Radikalizmus amerických demokratov nemá hraníc
V týchto dňoch od 19. do 22. augusta prebieha v USA nominačný snem Demokratickej strany, ktorý by sme pri použití slov svätého pápeža Jána Pavla II. mohli nazvať prehliadkou kultúry smrti.
Začnime však obrázkami, ktoré sú skôr smiešne. Ako napríklad ten, keď v istom momente mali slovo ľudia z publika a akýsi muž prezlečený za ženu pri svojom predstavení povedal, že jeho zámená sú ona/jej, že stojí za Kamalou Harrisovou, lebo podporuje dúhové požiadavky, nadýchol sa, aby povedal niečo na Trumpa, no následne zabudol, čo chcel vlastne povedať, a tak len posunul mikrofón ďalej.
Ľudia na internete sa bavia aj na tom, že na sneme sa nachádza gender neutral modlitbová miestnosť. Čo sa tým myslí? Ťažko povedať.
Keďže je krátko po olympiáde, kde ženskú súťaž v boxe vyhral muž, už len málokto sa smeje na tom, že jedna z toaliet, ktorá bola pôvodne pre dámy, sa taktiež zmenila na „gender neutral“.
No ak chcete tento text ešte chvíľu čítať s úsmevom na perách, skúste aj vy hádať, čo nám predvedie Matt Walsh, známy americký komentátor, ktorý stojí napríklad za kultovým dokumentom s názvom Čo je to žena a ktorý sa dostal do záberu kamery počas rozhovoru CNN s Chuckom Schumerom, prominentným demokratom, ktorý je predsedom Senátu.
Od úsmevných k vážnejším témam sa môžeme presunúť pri pohľade na mladých demokratov, ktorí počas zjazdu ich strany zorganizovali protest za takzvané reprodukčné práva a chodili na ňom preoblečení za potratové tabletky.
No a tým sa dostávame k najdesivejšej správe nominačného snemu, ktorou je, že jeho súčasťou bola aj akási mobilná potratová klinika. Teda dopravný prostriedok, v ktorom bolo možné podstúpiť potrat alebo vazektómiu a v ktorej počas troch dní, keď stála pred budovou, kde sa kongres demokratov odohrával, uskutočnilo podľa viacerých zdrojov až 25 potratov.
Ak vám prišiel otvárací ceremoniál olympiády nechutný, tak oproti tomuto je to vlastne nič. Nečudo, že na internete sa už šíria prirovnania o tom, že demokrati robia rovnako ako kedysi pohania detské obety svojim (ideologickým) bohom. Až sem sme sa dostali od hesla, že potrat má byť legálny, bezpečný a zriedkavý.
Ako písal kolega Samuel Burda, toto šialenstvo má súvis s prieskumami verejnej mienky, kde sú potraty jedinou oblasťou, kde Harrisová vedie nad Trumpom. Tu však treba dodať, že ak sa otázka položí inak, teda dokedy by sa mali vykonávať potraty, tak drvivá väčšina Američanov zastáva opačné stanovisko ako Harrisová a Tim Walz, jej kandidát na viceprezidenta.
Mimochodom, Walz ako guvernér Minnesoty podpísal zákon, podľa ktorého možno v tomto štáte podstúpiť potrat až do narodenia dieťaťa a v prípade, ak dieťa prežije takzvaný potrat narodením, lekári mu nemajú poskytnúť lekársku pomoc, ale čakať, kým umrie.
Áno, až takí radikálni sú dnes demokrati. Pritom ešte len nedávno Nancy Pelosiová, prominentná demokratka a veľká zástankyňa potratov (ktorá sa kvôli nim dostala do sporu aj s vlastným biskupom), označila Walza kvôli jeho názorom na potrat za príliš radikálneho, aby mohol zastávať niektorú z najvyšších pozícií v strane alebo štáte.
Nuž, doba sa zjavne zmenila. To dosvedčuje aj to, že kandidáti na prezidentku a viceprezidenta Demokratickej strany dnes presadzujú nielen neobmedzené zabíjanie nenarodených detí, ale chcú taktiež zrušiť právo lekárov na výhradu vo svedomí. To znamená, že chcú všetkých lekárov prinútiť vykonávať potraty.
Taktiež chcú dosiahnuť, aby sa maloleté deti mohli mrzačiť, ak podľahli gender ideológii, a to aj proti vôli svojich rodičov. Chcú, aby bola antikoncepcia dostupná každému vrátane detí a aby si ju mohli kúpiť v supermarketoch rovnako ako žuvačky. Alebo spochybňujú, či katolík môže zastávať funkciu ústavného sudcu. A mnoho ďalšieho, čo svojho času pápež Ján Pavol II. nazýval kultúrou smrti.
Pritom demokratov kedysi pre ich sociálny program vo veľkom volili práve katolíci. Možno aj to sa snažili pripomenúť organizátori nominačného snemu, keď sa postarali o to, aby podujatie modlitbou otvoril chicagský kardinál Blase Cupich.
Ten sa tým, samozrejme, postaral o nemalý rozruch.
Cupicha dnes kritizujú za všeličo možné – za to, že v modlitbe ani raz nespomenul meno Ježiš, za to, že mal biskupský kríž zastrčený v saku, za to, že nebol oblečený v sutane, no najmä za to, že nijako nepripomenul straníkom ich rozpor s morálkou a učením cirkvi, ale namiesto toho im akoby išiel po ruke.
Samozrejme, kardinál Cupich nie je žiaden béčkový aktivista, ktorý zo seba spraví ľahký terč, jeho modlitba bola zostavená zo starostlivo vybraných súvetí, ktoré možno ľahko stotožniť s katolíckym učením. No aj tak sa pri tom nedá ubrániť pocitu, že biskup veľmi dobre vedel, kde bude hovoriť a čo chce povedať.
Ako píše americký komentátor Phil Lawler, „tých niekoľko pasáží v jeho modlitbe, ktoré by sa dali interpretovať ako odkazy na aktuálne politické otázky, vyznievalo skôr ako povzbudenie pre demokratov“.
Symbolickým momentom jeho prejavu bolo, keď hovoril o „strachu z iných“ a kamery prestrihli na ženu, ktorá mala na sebe dúhovú stuhu a so zatvorenými očami súhlasne pokyvkávala hlavou (na videu v čase 2:03). Inak sa tam dali nájsť aj narážky na proimigračnú či zelenú politiku.
Mnohí to teraz porovnávajú so zjazdom republikánov, kde mal zas úvodnú modlitbu arcibiskup Jerome Listecki z Milwaukee, ktorý hneď v úvode pripomenul, že Otcovia zakladatelia postavili Ameriku aj na práve na život a ak by to niekomu nebolo jasné, hneď v ďalšom odseku prítomným pripomenul, že to znamená ochranu života od počatia až po prirodzenú smrť.
Dnes preto vyvoláva obrovský kontrast, keď si spomenieme, že republikáni boli kritizovaní za to, že umenšili svoj program v oblasti ochrany života pred narodením. Kto má ešte chuť po tom, čo predvádzajú demokrati, spochybniť slová tých republikánov, ktorí to obhajovali tvrdením, že v USA je aj tak len jeden prolife kandidát?
Niečo podobné vidíme aj v prípade, že si to porovnáme so situáciou na Slovensku. My sa v týchto týždňoch pripravujeme na Národný pochod za život, ktorý sa koná pod záštitou Konferencie biskupov Slovenska. A v USA jeden z piatich tamojších kardinálov reční na podujatí, kde sa priamo vykonávajú potraty.
Kardinál Cupich však svojím vystúpením rozohral ešte škaredšiu hru. Preláti v USA sú totiž vo väčšine konzervatívne zmýšľajúci (čo ukazuje aj biskup Listecki), mnohí sú omnoho angažovanejší v otázke života ako napríklad naši biskupi a za normálnych okolností by okamžite vydali ku konaniu demokratov odsudzujúce stanoviská. To by, samozrejme, poškodilo Harrisovú a pomohlo Trumpovi. Dnes sú však podozrivo ticho.
Snažil som sa nájsť reakcie tých najneznámejších, no ak nepočítam suspendovaného Stricklanda, tak okrem biskupa Barrona, ktorý poukázal na to, akým vývojom prešla demokratická strana v otázke potratov, som nič nenašiel. Skrátka, Cupich svojím vystúpením eliminoval tlak katolíckej cirkvi na demokratickú stranu.
A to aj napriek tomu, že tá je dnes jasnou predstaviteľkou toho, čo ešte nie tak dávno cirkev odsudzovala ako kultúru smrti a aktívne sa voči nej stavala.
Nuž, doba sa zjavne zmenila. A neukazujú to len postoje demokratickej strany, ale aj postoje cirkvi.