Redaktor Štandardu požiadal o potvrdenie slov šéfa maďarského úradu vlády aj slovenskú rafinériu Slovnaft. Dcérska spoločnosť maďarskej skupiny MOL však správy odmietla komentovať a zopakovala svoje predchádzajúce stanovisko: „Slovnaft a Skupina MOL spolu so zástupcami štátov pracujú na vyriešení problému, aby boli dané dlhodobé garancie na prepravu ropy.“
Brusel jasne zahmlieval
Viceprezident Európskej komisie Valdis Dombrovskis verejne tvrdil, že vzhľadom na zmenu vlastníka ropy sa na komoditu nevzťahujú sprísnené sankcie, ktoré Kyjev v júni uvalil na Lukoil. Uviedol to na sociálnej sieti X, rovnako ako aj v liste zaslanom ministrom zahraničných vecí Slovenska a Maďarska.
Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku na otázky Štandardu takisto odpovedalo, že sprísnené sankcie sa netýkajú tranzitu ropy vykonávaného obchodnými spoločnosťami, pokiaľ Lukoil nie je formálnym vlastníkom ropy.
Zo znenia ukrajinských sankcií pritom vyplýva, že sankcie sa na ropu Lukoilu vzťahujú aj v prípade, že Lukoil formálnym vlastníkom ropy nie je, no v rámci kontraktu má právo „vykonávať úkony obsahovo zhodné s výkonom dispozičného práva“.
Táto formulácia v podstate znamená, že možno zablokovať akýkoľvek majetok, ktorý je nejakým zmluvným spôsobom stále spätý s Lukoilom. A keďže Lukoil podľa dosiaľ platného kontraktu zodpovedal za prepravu ropy až po maďarsko-ukrajinské hranice, je evidentné, že ukrajinské sankcie tranzit ropy blokovali.
Ku kauze sa vyjadril aj ekonóm Kovanda
„Nič zásadné sa nemení. Ruská ropa bude južnou vetvou ropovodu Družba ďalej veselo prúdiť. Maďarsko a Slovensko totiž budú opäť odoberať ruskú ropu od Lukoilu, a to napriek sankciám, ktoré začiatkom júna voči tejto ruskej spoločnosti v sprísnenej podobe uplatňuje Kyjev,“ uviedol český ekonóm Lukáš Kovanda na sociálnej sieti X.
Zmenou oproti doterajšej situácii bude podľa neho najmä to, že „Lukoil už nebude zodpovedný za prepravu ropy až na ukrajinsko-maďarské hranice, ale len na tie rusko-ukrajinské“.
„Potom už zodpovednosť prevezme MOL. Čo mu predraží ropu zhruba o 1,5 dolára na jeden barel, a to kvôli vyšším bezpečnostným rizikám a súvisiacemu rastu nákladov na poistenie,“ napísal ekonóm s konštatovaním, že dodávky od Lukoilu budú aj naďalej pre MOL cenovo atraktívnejšie oproti alternatívnej rope prepravovanej ropovodom Adria z chorvátskeho pobrežia.
„Pokiaľ Kyjevu naozaj išlo o sankcionovanie všetkej ruskej ropy, musel by sankcie uvaliť na ďalšie ruské spoločnosti prepravujúce ropu cez ukrajinské územie, napríklad aj na spoločnosť Rosnefť, ktorá zaisťuje dodávky ropy napríklad do Českej republiky,“ konštatoval Kovanda.
Analytik pripomenul, že „Lukoil na prelome júna a júla ropné kohútiky utiahol v reakcii na sprísnenie sankcií, pretože sa obával, že by Ukrajina napríklad mohla jeho ropu konfiškovať“.
Presné znenie ukrajinských sankcií voči spoločnosti Lukoil
Pripomeňme, že na Lukoil, ktorý je na sankčnom zozname Kyjeva, sa na základe ukrajinského zákona o sankciách 1644-VII zo 14. augusta 2014 uplatňuje „dočasné odňatie práva užívať a nakladať s majetkom patriacim fyzickej alebo právnickej osobe, ako aj s majetkom, vo vzťahu ku ktorému môže takáto osoba priamo alebo nepriamo (prostredníctvom iných fyzických alebo právnických osôb) vykonávať úkony obsahovo zhodné s výkonom dispozičného práva“.
Dobre informovaný zdroj, ktorý si neželá byť menovaný, pre Štandard takisto uviedol, že problematické pre tranzit ropy Lukoilu sú aj ďalšie body sankcií, a to „obmedzenie, čiastočné alebo úplné zastavenie tranzitu zdrojov, letov a prepravy cez územie Ukrajiny“ a „pozastavenie plnenia hospodárskych a finančných záväzkov“.
Aké množstvo ropy chýba Slovensku
Okolo presného údaja o objeme chýbajúcej ropy panovali spočiatku nejasnosti. Predseda vlády Robert Fico (Smer) krátko po medializovaní problému s tranzitom uviedol, že „slovenská rafinéria Slovnaft patriaca maďarskej skupine MOL bude dostávať na spracovanie o 40 percent ropy menej, ako je potrebné“.
Maďarský minister zahraničia, ktorého citovala agentúra Bloomberg, zase skonštatoval, že jeho krajina ročne prijme od spoločnosti Lukoil zhruba dva milióny ton nespracovanej ropy, zatiaľ čo Slovensko až 2,5 milióna ton. To by vzhľadom na to, že rafinéria Slovnaft ročne spracováva okolo 5,5 milióna ton ropy, znamenalo vyše 45-percentný podiel.
O niečo odlišné čísla uvádza agentúra Reuters. Tá píše, že podľa zdrojov z odvetvia má Lukoil so spoločnosťou MOL termínovanú zmluvu, na základe ktorej dodáva do Maďarska a na Slovensko zhruba štyri milióny ton ropy ročne, pričom do oboch krajín jej ide približne rovnaké množstvo.
Kuloárne zdroje pre Štandard uviedli, že ide zhruba o 40 percent ruských dodávok prichádzajúcich ropovodom Družba, pričom k realite sa najviac približujú odhady agentúry Reuters. Slovnaftom odoberaný objem ropy od spoločnosti Lukoil sa údajne pohybuje do dvoch miliónov ton ročne.
Dodajme, že celý slovenský trh spotrebuje zhruba štyri milióny ton ropy ročne.
Ropa od Kremľom vlastneného Rosnefťu stále tečie
Nezodpovedanou otázkou v celej kauze zostáva, prečo Ukrajina zaradila na sankčný zoznam iba Lukoil, zatiaľ čo ďalšie spoločnosti ostali nedotknuté.
Najväčšia ruská ropná spoločnosť Rosnefť cez Ukrajinu naďalej prepravuje ruskú ropu bez akýchkoľvek obmedzení. Dodajme, že na rozdiel od spoločnosti Lukoil, ktorú vlastnia najmä súkromní investori, Rosnefť je štátom kontrolovaná spoločnosť, plne pod palcom Kremľa.
Selektívny prístup Ukrajiny k sankciám podľa ekonóma Kovandu „signalizuje, že nejde primárne o jej snahu vytrestať Putina, ale vyvinúť tlak na Maďarsko a Slovensko, nech sa odstrihávajú od ruskej ropy či neblokujú dodávky zbraní Kyjevu“.
V súvislosti s tým vysvetlil, že Rosnefť dodáva ropu aj Českej republike alebo Nemecku a taktiež je spolumajiteľom ropovodu TAL, ktorý prepravuje energetickú surovinu do Nemecka, Rakúska a Česka.
„Ak by Ukrajina sankcionovala aj Kremľom priamo ovládanú Rosnefť, ktorá má k Putinovi bližšie ako Lukoil, ohrozila by dodávky Nemecku a Česku, respektíve českým rafinériám vo vlastníctve Poľska,“ doplnil Kovanda.
Na záver dodajme, že Ukrajinou sankcionovaná ruská spoločnosť Lukoil na rozdiel od Rosnefťu a ďalších ruských spoločností nefiguruje ani na sankčnom zozname EÚ.
