Gruzínsko: Vládna strana žiada voličov o mandát na zákaz opozície

Gruzínska túžba tento krok obhajuje najmä snahou o ochranu konzervatívneho charakteru štátu. Zachovanie tradičných hodnôt je však skôr len prostriedkom, a nie konečným účelom.

Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze. Foto: Profimedia

Zákaz strany Zjednotené národné hnutie (UNM) bývalého prezidenta Micheila Saakašviliho, ako aj „všetkých jej satelitných a následníckych strán“. Zákaz „pseudoliberálnej ideológie“. Obnova územnej celistvosti štátu mierovou cestou. To sú tri hlavné body utorkového vyhlásenia, ktorým predstavitelia gruzínskej vládnej strany Gruzínska túžba požiadali voličov o ústavnú väčšinu v nadchádzajúcich parlamentných voľbách.

Účel

"V prvom rade potrebujeme získať ústavnú väčšinu, aby sme kvalitatívne zlepšili politický systém. To sa nedá dosiahnuť bez odstránenia kolektívneho Národného hnutia z politiky. Hneď, ako zabezpečíme ústavnú väčšinu, iniciujeme legislatívny proces s cieľom vyhlásiť Zjednotené národné hnutie a všetky jeho satelity alebo nástupnícke strany za protiústavné,“ uviedla politická rada vládnej strany.

Daný návrh podporil v stredu na stretnutí s voličmi v historickom hlavnom meste a náboženskom centre Gruzínska Mccheta aj čestný predseda Gruzínskej túžby, oligarcha Bidzina Ivanišvili. „Voľby 26. októbra sa pre UNM musia zmeniť na norimberské procesy, na ktorých ústavná väčšina gruzínskeho ľudu vynesie rozsudok nad touto skupinkou politikov bez vlasti, nad touto sieťou zahraničných agentov, ktorí sú pripravení podpísať akýkoľvek protištátny povel,“ povedal Ivanišvili. „Zdravé voľby sa v Gruzínsku uskutočnia až vtedy, keď kolektívnu UNM v gruzínskom politickom systéme nahradia vlastenecké politické sily,“ dodal.

V kontexte súčasného gruzínskeho politického spektra bolo možné frázu „UNM, jej satelitné a následnícke strany“ považovať za zámienku pre neskoršiu likvidáciu prakticky celej opozície. Cez takto definované sito by totiž v prípade ústavnej väčšiny v rukách gruzínskej túžby malo prejsť len minimum relevantných opozičných strán.

Strany Droa (Je na čase), Achali (Nová), ako aj Európske Gruzínsko založili bývalí vysokopostavení predstavitelia UNM a možno ich preto optikou Gruzínskej túžby vnímať ako následnícke strany Saakašviliho hnutia. Stranu Stratégia Aghmašenebeli, ktorá nevznikla odštiepením od UNM, je zas možné označiť za satelit UNM, keďže do volieb ide s UNM v spoločnej koalícii.

Priamy a okamžitý zákaz podľa daných kritérií nemal spomedzi skutočne opozičných strán ohroziť napríklad hnutie Lelo, ktoré založil vplyvný oligarcha Mamuka Chazaradze. Chazaradze mal však v minulosti viaceré ostré obchodné a politické spory s Gruzínskou túžbou aj Ivanišvilim osobne. Cez takto stanovené sito malo rovnako prejsť libertariánske hnutie Girči – viac slobody. Kritériám, potrebným na zachovanie svojej existencie zodpovedalo aj hnutie Pre ľudí. To založil bývalý premiér za Gruzínsku túžbu Giorgi Gacharia. Ten sa však s vládnou stranou v roku 2021 rozišiel v zlom, v predvolebnej kampani sa prihlásil k opozícií a obklopil sa tímom prozápadne orientovaných odborníkov-nepolitikov.

V piatok sa vládna strana rozhodla vyložiť karty na stôl a zverejnila konkrétny zoznam strán a hnutí, ktoré plánuje po voľbách zakázať. Na čiernu listinu sa dostali všetky tri opozičné predvolebné koalície. Zákaz sa tak má týkať UNM aj spolu s volebnými partnermi Stratégiou Aghmašenebeli a Európskym Gruzínskom. Zrušené by mali byť aj strany z koalície Droa, Achali a Girči – Viac slobody. Rozpustenie hrozí tiež koalícii, ktorá vznikla okolo strany Lelo a nečakane aj hnutiu Za Gruzínsko Irakliho Gachariu – bývalého premiéra za Gruzínsku túžbu.

Jedinou relevantnou stranou, ktorá sa na zoznam nedostala, je hnutie Sila ľudu. To však kandiduje spoločne s vládnou stranou. Skutočnosť, že Ivanišviliho hnutie na zoznam zaradilo aj politické subjekty, ktoré nevznikli odštiepením z UNM, nijak s ním nespolupracovali a dokonca ho systematicky kritizovali ako toxické (Lelo, Za Gruzínsko, Girči – Viac slobody) naznačuje, že skutočným účelom danej politiky je nastoliť v Gruzínsku faktickú diktatúru jednej strany.

Prostriedok

„Protikresťanské sily sa snažia vymazať všetky identity národov, štátov a jednotlivcov,“ vyhlásil Ivanišvili v Mcchete s tým, že cieľom týchto síl je „premeniť človeka na bytosť bez dôstojnosti a morálky“. Tieňový líder Gruzínskej túžby tak v jednej vete zhrnul podstatu ideologického obratu vládnej strany, ktorá len nedávno sama vniesla do ústavy článok o euroatlantickej integrácií Gruzínska.

Ivanišvili vo svojom vyjadrení nešpecifikoval všetky kroky, ktoré chce vláda prijať na to, aby zabránila takémuto vývoju. Na začiatku júna však prešiel prvým čítaním takzvaný zákon proti LGBT propagande, pričom jeho definitívne schválenie sa očakáva ešte pred voľbami – krátko po začatí jesenného rokovacieho obdobia. Nasledovať môžu viaceré iné zákony podobného charakteru.

Téza o obnove územnej celistvosti štátu mierovou cestou (za pomoci Ruska) sa začala v miestnych aj osetských a abcházskych médiách objavovať na konci minulého roka (o tejto téme písal Štandard tu). Existencia tajnej dohody medzi Moskvou a Tbilisi o návrate odtrhnutých regiónov, hoci aj formou konfederácie, ktorá by Tbilisi ukotvila v sfére vplyvu Moskvy, je však nepravdepodobná. Obyvatelia Abcházska a Južného Osetska, ale aj mnohí Gruzínci by ju neprijali. V čase, keď Rusko bojuje na Ukrajine a Osetínci sú jednou z najlojálnejších menšín, si Moskva takúto ťažko kontrolovateľnú destabilizáciu Kaukazu nemôže dovoliť. Gruzínska túžba by preto tento predvolebný sľub dokázala po voľbách pravdepodobne pretaviť nanajvýš do podoby určitého postupného zbližovania so separatistickými regiónmi v podobe ekonomickej integrácie a otvorenejšieho režimu na faktických hraniciach.

Motivácia

Konzervatívny obrat Gruzínskej túžby a sľuby reintegrácie za pomoci Moskvy sú len jednou z mnohých tvárí gruzínskej vládnej strany. Jej predstavitelia jedným dychom voličom aj naďalej sľubujú, že v prípade víťazstva vo voľbách krajinu expresným spôsobom privedú do EÚ a NATO. Ako predvolebné logo si strana aj napriek svojej rétorike zvolila kombináciu svojho loga a hviezd z vlajky Európskej únie.

Gruzínska túžba je už od svojho vzniku stranou jedného muža – Bidzinu Ivanišviliho a jeho záujmov. Dobre to ilustrujú mnohé názorové a ideologické metamorfózy, ktorými hnutie od svojho vzniku prešlo. Hoci sa Ivanišvili opakovane deklaratívne sťahoval do úzadia, jeho ruka riadila stranu aj naďalej z tieňa. Všetci predsedovia strany, ktorí sa na čelo Gruzínskej túžby postavili po Ivanišvilim, boli jeho osobnou voľbou a lojálnymi ľuďmi z jeho bezprostredného okolia. Tých Ivanišvili zo šachovnice uberal a často opakovane vracal (ako v prípade Irakliho Gharibašviliho) podľa vlastných potrieb. Túto skutočnosť dobre ilustrovala „inaugurácia“ súčasného premiéra Irakliho Kobachidzeho. Keď bol Kobachidze vyzvaný na pódium, najprv sa otočil k Ivanišvilimu a vystúpil až po tom, ako sa čestný predseda pousmial a súhlasne prikývol.

Relevantná časť videa začína od 25 sekundy. Zdroj: YouTube

Ani faktický obrat Gruzínskej túžby smerom od Západu k Rusku sa neriadi logikou záujmov strany. Voliči Gruzínskej túžby síce sú konzervatívnejší než voliči opozície, avšak v prevažnej väčšine sú aj zástancami prozápadnej integrácie. Obratom k Rusku vládna strana nereaguje na nálady svojho elektorátu. Práve naopak, ide priamo proti nim a snaží sa tieto nálady sekundárne formovať podľa svojich potrieb.

Postupný obrat Gruzínskej túžby smerom na sever koreluje s vyostrovaním sa sporu Ivanišviliho s Credit Suisse, u ktorej bol klientom. V júli tohto roku to nepriamo naznačil aj predseda parlamentnej väčšiny vládnej strany Mamuka Mdinaradze, keď vyhlásil, že Západ vedome zbankrotoval švajčiarsku banku len preto, aby vyvolal tlak na Ivanišviliho. Rozpor gruzínskej vládnej strany so Západom a reorientácia na Moskvu by v takom prípade neboli primárne prejavom hodnotovo motivovanej snahy Gruzínskej túžby ochrániť konzervatívne hodnoty. Išlo by skôr o prejav snahy Ivanišviliho ochrániť svoj majetok a zdroje príjmov. Orientácia na Moskvu Ivanišvilimu za daných podmienok neponúka len ochranu už získaného majetku. V kontexte vojny na Ukrajine ide aj o jedinečnú príležitosť, ako na obchode s Ruskom ešte viac zarobiť.