Brusel pri rope od Lukoilu zavádza. Dokazuje to znenie ukrajinských sankcií
Výkonný podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis v liste zaslanom ministrom zahraničných vecí Slovenska a Maďarska a tiež na svojom účte na sociálnej sieti X uviedol, že ropa spoločnosti Lukoil sa na rusko-ukrajinskej hranici stáva majetkom obchodných spoločností. A že sa na ňu nevzťahujú sankcie, ktoré na Lukoil uvalila Ukrajina.
Good meeting with 🇺🇦PM @Denys_Shmyhal , discussed:
— Valdis Dombrovskis (@VDombrovskis) August 1, 2024
Situation in Ukraine & international support, preparation of extraordinary revenue accelaration loans.
Got confirmation that ongoing oil transit operations to 🇭🇺 🇸🇰 are not affected, as long as Lukoil is not owner of the oil. pic.twitter.com/lKYDgBsC7C
Agentúra Bloomberg to ešte viac konkretizovala, keď s odkazom na ľudí z priemyslu uviedla, že ropa Lukoilu sa na hraniciach stáva majetkom švajčiarskej spoločnosti Litasco, ktorá síce je dcérskou spoločnosťou Lukoilu, ale nefiguruje na sankčnom zozname, čo pre agentúru potvrdil aj námestník ukrajinského ministra financií.
Z vyjadrenia eurokomisára, ako aj z článku agentúry Bloomberg vzišiel príbeh, ktorý prebrali aj viaceré médiá na Slovensku. Teda, že legálna prekážka pre tranzit ropy Lukoilu cez územie Ukrajiny neexistuje. Napriek tomu, že Slovnaft aj MOL tvrdia úplný opak.
„Dôvodom zastavenia dodávok je, že sa Lukoil dostal na sankčný zoznam Ukrajiny. Spoločnosť preto ohlásila dôvody vis maior a dodávky zastavila,“ uviedol minulý týždeň hovorca slovenskej rafinérie Slovnaft Anton Molnár.
Znenie ukrajinských sankcií
Z reštrikcií voči spoločnosti Lukoil, ktoré Ukrajina uvádza v zákone aj vo svojom zozname sankcionovaných subjektov, však vyplýva, že na ropu spoločnosti Lukoil sa sankcie poľahky môžu vzťahovať aj po prechode vlastníctva ropy na spoločnosť Litasco.
Na materskú spoločnosť Lukoil sa totiž uplatňuje „dočasné odňatie práva užívať a nakladať s majetkom patriacim fyzickej alebo právnickej osobe, ako aj s majetkom, vo vzťahu ku ktorému môže takáto osoba priamo alebo nepriamo (prostredníctvom iných fyzických alebo právnických osôb) vykonávať úkony obsahovo zhodné s výkonom dispozičného práva“.
Dobre informovaný zdroj, ktorý si neželá byť menovaný, pre Štandard takisto uviedol, že problematické pre tranzit ropy Lukoilu je aj „obmedzenie, čiastočné alebo úplné zastavenie tranzitu zdrojov, letov a prepravy cez územie Ukrajiny“ a „pozastavenie plnenia hospodárskych a finančných záväzkov“.
Dvaja právnici, ktorých Štandard požiadal o posúdenie prípadu, potvrdili, že na základe uvedených reštrikcií a doteraz známych informácií Ukrajina môže blokovať tok ropy, ktorú dodáva Lukoil, aj keď sa jej vlastníkom stáva iná spoločnosť. Stačí, ak má Lukoil v rámci platnej zmluvy, ktorú medzi sebou materská a dcérska spoločnosť uzavreli, právo nejakým spôsobom narábať, respektíve podieľať sa na rozhodovaní o toku ropy. Záleží tiež na tom, v ktorom momente sa z vlastníka ruskej ropy stáva spoločnosť Lukoil.
Štandard preto s týmto problémom oslovil komunikačný odbor Európskej komisie, rovnako ako aj jej zastúpenie na Slovensku. Hlavná otázka znela, na základe čoho eurokomisár Dombrovskis tvrdí, že ropa spoločnosti Lukoil nepodlieha sankciám.
Odpoveď z tlačového oddelenia zastúpenia EK na Slovensku však bola vágna a viac svetla na celú kauzu nevrhla: „Podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, a v súlade s jej internou analýzou sa zdá, že sankcie, ktoré Ukrajina uložila spoločnosti Lukoil, sa netýkajú prebiehajúcich tranzitov ropy cez ropovod Družba vykonávaných obchodnými spoločnosťami, pokiaľ Lukoil nie je formálnym vlastníkom ropy.“
Ako však ukazuje znenie ukrajinského zákona, sankcie sa na aktíva (a teda aj ropu) Lukoilu vzťahujú aj v prípade, že Lukoil formálnym vlastníkom ropy nie je, no v rámci kontraktu má právo „vykonávať úkony obsahovo zhodné s výkonom dispozičného práva“.
Maďarsko kritikou na adresu Bruselu nešetrí
Maďarsko a Slovensko po vzniknutí problému vyzvali Európsku komisiu, aby rozhodnutie Ukrajiny zastaviť tranzit ropy od ruskej spoločnosti Lukoil riešila. Budapešť ju pre jej pomalý reakčný čas a neochotu postaviť sa na stranu členských štátov Únie niekoľkokrát tvrdo skritizovala.
Prešli vyše dva týždne a EK neurobila nič, upozornil koncom júla maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
„Napriek ohrozeniu energetickej bezpečnosti dvoch členských krajín EÚ, napriek krištáľovo jasnému porušeniu asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou Brusel mlčí,“ konštatoval Szijjártó.
V súvislosti s mlčaním Bruselu vtedy načrtol dve možnosti. Podľa prvej je EK taká slabá, že nie je schopná presadiť základné záujmy dvoch členských štátov proti krajine kandidujúcej na vstup do EÚ. Druhou možnosťou podľa neho je, že zastavenie tranzitu nevymysleli v Kyjeve, ale v Bruseli. Takže nie ukrajinská vláda, ale EK chcela vydierať dve krajiny presadzujúce mier, ktoré odmietli dodávky zbraní.
„Európska komisia a osobne predsedníčka Ursula von der Leyenová by sa mali okamžite vyjadriť k otázke, či Brusel žiadal Kyjev, aby zastavil prepravu ropy cez Ukrajinu. Ak nie, potom prečo EK vyše týždňa nepodnikla žiadne kroky?“ napísal Szijjártó.
Maďarský šéf diplomacie minulý týždeň dokonca označil Európsku úniu za továreň na klamstvá. „Bruselská továreň na lži“ sa podľa šéfa maďarskej diplomacie prvýkrát spustila po mierovej ceste premiéra Viktora Orbána, ktorý vycestoval do Kyjeva, Moskvy, Pekingu a na Floridu.
Klamstva sa Brusel podľa Szijjártóa dopustil, aj keď skonštatoval, že ukrajinské sankcie neohrozujú energetickú bezpečnosť Maďarska a Slovenska. Oba štáty podľa ministra, práve naopak, „čelia vážnemu ohrozeniu dodávok energie“.
Ani Kyjev netvrdí to, čo Brusel
Najvyšší ukrajinskí predstavitelia medzitým konštatovali, že „obmedzenie dodávok ropy na Slovensko a do Maďarska týkajúce sa ruskej spoločnosti Lukoil nie je vydieraním“. No na rozdiel od eurokomisára Dombrovskisa nikto nenaznačil, že ropa Lukoilu pre zmenu vlastníctva na hraniciach môže tiecť cez Ukrajinu naďalej.
„Slovensko je náš spoľahlivý partner, od ktorého neočakávame vydieranie ani vyhrážky,“ povedal ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.
„Sankcie [...] nepredstavujú hrozbu pre energetickú bezpečnosť Slovenska a Európy ako celku, preto ich zrušenie nie je predmetom diskusie. Preto v tejto veci plne chápeme Brusel,“ dodal.
Thirdly. The sanctions imposed by the National Security and Defense Council of Ukraine do not pose a threat to the energy security of Slovakia and Europe in general, so there is no question of lifting them. We therefore fully understand Brussels in this matter.
— Denys Shmyhal (@Denys_Shmyhal) July 31, 2024
Aké množstvo ropy chýba Slovensku
Okolo presného údaju o objeme chýbajúcej ropy takisto panovali spočiatku nejasnosti. Predseda vlády Robert Fico (Smer) krátko po medializovaní problému s tranzitom uviedol, že „slovenská rafinéria Slovnaft patriaca maďarskej skupine MOL bude dostávať na spracovanie o 40 percent ropy menej, ako je potrebné“.
Maďarský minister zahraničia, ktorého citovala agentúra Bloomberg, zase skonštatoval, že jeho krajina ročne prijme od spoločnosti Lukoil zhruba dva milióny ton nespracovanej ropy, zatiaľ čo Slovensko až 2,5 milióna ton. To by vzhľadom k tomu, že rafinéria Slovnaft ročne spracováva okolo 5,5 milióna ton ropy, znamenalo vyše 45-percentný podiel.
O niečo odlišné čísla uvádza agentúra Reuters. Tá píše, že podľa zdrojov z odvetvia má Lukoil so spoločnosťou MOL termínovanú zmluvu, na základe ktorej dodáva do Maďarska a na Slovensko zhruba štyri milióny ton ropy ročne, pričom do oboch krajín jej ide približne rovnaké množstvo.
Kuloárne zdroje pre Štandard uviedli, že ide zhruba o 40 percent ruských dodávok prichádzajúcich ropovodom Družba, pričom k realite sa najviac približujú odhady agentúry Reuters. Slovnaftom odoberaný objem ropy od spoločnosti Lukoil sa údajne pohybuje do dvoch miliónov ton ročne.
Dodajme, že celý slovenský trh spotrebuje asi štyri milióny ton ropy ročne. Stopka pre tranzit dvoch miliónov ton ropy by tak predstavovala približne polovicu z toho, čo krajina potrebuje na bežné fungovanie.
Keď ropa od Kremľom vlastneného Rosnefťu tiecť môže
Nezodpovedanou otázkou v celej kauze zostáva, prečo Ukrajina zaradila na sankčný zoznam iba Lukoil, zatiaľ čo ďalšie spoločnosti ostali nedotknuté.
Najväčšia ruská ropná spoločnosť Rosnefť cez Ukrajinu naďalej prepravuje ruskú ropu bez akýchkoľvek obmedzení. Dodajme, že na rozdiel od spoločnosti Lukoil, ktorú vlastnia najmä súkromní investori, Rosnefť je štátom kontrolovaná spoločnosť, plne pod palcom Kremľa.
Prednedávnom na tento paradox upozornil aj český ekonóm Lukáš Kovanda. Selektívny prístup Ukrajiny k sankciám podľa neho „signalizuje, že nejde primárne o jej snahu vytrestať Putina [ruského prezidenta, pozn. red.], ale vyvinúť tlak na Maďarsko a Slovensko, nech sa odstrihávajú od ruskej ropy či neblokujú dodávky zbraní Kyjevu“.
Odborník v tejto súvislosti vysvetlil, že Rosnefť dodáva ropu aj Českej republike alebo Nemecku a taktiež je spolumajiteľom ropovodu TAL, ktorý prepravuje energetickú surovinu do Nemecka, Rakúska a Česka.
„Ak by Ukrajina sankcionovala aj Kremľom priamo ovládanú Rosnefť, ktorá má k Putinovi bližšie ako Lukoil, ohrozila by dodávky Nemecku a Česku, respektíve českým rafinériám vo vlastníctve Poľska,“ doplnil Kovanda.
Na záver dodajme, že spoločnosť Lukoil, na rozdiel od Rosnefťu a ďalších ruských spoločností, nefiguruje ani na sankčnom zozname EÚ.