Nemocnice sú v dlhoch, možno nebude s čím operovať. Hrozí nám státisícová pokuta

Dlh nemocníc voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok každým dňom narastá. Aktuálna suma pohľadávok sa vyšplhala už na viac ako 120 miliónov eur.

Mnohé firmy, ktoré majú zastúpenie na slovenskom trhu, sa ocitli na pokraji platobnej neschopnosti vinou štátu a zvažujú odchod. Ide najmä o dodávateľov pomôcok pre operácie v oblasti neurochirurgie, všeobecnej chirurgie, kardiológie a ortopédie. 

"Následkom toho môže dôjsť k odkladu plánovanej operatívy a čakacie lehoty sa pre pacientov môžu ešte viac predĺžiť. V konečnom dôsledku na neschopnosť štátu plniť si svoje povinnosti doplatí pacient,“ konštatuje Katarína Danková, výkonná riaditeľka Asociácie SK+MED.

Dolinková situáciu nerieši

Situácia sa napriek mnohým rokovaniam s rezortom zdravotníctva nijako nezlepšila, tvrdia firmy.

„Dlh každým dňom narastá a zo strany rezortu zdravotníctva nie je žiadna snaha o jeho splatenie voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok. Neevidujeme ani žiadny návrh na systémovú zmenu tak, aby nemocnice dlhy nevytvárali. Práve naopak, vnímame zhoršenie platobnej schopnosti nemocníc aj v dôsledku významnej straty VšZP, ktorej fungovanie môže byť do konca roka ohrozené,“ hovorí Danková.

Štátna zdravotná poisťovňa je po prvom polroku hospodárenia v strate 49,1 milióna eur. Očakáva sa, že tento rok dosiahne stratu až 169 miliónov eur.

Ministerka Zuzana Dolinková 13. augusta odvolala riaditeľa VšZP Michala Ďuriša a tlačí na ozdravný plán poisťovne, ktorý si podľa jej slov "vyžaduje jasné krízové riadenie". 

„Máme za sebou mnohé stretnutia s rezortom zdravotníctva, prísľuby o oddlžení a dohodnutí časového rámca na úhradu nezaplatených pohľadávok, urgovali sme parlamentný výbor pre zdravotníctvo aj poslancov NR SR. Situácia sa však nijako nerieši. Rezort zdravotníctva tlačí pred sebou problém, ktorý je z dlhodobého hľadiska neudržateľný,“ varuje Danková.

Skupovanie pohľadávok

V minulosti dostávali členovia asociácie SK+MED ponuky od finančných skupín a spoločností na odpredaj pohľadávok. Výkonná riaditeľka Danková nevie momentálne takýto scenár potvrdiť.

"Ale nie je vylúčené, že v budúcnosti sa k takémuto kroku niektoré spoločnosti odhodlajú z existenčných dôvodov. Situácia je už niekoľko rokov kritická a my sme doteraz v súlade s rokovaniami s MZ SR akceptovali žiadosť o nepostupovanie pohľadávok," približuje.

Dodáva, že nepôjde o odpredaj pohľadávok, ale o formu prefinancovania. Spoločnosti sú k tomuto kroku prinútené, lebo nedokážu platiť odvody, DPH za tovar či výrobcom za nakúpené položky.

Nepomohli ani oddlženia

Hoci naše najväčšie zdravotnícke zariadenia už šesťkrát oddlžili, stále nedokážu efektívne hospodáriť.

Trinásť univerzitných a fakultných nemocníc, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, dosiahli k 31. decembru 2023 dlh vo výške takmer 1,14 miliardy eur, z toho záväzky po lehote splatnosti boli vo výške takmer 736 miliónov eur.

To tvorí dokopy 86 percent z celkovej hodnoty záväzkov po lehote splatnosti v celom sektore zdravotníctva.

Štátne nemocnice sú koncovými zdravotníckymi zariadeniami. To znamená, že majú tých najťažších pacientov, ktorých liečba je najdrahšia.

O to horšie môžu hospodáriť, keď im súkromné poisťovne Union a Dôvera platia za rovnaké hospitalizácie pacientov menej ako štátna poisťovňa. Prispieva to nielen k zadlžovaniu nemocníc, ale aj k horším finančným výsledkom VšZP. 

Zadlžovanie je aj dôsledkom nedostatočne vysvetlených rozhodnutí na najvyšších priečkach. Šéfka zdravotníctva tento rok prikázala poisťovniam vyplatiť nemocniciam III., IV. a V. úrovne dokopy 191 miliónov eur.

Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský však upozornil, že tým koncové nemocnice vopred odsúdila na dlh 83 miliónov eur, lebo podľa výpočtov ministerstva financií budú tento rok potrebovať na svoju prevádzku aspoň 274 miliónov eur, ktoré im podľa dohody so správcom štátnej kasy mali pripadnúť. Dolinková sa však rozhodla inak.

Hrozí nám státisícová pokuta

Mimoriadnu situáciu zlého hospodárenia sleduje aj Európska komisia, ktorá v tejto veci podala na Slovensko žalobu. Na 19. septembra 2024 je avizované vynesenie rozsudku, potvrdilo pre denník Sme ministerstvo spravodlivosti.

Slovensko totiž porušuje smernicu o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Podľa nej majú verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť splácať svoje obchodné dlhy v lehote najviac 60 dní.

Aktuálne je pritom časový sklz úhrady faktúr od štátnych nemocníc v priemere 298 dní po splatnosti faktúr. "Sú však zdravotnícke zariadenia, ktoré neplatia faktúry ani päťsto dní po splatnosti," poznamenáva Danková.

Za to, že štátne nemocnice neplatia načas faktúry, hrozí Slovensku najmenej 700-tisícová paušálna pokuta a desaťtisícové penále za každý deň, kým nedôjde k nápravným opatreniam.

Ministerka Dolinková pre Štandard uviedla, že na to, aby sa nemocnice nezadlžovali, treba spraviť dve veci. Výrazne dofinancovať systém zdravotníctva a zároveň nastaviť platby zo zdravotných poisťovní tak, aby pokrývali reálne náklady na pacienta.

Šéfka rezortu už od začiatku augusta tvrdí, že o dofinancovaní bude rokovať s ministrom financií, ale najskôr čaká na vypracovanie ozdravného plánu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Všetko by vyriešilo DRG

Zatiaľ čo dofinancovanie sa deje pravidelne, ešte sa nepodarilo docieliť, aby poisťovne platili rovnakú a náklady zohľadňujúcu sumu za pobyt pacientov v nemocniciach.

Koncepčným riešením by bolo sfunkčniť platobný systém pre nemocnice, takzvaný DRG systém.

Ten delí pacientov do skupín. V spoločnej skupine sú tí, ktorí majú podobný priebeh choroby, a teda ich liečba stojí približne rovnaké peniaze. Takýto systém je veľmi transparentný a dokázal by zamedziť tomu, aby za nejaký výkon platili zdravotné poisťovne nemocniciam menej, než potrebujú, alebo aby za ten istý výkon zaplatili dvom nemocniciam odlišnú sumu.

Slovensko je v súčasnosti jediným štátom EÚ, ktorý DRG nevyužíva. "Kým nebude tento mechanizmus reálne platiť, nemocnice sa budú systematicky zadlžovať. Aj preto išlo o prvý bod memoranda, ktoré sme počas výpovedí lekárov v roku 2022 podpísali s vládou," objasňuje predseda Lekárskeho odborového združenia UNLP Košice Peter Zimmerman.

Dodáva, že hoci DRG u nás platí pre určitú obmedzenú skupinu diagnóz, dá sa obísť špeciálnymi zmluvami so zdravotnými poisťovňami. "V Bratislavskom kraji vznikla súkromná spoločnosť CINRE, ktorá robí endovaskulárne výkony mozgu. Tie robíme aj v Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach, lenže za polovičnú sumu," konštatuje lekár.

Bez transparentných a spravodlivých platieb nedokážeme vyriešiť platobnú neschopnosť nemocníc. Kedy ministerstvo zdravotníctva spustí DRG, nevedno. Problém je rovnaký ako pri katalógu ambulantných výkonov - na spustenie celého mechanizmu nie je v zdravotníctve dosť peňazí.