Čína si posvieti na európskych mliekarov. Reaguje na dovozné clá EÚ na elektromobily

Žiadosť o vyšetrenie európskych dotačných schém pre producentov mliečnych výrobcov podalo Združenie čínskeho mliekarenského priemyslu a Čínska mliekarenská asociácia. Informovalo o tom Ministerstvo obchodu Čínskej ľudovej republiky na svojej webovej stránke.

„V žiadosti sa uvádza, že výrobky, ktoré sú predmetom prešetrovania, získali subvencie od EÚ a vlád jej členských štátov a že príslušný mliekarenský priemysel (podniky) v EÚ môžu využívať celkovo 20 subvenčných položiek,“ uviedol čínsky rezort obchodu, ktorý bude skúmať dotácie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ ako aj národných programov jej členských štátov.

Vyšetrovanie by sa malo týkať napríklad čerstvých syrov, tvarohu či smotany a bude sa konkrétne zaoberať siedmimi dotačnými projektami Únie a iniciatívami vlád v Írsku, Rakúsku, Belgicku, Taliansku, Chorvátsku, Fínsku, Rumunsku a Českej republike, ktoré boli v oznámení jednotlivo uvedené.

Podľa Európskej komisie sa čínske vyšetrovanie týka výrobkov v celkovej hodnote 1,7 miliardy eur, ktoré krajina doviezla z EÚ, píše francúzsky denník Les Echos.

Čínske clá najviac ohrozujú francúzskych a nemeckých producentov

Pokiaľ by Peking vyšetrovanie uzavrel návrhom na zavedenie vyrovnávacích ciel, najviac by to ohrozilo zisky mliekarov vo Francúzsku a Nemecku. V roku 2023 totiž francúzsky vývoz mliečnych výrobkov do Číny dosiahol 665 miliónov eur, čo predstavuje približne osem percent ich tržieb z globálneho predaja týchto produktov. Bez započítania dojčenského mlieka je to približne o polovicu menej – 386 miliónov eur.

Kolená sa začali podlamovať aj nemeckým mliekarom, ktorí sú oproti ostatným tamojším poľnohospodárskym odvetviam najviac závislí na exporte do Číny. V roku 2023 tam vyviezli okolo 294-tisíc ton mlieka a iných mliečnych výrobkov (okrem syrov a masla) v hodnote 386 miliónov eur. Takmer polovicu z toho tvorilo čerstvé a spracované mlieko. 

„Čína je aj naďalej významným globálnym dovozcom nemeckých mliečnych výrobkov a prísad, a to napriek rastúcej čínskej produkcii“, uviedlo Nemecké združenie mliekarenského priemyslu pre portál Table.Briefings, ktoré tiež referovalo, že medzi Nemeckom a Čínou sa v priebehu rokov vytvorili spoľahlivé a dôveryhodné obchodné vzťahy.

„Cieľom oboch strán by preto malo byť, aby mliekarenský a potravinársky sektor nebol zbytočne zatiahnutý do prebiehajúceho priemyselného sporu medzi Čínou a EÚ v súvislosti s elektrickými vozidlami a súvisiacimi technológiami,“ uviedlo združenie, ktoré zastupuje približne 90 podnikov na spracovanie mlieka v Nemecku.

Poľnohospodárske a potravinárske produkty majú však v súvislosti s nemeckým vývozom do Číny neveľký význam. Zo všetkého, čo Peking z Nemecka dováža, majú tieto komodity podiel len jeden a pol percenta.

Peking rozšíril zoznam

Už v júni začala Čína vyšetrovanie dovozu bravčového mäsa z Európskej únie, čo sa dotkne najmä producentov zo Španielska, z Dánska a Holandska. Čínsky trh s bravčovým mäsom je pritom pre EÚ mimoriadne cenný, keďže Číňania konzumujú zhruba polovicu svetovej produkcie bravčového a EÚ má na celkovom dovoze tohto mäsa do Číny podiel 51 percent.

Ministerstvo informovalo, že najnovšie avizované vyšetrovanie európskych dotácií produkcie mliekarenských výrobkov by mohlo trvať približne rok. Ako však ďalej uvádza, nie je vylúčené ani jeho predĺženie o ďalších šesť mesiacov.

Z krajín, v ktorých chce Peking kontrolovať štátne dotačné programy, hlasovali v júli za dodatočné clá EÚ na elektronické vozidlá len Taliansko a Belgicko. Írsko, Rakúsko, Chorvátsko, Fínsko, Rumunsko a Česká republika sa zdržali hlasovania, píše Table.Briefings.

Dovozné clá uvalila ako prvá Európska komisia

Čínske vyhlásenie o začatí vyšetrovania nekalej hospodárskej súťaže zo strany EÚ prišlo potom, ako Európska komisia (EK) v utorok oznámila, že je stále presvedčená o nadmerných dotáciách, ktoré Čína poskytuje výrobcom elektrických vozidiel.

Komisia navrhla konečné clá na elektromobily z Číny až do výšky 36,3 percenta. To je o niečo menej ako maximálne dočasné clo na úrovni 37,6 percenta, ktoré EK stanovila v júli pre automobilky "nespolupracujúce pri antisubvenčnom vyšetrovaní EÚ".

Ostatní výrobcovia v Číne, ktorí spolupracovali s Bruselom, budú čeliť clu vo výške 21,3 percenta. Zároveň Komisia v utorok znížila navrhované clo na dovoz automobilov Tesla vyrobených v Číne na deväť percent.

Paradox, ktorý pri debate o clách vznikol, je, že sa proti nim nepostavila len čínska vláda či tamojšie spoločnosti, ale aj sami európski výrobcovia áut. „Vyrovnávacie clá vo všeobecnosti nie sú vhodné na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho automobilového priemyslu z dlhodobého hľadiska – odmietame ich,“ uviedol v stanovisku Volkswagen.

[link url = https://standard.sk/725461/brusel-posuva-europske-automobilky-z-kaluze-do-blata-cla-krmia-novu-hrozbu]