PREŠOV – Záhrada umenia je výnimočnou zelenou oázou v centre Prešova. Hradbový múr, ktorý záhradu obkolesuje, je však v dezolátnom stave, preto Prešov vyčlenil peniaze na jeho sanáciu. Tá má byť predzvesťou komplexnej revitalizácie záhrady a priľahlého Kmeťovho stromoradia.
Bývalá mestská hradbová priekopa na juhovýchodnom okraji mestskej pamiatkovej rezervácie slúžila ešte v 90. rokoch aj ako plavecký bazén. Dnes sa v nej konajú kultúrne a spoločenské podujatia. Priestory Záhrady umenia, blízko evanjelickej fary a františkánskeho areálu, slúžili v dávnej minulosti ako hradbová priekopa.
Mestské hradby sa v rôznom stave nachádzajú nad záhradou a vedľa nej doteraz. Ide o najzachovalejšiu časť národnej kultúrnej pamiatky Opevnenie mestské. Pozemok niekdajšieho stredovekého opevnenia bol dlhý 300 metrov a široký 31 metrov. Ohraničený bol z dvoch strán 8 metrov vysokými kamennými hradbovými múrmi.
V Záhrade umenia sa v posledných rokoch uskutočňujú aj kultúrne a spoločenské podujatia, je tiež koncovou zastávkou Živej krížovej cesty, ktorá sa koná v Prešove každoročne. Priestor bol však často skloňovaný na mestských zastupiteľstvách, pretože v posledných rokoch sa v ňom začali združovať neprispôsobiví občania, ľudia bez domova či popíjajúci mladí.
Problém však predstavuje aj hradbový múr obkolesujúci záhradu. Podľa stanoviska Krajského pamiatkového úradu Prešov (KPÚ) je v dezolátnom až život ohrozujúcom stave. Je preto nevyhnutné opraviť ho.
„Kamenné murivo má vymytú ložnú maltu, kameň je zvetraný, s výrazným úbytkom materiálu spôsobeným vplyvom poveternostných podmienok a chýbajúcou údržbou. Koruna muriva je narušená, náletová zeleň pokračuje v jej deštrukcii. Južná časť muriva je aj zavlhnutá. Západný múr má viaceré kaverny – diery po vypadnutom kameni – do hĺbky až 70 cm. Schodisko je posprejované vandalmi,“ spresnila Adriana Krafčíková z KPÚ v Prešove. Ako dodala, múr nikto systematicky neudržiava.
Mesto avizuje, že okrem hradbového múru čoskoro dôjde aj k revitalizácii Záhrady umenia a priľahlého Kmeťovho stromoradia. Zámer vznikol už v roku 2018, keď zo súťaže víťazne vzišiel architektonický ateliér Zerozero so svojím návrhom. Predmetné riešenie Kmeťovho stromoradia a Záhrady umenia malo obsahovať funkcie verejného priestoru, pešie komunikácie a plochy doplnené drobnou architektúrou, vodnými prvkami a pešou lávkou.
Krajský pamiatkový úrad Prešov však stanovil podmienku. Ak má byť revitalizovaná záhrada, najprv musí byť sanovaný hradbový múr, ktorý ju obkolesuje. Na jeho narušený stav upozorňoval už od roku 2014. „Obnovu Záhrady umenia je možné realizovať len za podmienky uskutočnenia obnovy murív Mestského opevnenia, čiže hradbového a priekopového múru a náznakovej prezentácie parkánového múru,“ komunikovala stanovisko úradu Krafčíková.
Ako informoval hovorca mesta Prešov Michal Hudák, projekt sanácie hradbového múru mestského opevnenia je momentálne vo fáze verejného obstarávania na zhotoviteľa prác.
„Mesto má schválené krytie zo zdrojov Európskej únie v rámci operačného programu Slovensko na oba projekty, teda tak na sanáciu hradbového múru, ako aj na revitalizáciu Záhrady umenia,“ ozrejmil s tým, že v prípade prác navyše môže mesto projekty dofinancovať aj z úverovej rezervy.
Sanácia hradbového múru by mala zahŕňať stavebné práce pre komplexnú opravu zachovaných hradobných múrov v danej lokalite. „Očistenie objektu od vegetácie, odstránenie kríkov a náletovej vegetácie, premurovanie zvetranej a narušenej koruny muriva hradieb a doplnenie chýbajúceho materiálu muriva hradieb, podmurovanie poškodenej časti základovej škáry,“ priblížil Štandardu hovorca.
Podľa jeho slov presný dátum začiatku prác vyšpecifikuje až uzatvorená a vyhodnotená verejná súťaž. Rovnako aj cenu diela.
Po ukončení sanácie hradbového múru by mala nasledovať komplexná revitalizácia Záhrady umenia a Kmeťovho stromoradia. Podľa hovorcu radnice v tomto území vznikne multifunkčný priestor a plnohodnotná mestská promenáda s obojstrannou alejou.
„Pribudne pešia lávka na Metodovej ulici, urobia sa nové sadové a parkové úpravy, osadená bude drobná architektúra, vodné prvky v Záhrade umenia, nová fontána, spevnia sa plochy a chodníky. Opraví sa schodisko aj múr, pribudne verejné osvetlenie a kamerový systém, zmodernizuje sa infraštruktúra,“ vymenoval niekoľko zásadných zmien Hudák. Časový horizont začatia prác nešpecifikoval.
V prípade projektu Záhrady umenia a Kmeťovho stromoradia má mesto k dispozícii zatiaľ iba indikatívny rozpočet. Ide o sumu vo výške vyše 4,5 milióna eur. Presnú cenu za dielo však ukážu až výsledky procesu obstarávania na zhotoviteľa, ktorý momentálne prebieha.
KPÚ Prešov tvrdí, že revitalizácia celého priestoru je nevyhnutná. Mala by sa však diať v súlade so zásadami pamiatkovej ochrany.
„Hranice pamiatkovej rezervácie Prešov sú totiž určené priebehom bývalých stredovekých hradieb. Multifunkčnosť využitia tohto priestoru bola dlhodobým zámerom mesta aj verejnosti a myslím, že aj nás, aby si na seba táto Národná kultúrna pamiatka nejako ‚zarobila‘. Vždy je však potrebné zohľadniť zdravú mieru, bezpečnosť a priority pri obmedzenom rozpočte,“ argumentovala Krafčíková.
V zelenej oáze v centre mesta našli v posledných rokoch útočisko nielen kultúrne podujatia, ale aj neprispôsobiví občania či rušná mládež. Mestská polícia v Prešove za posledné dva roky riešila v súvislosti s verejným poriadkom na Kmeťovom stromoradí 62 priestupkov a na Svätoplukovej ulici 12 priestupkov. Avšak tento verejný priestor náčelník mestskej polície v Prešove (MsP) Ján Andrejko nevníma ako nebezpečný.
„Je pravda, že sa tam mladí ľudia, ľudia bez domova či asociáli zabávajú a niekedy aj popíjajú. Prinesú si vlastný nealkoholický nápoj, v ktorom môžu mať namiešaný aj alkohol a ten popíjajú. Nevieme ich však sankcionovať, ak nedôjde priamo k prichyteniu niekoho, kto na uvedenom mieste požíva alkoholický nápoj priamo z fľaše od daného alkoholu,“ vysvetlil. Ako vie zo skúseností, často sa stáva, že ľudia prídu do Záhrady umenia už pod vplyvom alkoholu a tam pijú iba nealkoholický nápoj.
Hliadky MsP podľa jeho slov vykonávajú kontroly na exponovaných miestach práve so zameraním na čistotu a verejný poriadok. Snažia sa tým obmedziť prítomnosť neprispôsobivých občanov v tejto lokalite.
„Znečisťovanie verejného priestranstva riešime priestupkom. Je však potrebné uviesť, že zdržiavanie sa uvedených osôb na konkrétnych miestach nie je priestupkom, pokiaľ nekonajú v rozpore so zákonom,“ dodal.
Ako ďalej uviedol, v prípade, že sa nemajetné, problematické osoby v Záhrade umenia iba združujú a nekonajú protiprávnu činnosť, nemá mestská polícia zákonný dôvod ich odtiaľ vykázať. Ak tieto osoby prichytia pri porušení zákona, z miesta ich vykážu. Toto riešenie má však tiež drobné trhliny. „Keď sa nám podarí ich z určitého miesta dostať preč, je to len presúvanie problému z jednej lokality do druhej,“ myslí si.
Andrejko vraví, že aj keď sa tieto osoby evidentne dopúšťajú priestupkov vedome, v súčasnosti absentuje zákon, ktorý by riešil neprispôsobivých občanov účinne. Vymožiteľnosť prípadnej sankcie alebo náhrady škody je v tomto smere prakticky nulová a nulová je aj možnosť nápravy správania sa takéhoto človeka.
„V týchto prípadoch nie je možné riešenie ani formou exekučného konania, pretože doplatí na to len spoločnosť, keďže niekto musí aj nevymožiteľný úkon zafinancovať a v konečnom dôsledku sme to my všetci. Ide o dlhodobý problém, ktorý zo strany mestskej polície nie je možné vyriešiť,“ vraví náčelník.
Tvrdí, že už roky navrhuje, aby sa voči asociálom, ale aj iným občanom, ktorí porušujú verejný poriadok, zmenili sankcie za porušenie zákona. „Ak urobia priestupok, trest si budú musieť odpracovať vo verejno-prospešných prácach,“ oznámil s tým, že doposiaľ boli stíhaní len blokovou pokutou, ktorú nikdy neuhradili.