Vojna je najväčšie zlo, hovorí Vladimír Strmeň, ktorý vymenil počas povstania trúbku za zbraň

Štúdium však narušil blížiaci sa front. Vladimíra spolu s jedenástimi spolužiakmi prepustili domov s tým, že po skončení vojny sa majú vrátiť, aby sa im započítali skúšky za aktuálny ročník. Po návrate na Richtárovú našiel v rodičovskom dome partizánsky štáb.

„Načo ti je trúba, tu máš flintu, treba bojovať! My sme prišli až spoza Uralu a ty tuto doma budeš sedieť? Ideš s nami bojovať!,“ spomína Vladimír Strmeň s tým, že po týchto slovách sa pridal k partizánom. Mal len 17 rokov.

Najskôr začal ako spojka. Neskôr absolvoval výcvik na strelca ľahkého guľometu, mínerský výcvik. Potom ho už zaradili do bojov. Bojoval pri Veľkých Bieliciach a v Turci. Videl zomierať priateľov bol aj svedkom vypálenia obcí Kalište a Baláže.

„Každý deň v horách znamenal veľké riziko s nejasným koncom. Potom ma zaradili na bojisko. Bolo to nemilosrdné, všade veľa krvi. Bojovalo sa cez deň aj v noci. Nikto z nás nevedel, či sa dožije večera, ráno sme videli, o ktorých kamarátov sme prišli,“ opisuje ťažké časy jeden z posledných priamych účastníkov povstania.

Počas bojov na Čremošnom, nad Harmancom, 14. októbra 1944 Vladimíra ťažko zranili. Črepiny mal na celom tele. Previezli ho do nemocnice v Banskej Bystrici. „Črepiny mi z tela úspešne vybral primár Daniel Petelen.

Mnohí ďalší povstalci také šťastie nemali. Chodby boli plné zranených. Pod oknami operačky bola kopa rúk, nôh v kaluži krvi. Museli ich odoperovať bojovníkom, ktorých priviezli zo zákopov,“ hovorí Strmeň.

Partizánom pomáhali aj obyvatelia z miest, dedín, či odľahlých osád. „Moja mama varila pre partizánov, prala im šaty a piekla chlieb. Nemci ju za to hodili do horiaceho domu aj s mojím dvojročným bratom Ivankom. So synom na rukách tam mala zhorieť zaživa,“ spomína Strmeň.

Našťastie, jeho mama ani vo vypätej situácii nespanikárila a zadnými dverami vybehla von. Cez hlboký sneh a strmý potok sa jej podarilo aj s dieťaťom ujsť k susedom, vďaka čomu prežili.

„Zachránila ich pani učiteľka Rafajová, ukryla ich do zemiakovej jamy a zakryla kobercom. Nezradila ich ani vtedy, keď tam dobehli esesáci so samopalmi a mierili jej na hruď. Zachránila ich pred strašnou smrťou,“ dodáva.

Vladimír Strmeň sa podľa vlastných slov teší dnes dobrému zdraviu. Neposlúchajú ho iba nohy. Opúchajú mu a ťažko sa mu chodí. Pomáhať si musí pri chodení dvoma palicami.

Na veľkolepé oslavy 80. výročia SNP v Banskej Bystrici sa veľmi teší. Doteraz nezmeškal ani jedny oslavy povstania. Prišiel každý rok a aj teraz tam bude mať prejav.

„Veľmi sa teším. Vrátia sa spomienky spred 80 rokov. S akým nadšením národ bojoval proti fašistom. S akým nadšením sme išli do bojov v SNP, aj keď sme si ako mladí neuvedomovali, do akého nebezpečenstva ideme. Nik z nás nevedel, kto prežije, a kto nie. Chceli sme ich iba vyhnať preč, lebo to milé a krásne Slovensko je naša vlasť,“ povedal pred oslavami pre Štandard Vladimír Strmeň. 

Evidovaných priamych účastníkov bojov v povstaní je z roka na rok menej a menej. Žiaľ, postupne vymierajú. V súčasnosti je ich podľa Vladimíra Strmeňa približne 50. Nie však všetkým dovolí ich zdravotný stav, zúčastniť sa na tohtoročných oslavách. Takže ich tam bude už iba zopár. Nezanikne postupne ich odkaz o dôležitosti SNP?

„Aj vďaka múzeu SNP navštevujeme počas celého roka školy po celom Slovensku. Hovoríme mladej generácii, že aké to bolo. Neverili by ste, ako pozorne to tie deti počúvajú. Predpokladám, že naše slová padli na úrodnú pôdu a deti si to budú pamätať,“ myslí si aktívny dôchodca.

Podľa neho do osláv tejto významnej slovenskej udalosti politika nepatrí. Sú totiž pre všetkých a ľudia by sa nemali deliť na takých či onakých. Takisto nikomu niečo zakazovať.

„Keď bolo povstanie, žiadna politika tam nebola. Vtedy bez rozdielu politickej príslušnosti, či bez rozdielu vierovyznania išiel do toho, aby tá hrozná vojna skončila. Všetci sme boli jednotní, v tej dobe bolo Slovensko jednotné,“ hovorí s tým, že by nemali platiť ani žiadne zákazy, či príkazy typu ty áno a ty nie.

„Na oslavy by mal mať prístup každý náš občan. V SNP takisto bojovalo 33 národností. Červená armáda nám vtedy veľmi pomohla. Napríklad ich skúsení velitelia tu tvorili jednotlivé partizánske skupiny. Pomáhali nám, vycvičili nás,“ hovorí.

„Verím, že na oslavách sa stretnú zástupcovia všetkých, ktorí pomáhali v povstaní. Že to bude ako na prvom výročí v roku 1945. Vtedy to tak bolo. Všetci ministri štátov, ktorých vojaci, partizáni bojovali u nás boli pozvaní na oslavy a aj prišli,“ vysvetľuje Strmeň.

Podľa neho išlo o najväčšie oslavy povstania v doterajšej histórii. Boli pompézne, plné eufórie a radosti zo slobody. Vlaky vtedy ešte nepremávali, lebo koľaje a železnice boli po vojne ešte zničené. Takisto aj cesty a mosty. Ľudia prišli do Banskej Bystrice na bicykloch, peši a to nielen z celého Slovenska.

„Ľudia hádzali kytice, tá radosť a vďaka boli úprimné. Ľudí nebolo treba presviedčať, aby prišli z vlastného presvedčenia. Ja si doslova pamätám citát vtedajšieho ministra obrany armádneho generála Ludvíka Svobodu. Stál som oproti nemu, keď bol na tribúne. Vtedy povedal a myslím, že to hovorí za všetko:

„Stojíme na posvätnej pôde posvätenej krvou bojovníkov. Na tejto pôde sa rodila sloboda. Tu na strednom Slovensku v Banskej Bystrici a okolí v každej rodine chýba otec, syn alebo dcéra, ktorí padli v SNP za našu slobodu, aby sme my žili v mieri."

Vladimír Strmeň hovorí, že počas života mu pomáhala viera. „Pán Boh ma má rád, ale ma aj skúša. Všetci blízki mi zomreli, manželka, deti. Každé ráno sa pomodlím, do kostolíka zájdem na sväté prijímanie. Bez viery v Pána Boha by som to nebol zvládol, v žiadnom prípade, ani v boji. Držte sa Pána Boha,“ hovorí.

Oslavy 80. výročia SNP v Banskej Bystrici budú tento rok veľkolepé. Nebude chýbať prehliadka vojenskej techniky, či ohňostroj. Vláda na ne vyčlenila bezmála tri milióny eur.

Oslavy, ktoré budú najväčšie v ich histórii, sa začnú už 28. augusta. Vstup do múzea bude zadarmo, návštevníci si budú môcť pozrieť expozíciu a večer je naplánované stretnutie s veteránmi.

Hlavná časť osláv bude nasledovať o deň neskôr. Začne sa tradičným pietnym aktom a príhovormi zúčastnených predstaviteľov Slovenskej republiky. Pre verejnosť bude areál otvorený od poludnia. Dovtedy všetko uvidia na veľkoplošných obrazovkách. Chýbať nebude kultúrny program.

Po piatich rokoch nebude v meste pod Urpínom chýbať vojenská prehliadka spojená s preletom nových stíhačiek F-16. Uskutoční sa na hlavnom ťahu cez mesto podvečer a prítomní uvidia vojenskú techniku pozemných a vzdušných síl. Predstavia sa aj tisícky profesionálnych vojakov zo Slovenska i zahraničia. Večerný galaprogram ukončí ohňostroj.

Areál v parku medzi Pamätníkom SNP a hotelom Lux bude prístupný už od rána, dostať sa doň bude možné cez určené vstupy. Návštevníci podujatia dostanú pri vstupoch mapku areálu s informáciami, ktoré uľahčia orientáciu v rámci neho, môžu využiť aj QR kód.

"Oficiálny akt kladenia vencov sa začne od 10-tej. Od 11-tej hodiny by mali nasledovať príhovory," informoval na tlačovej besede minister obrany Robert Kaliňák s tým, že kultúrny program by mal ponúknuť vystúpenia až do večera na hlavnom i menších pódiách.

„Oslavy budú veľkolepé a ja si myslím, že je to správne, aby sme vzdali hold našim spolubojovníkom, ktorí položili životy v Slovenskom národnom povstaní a v druhej svetovej vojne, aby sme sa my mali lepšie,“ dodal na záver Vladimír Strmeň.