Škandalózne prepustený Dušan Kováčik si na slobode užíva letné „novinárske“ rozhovory.
Po priateľskom hrkútaní s Mimi Šramovou, kde hovoril o tom, ako vo väzbe zažil teror a ako sa bude biť za svoje práva, Kováčik dal rozhovor aj portálu Infovojna.
Samozrejme, bavili sa o tom, ako väzba za minulej vlády slúžila na „zlomenie ducha“ obvinených, aby začali vypovedať v súlade s požiadavkami vyšetrovateľov. „Celú väzbu som absolvoval sám. Neviem z akého dôvodu, bolo mi povedané, že to bolo pre moju bezpečnosť, pre moju ochranu,“ tvrdí Kováčik, pre ktorého táto stránka väzby zrejme nebola až takým terorom: „Ku koncu sa ma spýtali, či nechcem, aby mi niekoho dali, ale úprimne, na tú samotu som si za tých osemnásť mesiacov zvykol a bola pre mňa určitým spôsobom aj výhodná.“
Kováčik má však jasno v tom, že „väzba slúžila len na jednu vec, zlomiť vás k priznaniu, aby ste začali spolupracovať a vypovedať voči určitým ľuďom“. Anonymní operatívci za ním vraj chodili a tvrdili, že ak bude vypovedať „správnym“ spôsobom a na „správne“ osoby, vraj „na Vianoce bude doma“.
Nedá sa uprieť, že Kováčik prejavil aj svojský zmysel pre humor. Odpovedal im vraj, že ak chcú niečo vážne na vysokopostavenú osobu, vedel by vraj čosi povedať na Daniela Lipšica. „Povedali mi, že ten ich nezaujíma,“ tvrdí dnes Kováčik. S autormi rozhovoru sa však opakovane rozprávali o tom, ako boli Kováčik s Lipšicom vlastne „kamaráti“, na čom sa všetci v štúdiu pekne zabávali.
Zaujímavejšie však bolo čosi iné. Kováčik zdôrazňoval, že ako muž so „skóre 61:0“ káuz zametených pod koberec, nemá po štyroch rokoch žiadne rozhodnutie súdu či prokuratúry, ktoré by preukázalo, že by v nejakom prípade pochybil. „Všetky moje trestné veci, ktoré som mal pridelené, boli podrobené prieskumu, každá vec bola prezretá, preskúmaná... Aký je výstup za štyri roky? Nemám vznesené obvinenie, že by som konal nezákonne. Kde sú desiatky smeráckych vecí, ktoré som zamietol pod koberec? To je pre mňa nepochopiteľné.“
To je nepochybne zaujímavá otázka. No minimálne v jednej „nesmeráckej“ veci by sa dal pomenovať prípad, kde Lipšicova prokuratúra záujem na poctivom preskúmaní jeho konania zjavne nemala. Tento prípad je pritom výpovedný, keďže ide o Kováčikovu jedinú podanú obžalobu, o ktorej médiá dodnes takmer neinformujú, ako keby ani neexistovala. Pritom ide o závažný prípad.
Kováčik konal škandalózne, Lipšic to požehnal
Ide o škandalózny postup Kováčika v kauze Carlton, keď podal obžalobu na podnikateľa Erika Mikurčíka, ktorý sa s dvoma spolumajiteľmi Esetu sporil o slávny bratislavský hotel. Obsah obžaloby bol natoľko problematický (nikto nepreukázal, ako by vraj podvod prebehol a komu sa stala škoda), že niekoľko prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí sa tomuto prípadu venovali, za dva roky nepodalo obžalobu.
A tak Kováčik ako nadriadený prokurátor prebral prípad od svojich podriadených, „pridelil“ si ho na jediný deň a za pár hodín podal obžalobu. Ešte v ten deň prípad vrátil späť podriadenému prokurátorovi.
Hoci ide zrejme o najbizarnejší prípad Kováčikovej prokurátorskej kariéry – a celkom isto by si zaslúžil preverovanie – Lipšic ako šéf ÚŠP osobne podpísal dve rozhodnutia, ktorými požehnal Kováčikov postup a obžalobu odmietol vziať späť. Jedno rozhodnutie je z 30. apríla 2021 a druhé z 2. decembra 2021.
Lipšic Kováčikov čudný prístup svojsky vysvetľoval v nedávnom rozhovore so Zuzanou Kovačič Hanzelovou, kde vytváral dojem, že obžaloba vlastne ani nebola Kováčikova. „To nebola jeho obžaloba. Vec dozoroval a spracoval iný prokurátor, doktor Ľalík, a predtým, ako bola finalizovaná, mu zavolal špeciálny prokurátor, nech mu ju pošle a on ju podpísal.“
Lipšic sa tak vlastne oprel o verziu Kováčika, ktorý na výsluchu na NAKA v Banskej Bystrici 11. decembra 2020 tvrdil, že podriadený prokurátor Ľalík bol počas pandémie covidu na homeoffice, a preto konal za neho.
K tomu Lipšic dodáva: „Dodnes neviem, prečo to bolo urobené.“ Veď práve. Odhliadnuc od bizarnosti tohto postupu, nie je známe, že by Kováčik niekedy takto postupoval v inom prípade. Napokon, žiadnu inú obžalobu ani nepodal.
Hoci všetky Kováčikove prípady vraj prešli kontrolou a preverením, minimálne jeho kontroverzný postup v kauze Carlton stále zostal nevysvetlený. A podozrivých okolností je viac než dosť.
Kováčik podnikateľa Mikurčíka obžaloval za to, že sa pokúsil podviesť svojich bývalých partnerov, spolumajiteľov Esetu Maroša Grunda a medzičasom už nebohého Rudolfa Hrubého, a predať hotel „pod cenu“ svojej blízkej firme, čím vraj spoločníkom Esetu spôsobil škodu 44-miliónov eur.
K prevodu však došlo po sérii vzájomných sporov a Mikurčíkova obhajoba stála na tom, že sa bránil voči pokusom pripraviť ho o podiel na hoteli na nezákonnom valnom zhromaždení, o ktorom nemal vedomosť, a kde jeho partneri zmenili konateľov. Preto realizoval obranné kroky.
Podľa kúpnej zmluvy mala banka na hotel záložné právo
Ako však obžaloba dospela k záveru, že Mikurčík sa partnerov pokúsil predajom pod cenu podviesť o 44-miliónov? Nevšimla si, že v navrhovanej kúpnej zmluve – ktorá sa ani nestihla realizovať –, Mikurčíkova blízka firma na seba preberá dlžobný záväzok vyše 30-miliónov eur voči banke? Keďže banka mala na hotel záložné právo, bez povolenia banky by sa transakcia ani nemohla realizovať.
Obhajoba kúpnu zmluvu pre Štandard sprístupnila. „Kupujúci sa zaväzuje pohľadávky banky zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam uhradiť priamo banke,“ píše sa v zmluve. Je zarážajúce, že obžaloba si vôbec nevšimla túto skutočnosť, ktorá radikálne vstupuje do vyhodnotenia škody, ktorá údajne nastala Hrubému s Grundom.
K predaju hotela blízkej firme Mikurčíka ani nedošlo, keďže šlo len o ochranné opatrenie, ktoré vraj mal k dispozícii pre prípad, že dôjde k najhoršiemu – teda bezprostrednému riziku konkurzu, keďže firma ovládajúca hotel bola v predlžení a Mikurčík sa obával, že ho bývalí partneri chcú vyšachovať z hry cez zinscenovaný konkurz.
Dušan Kováčik teda „vyčaroval“ škodu vyše 44 miliónov eur, pričom opomenul viaceré fakty. Zvláštny posudok obžaloby o výške škody pritom Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici v máji spochybnil a určil, že je potrebné vypracovať nový.
Lipšicova špeciálna prokuratúra na obžalobe nevidela žiaden problém a trvala na jej pokračovaní. V tomto prípade sa v prospech eseťákov neangažoval len Kováčik, ale aj Marian Kočner a sudca Sklenka, v pozadí boli správy z Kočnerovej Threemy, ktoré naznačovali manipuláciu prípadu.
Práve v tomto kontexte Kováčik podal svoju „prvotinu“. Eseťáci Hrubý s Grundom podali obžalobu pôvodne na generálnu prokuratúru, no nečakali, kým sa vec rozhýbe, a krátko nato, 11. augusta, adresovali totožné trestné oznámenie na Národnú jednotku finančnej polície NAKA, a to priamo do rúk jej riaditeľa Bernarda Slobodníka. Následne trestné oznámenie putovalo aj s doplnením „na vedomie“ Dušanovi Kováčikovi. Nie je známe, prečo Grund s Hrubým zvolili tento postup a prečo im záležalo, aby sa prípad dostal práve do rúk Slobodníka s Kováčikom. No isté je, že šlo o postup efektívny.
Dvojica predviedla zjavnú nadprácu.
Kováčík s Lipšicom na jednej strane
Kováčik s Lipšicom sa tak kriminalizáciou Mikurčíka a jeho manželky postavili na jednu stranu obchodného sporu, keď de facto podporili Grunda s Hrubým, spoločníkov Esetu.
Paradoxné je, že Slobodník a Kováčik vraj na svojich úradoch podľa obžaloby v prípade „Očistec“ fungovali ako organizovaná zločinecká skupina, ktorá okrem iného zabezpečovala trestné stíhania v prospech vybraných skupín.
Podobný modus operandi mal aj prípad Carlton. Slobodník prípad pridelil podriadenému vyšetrovateľovi z Nitry a ten už o mesiac na to vzniesol obvinenie voči Mikurčíkovi a jeho žene.
V zákulisí vtedy prebehla komunikácia v Threeme medzi podpredsedom bratislavského okresného súdu Vladimírom Sklenkom a Marianom Kočnerom. Sklenka od Kočnera požadoval, aby zapojil do prípadu elitné útvary NAKA a prokuratúru. Kočner odpovedal: „Tam nemám čo pomáhať, tam už pomáhajú tí, ktorí by pomáhali, keby som chcel pomáhať ja.“ A o chvíľu zvýraznene dodal: „NAKA IDE NAPLNO.“
Rudolf Hrubý sa v tom čase stretol s Marianom Kočnerom ohľadom kauzy Carlton. Hrubý tieto kontakty zatajoval a jeho advokáti o nej klamali.