Macron vymenoval za nového francúzskeho premiéra Michela Barniera

Michel Barnier bol poverený zostavením novej vlády. Ide o bývalého niekoľkonásobného ministra, eurokomisára a hlavného vyjednávača Európskej únie pre brexit.

V roku 2021 sa neúspešne uchádzal o post konzervatívneho prezidentského kandidáta. V minulosti sa vyslovil za moratórium na imigráciu a vyzval na posilnenie „právnej suverenity“ Francúzska.

Hlava štátu dúfa, že sa mu podarí ukončiť týždne trvajúcu politickú patovú situáciu v krajine, ktorá nastala po predčasných parlamentných voľbách v júli. Barnier sa ako 73-ročný stal najstarším premiérom v histórii moderného Francúzska.

Macron pritom v posledných týždňoch zvažoval viacerých potenciálnych premiérov, z ktorých žiadny napokon nemal dostatočnú podporu parlamentných strán potrebnú pre stabilnú vládu. Neexistuje však záruka, že Barnierova vláda dokáže presadiť reformy v parlamente.

Taktiež je podľa agentúry AP pravdepodobné, že ľavicoví oponenti predložia návrh na vyslovenie nedôvery kabinetu.

Barnier bude mať pred sebou náročnú úlohu. V parlamente sa musí pokúsiť presadiť reformy a rozpočet na rok 2025, a to v čase, keď je Francúzsko pod tlakom Európskej komisie a dlhopisových trhov, aby znížilo svoj deficit.

Líderka nacionalistického Národného združenia (RN) Marine Le Penová už reagovala, že jej strana nebude súčasťou novej Barnierovej vlády. Podľa nej musí nový premiér počas svojho mandátu zohľadniť obavy občanov z prisťahovalectva. Barniera podľa bezprostredných reakcií odmieta krajná ľavica, ktorá hovorí o „ukradnutých“ voľbách.

Francúzsky prezident mal po voľbách niekoľko týždňov problém vymenovať nového premiéra. Medzi stranami, ktoré sa dostali do parlamentu, sa nečrtala nijaká reálna vyhliadka na dosiahnutie väčšinovej vládnej koalície.

Macron absolvoval niekoľko kôl rokovaní s predstaviteľmi politických strán o zostavení vlády. Predčasné voľby totiž nemali jasného víťaza. Síce ich prekvapivo vyhrala aliancia ľavicových strán Nový ľudový front (NFP), Macron však odmietol vymenovať ich nominantov.

Odôvodňoval to tým, že ľavicová vláda by v parlamente nemala dostatok hlasov na získanie dôvery a jej vymenovanie by tak predstavovalo „hrozbu pre inštitucionálnu stabilitu“ krajiny.

NFP získal najviac kresiel a na verejnosti opakovane tvrdil, že má nárok na vytvorenie vlády. Podľa Macrona by si však okamžite v parlamente vyslúžil vyslovenie nedôvery. Rovnako ako ani žiaden iný blok totiž nemá väčšinu v Národnom zhromaždení, kam sa dostali aj Macronovi centristi a nacionalistické RN.

(mm)