Policajti nevnímajú jednorazové príplatky ako niečo extra. Nemotivujú ich zotrvať v zbore

Redaktorka Štandardu oslovila v danej veci komunikačné oddelenie ministerstva. To nám sprostredkovalo stanovisko personálnej sekcie rezortu. Uvádza sa v ňom, že v rámci reorganizácie Policajného zboru SR k 1. septembru bol na základe opatrenia ministerstva zvýšený rizikový príplatok všetkým vyšetrovateľom odborov krajskej a okresnej kriminálnej polície.

„Konkrétne bol v stupni ‚G‘ priznaný daný príplatok 134 vedúcim oddelení vyšetrovania a celkovo sa 1 220 starším vyšetrovateľom a vyšetrovateľkám zvýšil zo stupňa ‚G‘ (33,50 eura) na ‚E‘ (100 eur) – z dôvodu zohľadnenia miery rizika spojeného s objasňovaním trestnej činnosti," znie vysvetlenie kompetentných s poznámkou, že policajtovi možno podľa zákona o štátnej službe priznať takýto príplatok až do výšky 500 eur mesačne.

Určuje ho minister v závislosti od miery reálneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnanca.

Štandard sa v súvislosti s toľko pretriasanými masívnymi odchodmi policajtov zaujímal, koľko chýba ľudí v Policajnom zbore SR a aké sú najčastejšie dôvody ich odchodu. 

„Je to takmer 2 900 policajtov, najmä na základných útvaroch. Ich odchod do civilu urýchlila aj tohtoročná 14,5-percentná valorizácia dôchodkov, v tomto roku ku koncu augusta skončil služobný pomer 930 zamestnancom. Za rok 2023 opustilo zbor 1 288 príslušníkov," informoval hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann.

Poznamenal, že na krajských policajných riaditeľstvách a útvaroch pod ne spadajúcich chýba viac ako dvetisíc ľudí. Najviac v Bratislave, Košiciach, Trnave a Trenčíne.

„Najhoršia situácia je na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Dunajská Streda (takmer 30 percent pozícií nie je obsadených), na OR PZ Kežmarok a na OR PZ Bratislava III. je zhruba 22-percentná. Pokiaľ ide o služby, najväčší nedostatok personálu evidujeme na základných útvaroch, najmä v odboroch poriadkovej polície – na obvodných oddeleniach a v pohotovostných motorizovaných jednotkách. Rovnako na okresných dopravných inšpektorátoch a odboroch kriminálnej polície. Na niektorých obvodoch nemáme ani polovicu počtu policajtov potrebných na fungovanie pracoviska," dodal Neumann.

V stanovisku pre našu redakciu sa uvádza, že minister Matúš Šutaj Eštok, ako aj ekonómovia a personalisti rezortu vnútra absolvovali viacero rokovaní s ministerstvom financií o tom, ako situáciu riešiť, a to navyše v čase, keď sú financie krajiny po predchodcoch v zlom stave.

Východisko sa nakoniec našlo – spočíva v dodatočnom uvoľnení finančných prostriedkov nevyhnutných pre stabilizáciu Policajného zboru SR a ďalších zložiek.

„Návrh novely zákona o štátnej službe [vláda ho schválila v skrátenom legislatívnom konaní, jeho účinnosť sa navrhuje už od októbra 2024 - pozn. red.] obsahuje viacero opatrení finančného charakteru, pričom najviac dostanú policajti na základných útvaroch, kde sú najnižšie platy," uviedol Neumann s dôvetkom, že v spolupráci s odborármi získali na ministerstve vnútra v interných zdrojoch osem miliónov eur, na základe ktorých je možné každému príslušníkovi PZ už tento rok v mesiacoch september až december zvýšiť každý mesiac plat o 100 eur v rámci príspevku na bývanie.

„Ďalším opatrením je náborový príspevok vo výške päťtisíc eur priznávaný všetkým novoprijatým príslušníkom pod podmienkou, že v Policajnom zbore zotrvajú minimálne päť rokov," hovorí Neumann.

Dodáva, že stabilizačný príspevok v rovnakej výške budú môcť získať príslušníci v aktívnej službe, ktorí odslúžili aspoň 20 rokov – pod podmienkou, že v činnosti budú pokračovať najmenej ďalšie tri roky. Spomenul tiež aj osobný príplatok.

„Ten bude možné priznať prakticky po nástupe do práce. V súčasnosti je to až po absolvovaní prípravnej štátnej služby a uplynutí skúšobnej lehoty v dočasnej štátnej službe, ktorá môže trvať aj 18 mesiacov. Osobný príplatok s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia úloh môže byť až do výšky 100 percent funkčného platu u príslušníkov v priamom výkone činnosti a 70 percent u tých mimo výkonu. Toto opatrenie by malo motivovať k práci pre štát na pozíciách, ktorých obsadenie je problematické vzhľadom na konkurenčné ponuky súkromného sektora," uzavrel vyjadrenie hovorca ministerstva.

V rámci utorkového protestu iniciátor petície, policajt Štefan Birmon povedal, že jednorazový päťtisícový príspevok a 100 eur na bývanie nie sú dostatočné. Poukázal na to, že problematická situácia s počtom policajtov pretrváva už mnoho rokov. „Problém nie je v tom, koľko kolegov dalo výpoveď, ale hlavne to, že neprišla za nich náhrada."

Prezident Policajného zboru Ľubomír Solák prostredníctvom novín Polícia informoval podriadených o cieľoch reorganizácie Policajného zboru SR s tým, že dôraz kladú na účelné a efektívne rozloženie síl a prostriedkov, pričom plánované zmeny sú zamerané na stabilizáciu a posilnenie útvarov, ktoré v súčasnosti bojujú s nedostatočným obsadením miest.

„Napomôcť tomu by mala aj novovytvorená pozícia viceprezidenta Policajného zboru pre vnútorný poriadok a bezpečnosť (vznikla v máji 2024), ktorý by sa venoval dlhodobo neriešeným problémom na úseku vnútornej bezpečnosti. Odhaľovanie a vyšetrovanie najzávažnejšej trestnej činnosti, akou je aj korupcia, je naďalej jednou z priorít polície.

Solák pripomenul, že zmeny súvisiace s presunom vyšetrovateľov a operatívcov na krajské a okresné riaditeľstvá Policajného zboru SR sa reálne dotkli asi stovky príslušníkov PZ, ktorí boli zaradení v rámci niekdajšej Národnej kriminálnej agentúry.

„Táto zmena bola dlhodobo plánovaná a vopred komunikovaná s dotknutými policajtmi aj za účasti odborového zväzu. Podarilo sa vyrokovať zvýšenie rizikového príplatku všetkým vyšetrovateľom na krajských a okresných riaditeľstvách PZ. Zároveň intenzívne pokračujeme v hľadaní ďalších možností a riešení, ktoré by zabezpečili adekvátne platové podmienky príslušníkom PZ," skonštatoval Solák na záver.

Foto: Dano Veselský/TASR