Najväčším problémom nášho hospodárstva je nedostatok ľudí. Čo s tým možno robiť?

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) koncom ostatného týždňa komunikovala odbornej aj širšej verejnosti dlhodobo jeden z pálčivých problémov mnohých európskych ekonomík, pred ktorým stojí aj slovenské hospodárstvo. Je ním nedostatok pracovnej sily, ktorý je dôsledkom najmä nepriaznivého demografického vývoja, no aj ďalších skutočností.

Zamestnávatelia komunikujú, že pracovnú silu vyhľadávajú už teraz všetkými možnými nástrojmi, ako je vyššia mzda, možnosť práce z domu či časová flexibilita. Trh práce je pritom podľa nich natoľko presýtený, že sa už nezameriavajú len na kvalifikovaných pracovníkov.

„Nehovoríme o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, dnes hovoríme o nedostatku pracovnej sily ako takej,“ skonštatoval generálny riaditeľ Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Martin Novotný.

Príčiny

Lucia Dítětová, manažérka úseku trhu práce a ľudských zdrojov spoločnosti Trexima poznamenala, že trh práce u nás trápia tri veľké okruhy: „Predovšetkým je to demografia – starnutie obyvateľstva a nízka pôrodnosť.“ Ďalšími dvomi sú podľa nej odliv mozgov do zahraničia a nesúlad medzi systémom celoživotného vzdelávania a potrebami trhu práce.

Uviedla, že vyše pätina maturantov odchádza do zahraničia. Zhruba 350-tisíc Slovákov podľa jej slov v zahraničí žije, pričom takmer polovica má do 30 rokov, teda je vo vysoko produktívnom a reprodukčnom veku.

Zamestnávatelia zároveň očakávajú, že okolo roku 2040 začne z trhu práce odchádzať najproduktívnejšia generácia takzvaných Husákových detí. V roku 2050 predpovedá, že z trhu práce zmizne zhruba štvrť milióna ľudí.

„Keby sme brali do úvahy aj inovácie a tlak na vznik nových pracovných miest, pohybujeme sa niekde ročne okolo 30- až 50-tisíc fyzických osôb, ktoré nám budú chýbať na trhu práce,“ dodala Dítětová.

Nedostatok pracovnej sily je len následkom

Nedostatok pracovnej sily nie je nutne negatívnym faktorom. Štáty by sa potom nesnažili o nízku nezamestnanosť. Napnutý trh práce znamená napríklad tlak na zvyšovanie miezd.

Problém nastáva, ak je znižovanie počtu pracujúcich dlhodobé (či už pre starnutie alebo emigráciu) a popritom rastie počet ľudí na dôchodku.

Národná banka Slovenska vo svojej analýze píše, že populácia krajiny dosiahla svoj vrchol v roku 2021 a už nevzrastie. Počet ľudí odchádzajúcich do dôchodku pritom prevyšuje počet prichádzajúcich na pracovný trh.

Pomer medzi seniormi (65 a viac rokov) a ľuďmi v produktívnom veku (15 – 64 rokov) popisuje takzvaná miera ekonomickej závislosti. „Určuje, koľko ľudí je schopných vytvárať hodnotu potrebnú na zabezpečenie dôstojného života pre tých, ktorí už svoj príspevok spoločnosti odpracovali,“ píše NBS.

Do roku 2015 bol tento pomer podľa NBS veľmi priaznivý, keď v roku 2000 bolo na Slovensku šesť ľudí v produktívnom veku na jedného seniora. „V roku 2015 dosiahol podiel 5:1, v roku 2020 sa znížil na 4:1 a predpokladá sa, že do roku 2050 sa zníži až na 2:1,“ pokračuje národná banka.

Slovensko tak čaká jeden z najrýchlejších rastov miery ekonomickej závislosti, pričom z okolitých krajín nás predbehne iba Poľsko.

Masová migrácia nie je riešením

Zamestnávatelia zároveň skonštatovali, že Slovensko zaostáva v prijímaní zahraničných pracovníkov, ktorých by sem malo lákať. Hoci sa podľa nich v tejto oblasti v ostatných piatich rokoch pohlo dopredu, stále ďaleko zaostáva za okolitými krajinami, ako Poľsko či Česko.

Politiky by sa podľa RÚZ mali zamerať na získavanie motivovaných pracovníkov najmä z tých krajín, ktoré sú Slovensku kultúrne bližšie, ako je Ukrajina či ďalšie bývalé krajiny Sovietskeho zväzu.

NBS však konštatuje, že migrácia problém nevyrieši: „Migrácia môže pomôcť tlmiť demografické zmeny, na ich zastavenie len cez migráciu by však boli nutné nerealistické úrovne.“

Banka v horizonte 15 rokov očakáva pokles počtu ľudí v produktívnom veku  približne o 280-tisíc obyvateľov. To zníži pomer ľudí v produktívnom veku na jedného seniora z aktuálnych 3,7 na 2,8.

„Stabilizácia podielu ľudí vo veku 65+ na produktívnej populácii by si vyžadovala prijať takmer 1,2 milióna migrantov v priebehu 15 rokov. (...) Alternatívny scenár zameraný na zachovanie počtu ľudí v produktívnom veku by si vyžadoval prijať 280-tisíc migrantov v rovnakom časovom horizonte,“ píše sa v analýze.

Takýto prílev ľudí je podľa NBS nereálny: „Okrem praktických problémov spojených s integráciou migrantov na trhu práce sú takéto prílevy nerealistické aj vzhľadom na to, že demografickým zmenám čelí celý svet a lákanie mladých kvalifikovaných pracovníkov bude čoraz ťažšie.“

Čaká nás dramatické zníženie životnej úrovne?

RÚZ v súvislosti s nedostatkom pracovnej sily upozornila, že slovenskí obyvatelia by sa mali pripraviť na dramatické zníženie životnej úrovne, ak sa problém nezačne urýchlene riešiť.

Keďže na tvorbu hrubého domáceho produktu prispievajú najmä pracujúci, znamená to, že výstup na obyvateľa, a teda aj celkový objem ekonomiky, bude nižší, ak bude pracovať menší podiel obyvateľov krajiny.

Dodajme však, že tento vplyv nemusí byť až taký veľký, ako sa na prvý pohľad zdá. Očakávaná dĺžka života sa totiž zvyšuje a čerství dôchodcovia musia dôkladne bilancovať, či im dôchodok postačí na udržanie svojej životnej úrovne. Väčšine ľudí po odchode do dôchodku totiž radikálne klesne príjem (a ak nie je dôchodok legislatívne viazaný na priemernú mzdu, rozdiel môže byť pri znižujúcom sa počte pracujúcich a tlaku na vyššie mzdy v budúcnosti ešte väčší).

„Už teraz existujú dôkazy o tom, že ľudia pracujú vo vyššom veku ako v minulosti, a je pravdepodobné, že tento trend bude pokračovať, keďže priemerná dĺžka života sa zvyšuje,“ píše analytik britského Inštitútu pre fiškálne štúdie (IFS).

„Vplyvom zvýšenia miery participácie najmä v prípade starších zamestnancov, ako aj žien vo všetkých vekových kategóriách väčšina krajín eurozóny zaznamenala po roku 2000 napriek starnutiu obyvateľstva nárast ponuky práce,“ podotýka zase NBS.

Vek odchodu do dôchodku taktiež nie je nemenný a je vecou politiky. Vidno to aj na slovenskom príklade, keď pre ročníky 1967 a mladšie bude vek odchodu do dôchodku nadviazaný na strednú dĺžku života a očakáva sa, že sa bude každoročne o niečo zvyšovať.

Sú starší menej produktívni?

V súvislosti s pracujúcimi seniormi nevyhnutne vyvstáva konštatovanie, že starší ľudia sú predsa menej produktívni ako mladší v plnej sile. No hoci to tak v individuálnych prípadoch zväčša je, celkové starnutie obyvateľstva má podľa NBS na produktivitu práce zmiešaný a nejednoznačný vplyv.

„Predpokladá sa, že s vekom stúpa produktivita zamestnancov vďaka skúsenostiam, ale klesá u starších zamestnancov vplyvom horšieho zdravia alebo straty relevancie schopností vplyvom technologického pokroku. Na druhej strane, spolupráca zamestnancov z rôznych vekových skupín prináša výhody pre produktivitu, čo je pravdepodobne spôsobené pozitívnymi komplementaritami medzi ich rôznymi silnými stránkami a zručnosťami,“ píše NBS s odkazom na štúdiu OECD.

Práve produktivita práce je pritom podľa NBS pri poklese podielu populácie v produktívnom veku "kľúčová pre rast životnej úrovne“.

A práve nízku produktivitu práce na Slovensku kritizovala Republiková únia zamestnávateľov. Podľa nej je následkom slabého rozvoja inovácií.

Viceprezident únie Mário Lelovský uviedol, že sme na prahu piatej priemyselnej revolúcie, keď sa naprieč svetom zavádza umelá inteligencia a ďalšie inovatívne technológie, no Slovensko na tieto výzvy reaguje slabo.

Treba však podotknúť, že hoci ukazovateľ produktivity práce nedosahuje úroveň EÚ, Slovensko podľa štúdie Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) predbieha krajiny Vyšehradskej štvorky. A hoci sa podľa NBS tempo približovania k priemeru Únie po finančnej kríze výrazne spomalilo, ISA uvádza, že "ak by tempo dobiehania pokračovalo, priemer EÚ v produktivite práce by sme (...) dosiahli v roku 2031".

Načrtnuté riešenia

Národná banka, ako aj únia zamestnávateľov prichádzajú s podobnými ideami, ako situáciu riešiť.

Na zachovanie rastu životnej úrovne bude podľa NBS nevyhnutné podporovať rast produktivity, keďže môže kompenzovať negatívne efekty starnúcej populácie.

Podľa zamestnávateľov je popri prijímaní kvalifikovanej pracovnej sily zo zahraničia dôležité zvýšiť efektivitu a využitie našich vlastných ľudí.

Lelovský uviedol, že „momentálne je to 2,5 milióna pracujúcich vo všetkých sektoroch národného hospodárstva, s ktorými musíme pracovať“. Problém sa podľa neho týka najmä ministerstva hospodárstva, ktoré „by malo byť kľúčovým hráčom a preniesť to na úroveň vlády, ktorá by si to mala dať ako hlavnú úlohu“.

NBS v analýze načrtáva aj konkrétne kroky. Neskorší odchod do dôchodku by sa napríklad dal dosiahnuť cez prísľub vyšších dôchodkových dávok. „Podobne dôležité je podporovať celoživotné vzdelávanie, poradenské služby pre starších pracovníkov a flexibilné úväzky, ktoré by mohli oneskoriť úplný odchod z trhu práce. Podobne kľúčové bude podporovať návrat Slovákov v zahraničí, ako aj lákanie zahraničného talentu,“ uzatvára analýza NBS.