "Ekonomika mierne podrástla, čakali sme však výraznejší impulz v priemysle a exporte (graf 1). Európsky priemysel sa trápi a s ním aj naša ekonomika," myslia si.
Nižšie vývozy (graf 2) bolo vidieť takmer vo všetkých odvetviach. Navyše sa pridávajú aj výrobcovia automobilov, ktorí nenabehli na zvýšené kapacity a, naopak, mierne sa im v sektore zhoršila situácia s komponentmi.
Pozitívnou správou je podľa analytikov centrálnej banky azda iba vývoj domácej spotreby. "Spotreba domácností zrejme pokračovala v oživovaní, podporená rastom reálnych príjmov," dodávajú s dôvetkom, že návrat inflácie na bežné úrovne ľudia naďalej pociťujú aj vo svojich rozpočtoch, keďže ich príjmy rástli rýchlo. Nárasty pracovných príjmov, ale aj príjmov od štátu stále reagovali na vyšší rast cien v minulosti.
Na to, že rast HDP v druhom kvartáli dosiahol podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu medziročne 1,9 percenta, reagoval aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. „Je to menej, než sme očakávali, a menej, než bol priemer trhových odhadov 2,4 percenta,“ komentuje situáciu s tým, že podľa očakávaní bola aktivita ťahaná domácim dopytom, a to najmä spotrebou domácností a spotrebou vlády.
„Jedným z kľúčových faktorov poháňajúcich ekonomickú aktivitu je spotreba domácností, čo je pochopiteľné vzhľadom na nízku nezamestnanosť, svižný rast nominálnych miezd a pokles inflácie,“ dodáva Horňák.
Pozitívny príspevok, rovnako ako bolo avizované v prvom kvartáli, očakáva analytik aj pri investičnej aktivite, najmä vzhľadom na predpokladané prelievanie peňazí z plánu obnovy do reálnej ekonomiky. „Zdá sa, že aj spotreba vlády bude už druhý štvrťrok výrazne pozitívna a poháňajúca ekonomický rast. Je to v protiklade s našimi očakávaniami, keďže vzhľadom na potrebu konsolidácie sme predpokladali skôr útlm vládnych výdavkov,“ vysvetľuje Horňák.
Aj on očakáva negatívny príspevok zo zahraničného obchodu. A hoci ten môže skončiť v nominálnom prebytku, analytik Slovenskej sporiteľne predikuje negatívny reálny príspevok vzhľadom na silnejší nárast dovozu. To súvisí aj s nezvyčajným cyklom tvorby zásob.
Podľa neho by mohli oživená spotreba domácností vďaka silnému trhu práce a ústupu inflácie, spolu s peniazmi z plánu obnovy byť hlavnými faktormi rastu počas celého tohto roka. Impulz smerom zo zahraničného obchodu bude súvisieť s ďalším výkonom našich najdôležitejších obchodných partnerov, najmä krajín eurozóny a špecificky Nemecka.
„Tu by sme mohli vidieť prvé signály rastu koncom roka, hoci ani pre budúci rok rast nemeckej ekonomiky pravdepodobne neoslní. Očakáva sa niekde pod jedným percentom medziročne. Slovenská ekonomika by tak za celý rok 2024 mohla vzrásť o 2,2 percenta medziročne s jemným zrýchlením v budúcom roku,“ dodáva Horňák.
Prevažne negatívne prekvapenia v domácej ekonomike v júni naznačujú, že oživenie spotreby domácnosti nemusí byť dlhodobo udržateľné. Konštatuje to analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, podľa ktorého spotrebiteľská nálada domácností v závere roka môže byť čiastočne naštrbená oznámením detailov nevyhnutného konsolidačného balíka, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou pocítia „peňaženky“ domácností.
Ani scenár oživenia zahraničného dopytu sa nemusí naplniť, keď sa úrokové sadzby nebudú vyvíjať v súlade s očakávaniami. "Skôr negatívna nálada v posledných týždňoch prichádza z USA aj Číny a mohla by ohroziť aj intenzitu oživenia v Európe, vrátane slovenského priemyslu," uzatvára Koršňák.
Zamestnanosť naďalej klesala
Celková zamestnanosť v druhom štvrťroku klesala. Opakoval sa tak vývoj zo začiatku roka. Dosiahla 2,426 milióna osôb a medziročne sa znížila o 0,3 percenta. "Po očistení o sezónne vplyvy počet zamestnaných medziročne klesol o 0,2 percenta a medzikvartálne (v porovnaní s prvým štvrťrokom 2024) ostal na rovnakej úrovni," informujú štatistici.
V prvých troch mesiacoch roka 2024 bola pritom celková zamestnanosť na úrovni 2,5 milióna osôb, čo predstavovalo medziročný úbytok o 0,2 percenta. Analytici konštatovali napnutý trh práce, na ktorý vplývajú predovšetkým dlhodobé problémy s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj odchody zamestnancov do predčasných dôchodkov.
"Neočakávame, že tlaky na trhu práce v najbližších mesiacoch povolia. Práve naopak, pokračujúce odchody do predčasných dôchodkov, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a čoraz väčší vplyv demografických zmien bude naďalej vytvárať na zamestnávateľov tlak, ktorý v konečnom dôsledku podporí aj ďalší rast miezd," uviedol v máji analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Čo sa týka najnovších dát, zamestnanosť sa z miesta nepohla. "Stagnuje na rovnakej úrovni ako predchádzajúci štvrťrok," informujú analytici NBS, pričom komplexný vývoj je vidieť na grafe 3.
Prejavoval sa úbytok pracovných miest v priemysle, ktorý bol kompenzovaný ich pribúdaním v sektore služieb. "Nenaplnili sa predpoklady o tom, že firmy dokážu rýchlo zaplniť voľné pracovné miesta dostupnou pracovnou silou aj napriek ďalšiemu prílevu pracovníkov zo zahraničia (graf 4)," uzatvárajú analytici regulátora.
„Vo všeobecnosti dochádza na Slovensku k poklesu pracovnej sily vzhľadom na výrazný odchod ľudí do predčasného dôchodku," zhoduje sa s analytikmi NBS Horňák. Zároveň môžeme vidieť, že k poklesu zamestnanosti dochádza najmä v priemysle.
Slovensko tak aktuálne nečelí len odchodu ľudí do predčasného dôchodku, ale aj nízkej nezamestnanosti a potlačenej aktivite v priemysle. Preto sa po oživení aktivity v priemysle a výraznejšom impulze v domácej aj zahraničnej ekonomike podľa neho opäť rozbehne aj nábor zamestnancov.
„Tu však firmy môžu naraziť na problém, zásoba nezamestnaných je pomerne slabá, geograficky rozložená s často nedostatočnými zručnosťami, čo môže obmedzovať ich expanziu. Aj preto budú pravdepodobne musieť siahnuť po zahraničných pracovníkoch," uzatvára Horňák.