Znamená vyhostenie Afgancov zásadný obrat v nemeckej migračnej politike?

To, čo sa ešte pred pár týždňami zdalo v Nemecku nemožné a nemysliteľné, sa stáva realitou. Útok Sýrčana, ktorý v Solingene pobodal nožom ľudí, pričom troch zabil a osem ťažko zranil, vyvolal intenzívnu reakciu nielen verejnosti, ale následne aj politikov – je totiž krátko pred krajinskými voľbami.

Pritom príležitostí pre podobný obrat bolo hneď viacero – celý týždeň pred udalosťami v Solingene došlo k útokom v Hamburgu, Frankfurte či Schwabachu, za ktorými podľa dostupných informácií stáli utečenci. Tento týždeň sa v Berlíne udiala aj takzvaná vražda zo cti, čo je kontroverzná praktika spojená s moslimskou kultúrou.

Solingen sa však stal symbolickým prípadom, pretože utečenec zaútočil počas festivalu rôznorodosti. Starosta mesta Tim Kurzbach vždy zdôrazňoval „farebnosť“ mesta a to, ako výborne zvládajú integráciu. Absurdnosť prípadu korunuje fakt, že starostu Kurzbacha vyšetrujú v súvislosti s pašeráckou sieťou, do ktorej boli namočení lokálni politici a ktorá majetným cudzincom z východu predávala povolenia na pobyt v Nemecku.

Nebyť toho, že v nedeľu sa konajú troje krajinské voľby, Solingen by bol len jedným z ďalších prípadov. Ako vražda mladíka Philipposa. Ten mal ma krku retiazku s viditeľným krížom a v júni ho zmlátila skupina utečencov tak, že svojim zraneniam podľahol.

Alebo ako vražda 14-ročného dievčaťa z Illerkirchbergu, ktorú smrteľne dobodal utečenec z Eritrey. Prípadne ako úmrtie 30-ročného Martina K. po tom, čo ho zmlátili utečenci z Maroka, Tuniska a Egyptu. To som vybrala len pár – pre slovenského čitateľa menej známych prípadov z posledných mesiacov.

Voľby teda spôsobili, že sa našla „politická vôľa“ a prestali platiť opakované „argumenty“ vládnych politikov, že deportácie porušujú medzinárodné právo a dohody o dodržiavaní ľudských práv a že deportovať do Afganistanu nemožno, pretože by tak vláda musela rokovať s Talibanom a to je morálne neprípustné. Obrat nemeckej vlády ukazuje, že to všetko boli len prázdne výhovorky.

Deportovaní afganskí utečenci boli tí „najlepší z najlepších“: celú posádku tvorili právoplatne odsúdení za sexuálne delikty, pokus o vraždu, ťažké ublíženie na zdraví a podobne. Za všetkých spomeňme dvoch pasažierov – muža, ktorý znásilnil 11-ročné dievča z Neustrelitz alebo ďalšieho, ktorý spolu s inými troma páchateľmi zdrogoval, opil a niekoľko hodín znásilňoval 14-ročné dievča z Illerkirchbergu. Tento prípad nemá nič spoločné s vyššie spomínanou vraždou dievčaťa v tej istej obci.

Všetci títo deportovaní Afganci dostali od Nemecka na ruku tisíc eur. Podľa zverejnených informácií by táto suma mala predstavovať aspoň dva ročné afganské platy. Peniaze na ruku pre deportovaných sú bežnou praxou, ktorú v roku 2022 odobril Spolkový správny súd. Podľa jeho rozsudku „treba zabezpečiť, aby prostredníctvom prípadnej finančnej pomoci mal deportovaný zabezpečené elementárne potreby v dohľadnom časovom úseku.“

Odhliadnime od toho, ako sa asi cítia rodičia znásilnených dievčat, keď páchatelia zločinov na ich dcérach dostanú „odmenu“ tisíc eur. Pripusťme tiež, že tisíc eur môže byť menšia suma, než sú náklady na pobyt v nemeckom väzení.

Ak by táto suma presvedčila deportovaných, aby sa usadili vo svojej vlasti, hádam by sa o nej dalo uvažovať. Ale advokát násilníka z Illerkirchbergu už avizoval, že sa jeho klient do Nemecka vráti – má tu totiž partnerku, ktorej sa má o dva mesiace má narodiť dieťa. A keďže v Nemecku platí pre udelenie povolenia pre pobyt pravidlo o spájaní rodín, nie je vylúčené, že ho tu budeme mať znovu.

Pozrime sa ešte na opatrenia avizované nemeckou vládou. Jednou z hlavných noviniek je zákaz nosenia nožov na verejnosti dlhších viac ako 6 cm a všetkých vystreľovacích nožov.

Ďalším opatrením je, že utečenci stratia štatút chránenej osoby, ak odcestujú do svojej vlasti. Podnetom na to boli prípady Afgancov, ktorí toto leto cestovali do svojej domoviny na dovolenku. Táto regulácia však povoľuje výnimky, napríklad na pohreb alebo v prípade choroby príbuzných. Tiež sa netýka Ukrajincov. Inak povedané, je úplne bezzubá. Nejaký chorý príbuzný sa v rozvetvenej rodine nájde vždy.

Tu si dovolím jednu osobnú poznámku. Príbuzní môjho manžela pomáhali istej tamilskej rodine, ktorá v polovici 90. rokov utiekla pred občianskou vojnou na Srí Lanke. Otec rodiny zažil mučenie a spolu s tehotnou manželkou sa im podarilo dostať až do Nemecka. Tu sa im postupne narodili tri deti. Do svojej vlasti sa muž prvýkrát dostal až po konci vojny po roku 2009. Ak je situácia v zemi naozaj kritická, nemajú utečenci dôvod sa do nej vydať a tráviť dovolenku.

Nemecká vláda tiež avizovala deportácie tých, ktorí budú páchať „ťažkú kriminalitu“. Uvidíme, či sú to len prázdne slová, alebo budú nasledovať ďalšie lety s deportovanými. Núka sa však tiež otázka – prečo pôjde iba o ťažkých kriminálnikov? A prečo schvaľovanie podobnej elementárnej záležitosti trvalo vláde tak dlho?

Opatrenia, ktoré nemecká vláda ohlásila, sú buď neúčinné alebo sú to len nekoncepčné dielčie kroky. Ministerka vnútra stále odmieta deportovať utečencov rovno na hranici. Pre Sýriu a Afganistan naďalej platí zákaz deportácií a piatkový let bol iba výnimočným prípadom.

Nič sa (zatiaľ) nemení na legislatíve regulujúcej azylové konanie. Podobne sa nemení nedávno schválený zákon o nadobudnutí nemeckého občianstva, podľa ktorého vzniká nárok na občianstvo už po 5 rokoch pobytu v Nemecku – čo s utečencami, ktorí už získali nemecké občianstvo?

A nakoniec, nový zákon o prisťahovalcoch, ktorý začal platiť pred rokom, sa celý nesie v „liberálnom“ duchu a výrazne zjednodušil prisťahovalcom dostať sa do Nemecka a zotrvať tu.

Nemecko je zatiaľ na míle vzdialené zásadnej zmene v oblasti azylovej politiky. Určite nie s touto vládou a so súčasným spolkovým kancelárom.