Popradská Kvetnica odkryla tajomstvá. V štôlni Strieborná objavili nové priestory

Banské dielo pokračuje aj cez jazierko. Dnes však nie je známe ako ďaleko. Za zavaleným materiálom sa ukázalo aj žriedlo, ktoré zaplavuje celú štôlňu do výšky približne 15 centimetrov. Potrebné bude preto nanovo celú banskú chodbu odvodniť.

V novosprístupnených priestoroch objavili predmety po baníckej činnosti ešte zo stredoveku. Našiel sa tam drevený strop, rebríky, výdreva, žľaby či korýtka. Podľa odhadov Slavomíra Kyseľu ide o artefakty, ktoré sú pozostatkom stredovekej banskej činnosti v popradskej Kvetnici z 15. a 16. storočia. Drevené nálezy sa zachovali vďaka tomu, že boli ponorené vo vode.

O objavoch v štôlni Strieborná informoval cech nielen príslušné banské úrady, ale aj pamiatkový úrad, ktorý by mal stanoviť ďalší postup pri narábaní s nájdenými predmetmi. Zatopenú časť Striebornej hodlá banícky cech preskúmať aj za pomoci potápačov. Vodu však neplánujú vypustiť, keďže tá slúži ako dokonalý konzervant pre drevené predmety.

Štôlňu Pod Zámčiskom odhalila až ťažba stromov

K najnovším aktivitám Baníckeho cechu Horného Spiša pod vrcholom Zámčisko patrí zabezpečenie vstupu do tretej známej chodby v tejto lokalite. Ide o štôlňu, ktorá dostala pomenovanie Pod Zámčiskom.

Hoci o jej existencii nepochyboval Slavomír Kyseľa už v roku 2017, keď na ministerstvo životného prostredia nahlásil existenciu všetkých troch dnes známych štôlní na Kvetnici – Kláru, Striebornú a Pod Zámčiskom, žiadne bližšie detaily o nej neboli známe. Tie priniesla až ťažba dreva v tejto oblasti.

Štôlňa Pod Zámčiskom sa nachádza už v katastri obce Gánovce. V roku 2019 pri pílení stromov sa jeden z nich prepadol do zeme. O vzniknutej situácii informovali všetky potrebné úrady a inštitúcie. Nasledovali práce na zabezpečení starého banského diela, keďže lokalita je turisticky využívaná.

„Diera sa vyspádovala, urobil sa portál. Štôlňa je v dĺžke asi 40 metrov prístupná až k vode, keďže z väčšej časti je zaplavená,“ uviedol Slavomír Kyseľa.

Hoci sa o existencii tejto starej banskej chodby vedelo, nejestvuje k nej žiadna dokumentácia. Doteraz je preto neznáme, aká veľká je celá štôlňa a čo sa v nej nachádza. „Ak by sme chceli robiť nejaký výskum v archívoch, na všetko treba peniaze,“ dodal Slavomír Kyseľa. Voda vytekajúca z chodby tvorí zároveň prameň Gánovského potoka.

Banícky cech má zámer postaviť pri jednej zo štôlní aj repliky starého gápľa, rumpálu či ďalších baníckych pomôcok. Pôvodne mali stáť pri Striebornej, ktorá sa nachádza v katastri Popradu. Najnovšie sa cech rozhodol umiestniť tieto zariadenia pri štôlni Pod Zámčiskom, pretože tá sa už nachádza v katastri obce Gánovce, ktorá je podľa Kyseľu viac naklonená takýmto aktivitám.

Štôlňa Klára je zatiaľ najdlhšia

Okrem štôlní Strieborná a Pod Zámčiskom je v popradskej Kvetnici známa aj tretia štôlňa Klára. Vstup do nej sa nachádza pri starom kameňolome, len pár metrov od cesty I/66. Pri oficiálnom sprístupnení dostala pomenovanie Helena, neskôr sa však podarilo nájsť mapu z 18. storočia, podľa ktorej sa už vtedy nazývala Klára. Jej dĺžka je približne 250 metrov.

Všetky tri dnes známe štôlne na Kvetnici – Strieborná, Klára a Pod Zámčiskom – svedčia podľa Kyseľu o tom, že naši predkovia využívali všetko prírodné bohatstvo, ktoré mali v minulosti k dispozícii. Na Kvetnici sa kedysi ťažili primárne medené rudy. Popri nich to boli aj strieborné a v malom množstve i zlaté nerastné horniny.

Cieľom Baníckeho cechu Horného Spiša je nielen objavovanie a zabezpečovanie starých banských diel v regióne, ale aj ich poznávanie a sprístupňovanie pre širokú verejnosť. Hoci Poprad nebol nikdy banským mestom, objavené a zdokumentované štôlne dokladujú, že aj tu ľudia v minulosti využívali bohatstvo podzemia, hoci v danej lokalite banícka činnosť nenadobudla také rozmery ako v iných lokalitách na Spiši.

Štôlňu Strieborná by mohol Banícky cech Horného Spiša sprístupniť pre verejnosť už v súčasnosti. „Plánujeme to však urobiť poriadne, podľa predpisov. Je jednoduché pustiť dnu ľudí, ale keď sa niečo stane, kto za to ponesie zodpovednosť? Preto chceme dodržať všetky banské predpisy, aby bolo isté, že sa tam nič nestane,“ doplnil Slavomír Kyseľa.

Kvetnica zrejme ešte prekvapí

Objavy v lokalite Kvetnica zrejme ešte nie sú na konci. „Rozpráva sa o ďalšej štôlni nad obaľovačkou, kde sme sa už boli pozrieť. Vieme o ďalšej banskej chodbe,“ dodal Slavomír Kyseľa.

Okrem toho pri ceste od obaľovačky smerom ku Kvetnici sa nachádza jedno miesto, ktoré je značne prekopané. Podľa dostupných informácií ide o oblasť, kde sa kedysi ťažili pieskovce, z ktorých si podľa Kyseľu Popradčania v minulosti stavali svoje domy.

Staré banské diela plánuje Banícky cech Horného Spiša sprístupniť a dostať do povedomia širšej verejnosti aj formou cyklistických a náučných banských chodníkov.

„Čakáme na výzvy ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Spolupracujeme s Prešovským samosprávnym krajom i jednotlivými obcami, na ktorých území sa nachádzajú staré banské diela,“ v závere dodal Slavomír Kyseľa.