Nočný výstrel na Skalickej ulici v Bratislave bude mať policajnú dohru. Zo zbrane vystrelil partner bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej a občiansky aktivista Juraj Rizman, k čomu sa sám priznal. Následne sa prihlásil na príslušnom policajnom útvare, ktorý vec zadokumentoval a rieši ako priestupok.

Podľa vyjadrenia Rizmana výstrel padol potom, ako čistil svoju legálne držanú zbraň a urobil chybu v postupe. Guľka preletela cez sklenenú výplň bytu, kde sa vtedy nachádzal. Prerazila sklo aj v ďalšom byte a zastavila sa v stene. Nedošlo k žiadnym zraneniam a Rizman je podľa vlastných slov pripravený niesť následky.

V tomto prípade ide o počiatočné informácie, pri ktorých ešte ani polícia zrejme nemá zadokumentované všetky potrebné okolnosti pre rozhodnutie. Napriek tomu ide o pomerne veľkorysú kvalifikáciu skutku, pri ktorom mohlo objektívne dôjsť k závažným následkom na ľudskom zdraví. V minulosti pritom polícia podobné konanie kvalifikovala ako trestný čin všeobecného ohrozenia.

Rizman zrejme porušil svoje povinnosti

Z mediálnych informácií nie je známe, aký konkrétny priestupok polícia prešetruje. S najväčšou pravdepodobnosťou však pôjde o priestupok v zmysle Zákona o strelných zbraniach a strelive, a to konkrétne porušenie povinností držiteľa zbrojného preukazu.

Pri akejkoľvek manipulácii so strelnou zbraňou je vždy prvoradá bezpečnosť. Je pritom úplne jedno, či ide o bezpečnosť toho, kto so zbraňou manipuluje alebo osôb v jeho okolí. Preto sa držiteľ zbrane musí vždy pridržiavať bezpečnostných zásad manipulácie so zbraňou, ktoré si tradične osvojí pred skúškou na vydanie zbrojného preukazu.

Časť tejto skúšky sa skladá z preverenia odbornej spôsobilosti držať alebo nosiť zbraň a strelivo. Prvá bezpečnostná zásada hovorí, že k zbrani sa treba správať tak, akoby bola nabitá a to aj po tom, ako ju človek vybije. Druhá zásada sa týka spúšte, na ktorú by ukazovák osoby nemal ísť nikdy, pokiaľ nechce uviesť zbraň k výstrelu, alebo pokiaľ nejde o činnosť spojenú s rozoberaním zbrane a spúšť musí byť stlačená.

Tretia zásada sa týka mierenia bezpečným smerom. To znamená takým smerom, kde by strela opúšťajúca hlaveň nikoho netrafila. K výstrelu totiž môže dôjsť aj vtedy, keď človek nestlačí spúšť, napríklad pri technickej poruche zbrane. V prípade, že sa zbraň vybíja alebo čistí, treba vždy mieriť napríklad v miestnosti do rohu alebo do šatníka, ktorý je pred pevnou stenou, kde je zaručené, že ak by aj strela vyšla, tak tam zostane. Tieto zásady sa učia nielen pri policajnom výcviku, ale ich znalosť sa preveruje aj pri skúškach na zbrojný preukaz.

Držiteľ zbrojného preukazu je okrem iného povinný dbať na zvýšenú opatrnosť pri manipulácii so zbraňou a zabezpečiť zbraň, na ktorú mu bol vydaný preukaz zbrane, strelivo do tejto zbrane, strelný prach a zápalky proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu. Pri porušení tejto povinnosti sa páchateľ dopustí priestupku, pri ktorom mu možno uložiť pokutu do 1 600 eur, v rozkaznom konaní do 1 000 eur a v blokovom konaní do 500 eur.

Streľba v obydlí ako všeobecné ohrozenie

Napriek tomu je výstrel zo zbrane v obývanej oblasti tradične posudzovaný ako trestný čin všeobecného ohrozenia, a to aj v prípade, keď nejde o úmyselné konanie. Toho sa dopustí ten, kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši všeobecné nebezpečenstvo, alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie, pričom mu za toto konanie hrozí trest odňatia slobody až na jeden rok.

Pri tomto trestnom čine sa teda nevyžaduje úmysel páchateľa strieľať, ale iba nedbanlivosť, pri ktorej zbraň vystrelí. Tá môže v tomto prípade spočívať v tom, že Rizman postupoval v rozpore s uvedenými pravidlami manipulácie so zbraňou, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ohrozenie nespôsobí. Rovnako nemusel vedieť, že svojím konaním môže také ohrozenie spôsobiť, hoci o tom - vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery - vedieť mal a mohol.

Ako držiteľ zbrojného preukazu Rizman rozhodne mal ovládať všetky bezpečnostné zásady pri manipulácii so zbraňou a postupovať tak, aby k náhodnému výstrelu nedošlo. Pri posudzovaní protiprávnosti bude kľúčový aj smer, ktorým strela letela.

Smer výstrelu je kľúčový, guľka skončila v ďalšom byte

Ak by Rizman zbraňou mieril na bezpečné miesto vo svojom byte, aj v prípade náhodného výstrelu pri nesprávnej manipulácii so zbraňou by náboj mohol skončiť iba v priestore, v ktorom nemohol nikomu ublížiť. Bola by teda dodržaná tretia zásada bezpečnosti pri manipulácii so zbraňou.

Túto zásadu však Juraj Rizman podľa medializovaných informácií nedodržal, a guľka preletela cez sklo do ďalšieho bytu, kde sa zastavila v stene, čím zvýšil všeobecné nebezpečenstvo. Je teda iba obrovským šťastím, že sa v tom čase na danom mieste nenachádzala iná osoba, ktorej život mohol byť priamo ohrozený.

Bez tejto skutočnosti by sa na nešťastnú udalosť skutočne dalo nazerať iba ako na priestupok. No pri tak vážnom ohrození, akým je výstrel počas noci do iného bytu možno iba veľmi ťažko hovoriť o zanedbateľnom následku konania, a to aj v prípade, že sa nikomu nič nestalo.

Trestný čin všeobecného ohrozenia patrí do kategórie ohrozovacích trestných činov. Ohrozovacie trestné činy sú také protiprávne konania, ktorých podstatou je vytváranie hrozby alebo rizika pre záujmy chránené trestným zákonom. Pri týchto činoch ešte nemusí dôjsť k skutočnému poškodeniu alebo následku, ale už samotné vytvorenie nebezpečenstva, ktoré môže ohroziť napríklad život, zdravie, majetok alebo bezpečnosť, je trestné.

Podstatné je riziko ohrozenia

Pri týchto činoch je dôležitý prvok rizika, ktorý zvyšuje možnosť, že dôjde k vážnejšiemu následku. Ako napríklad zasiahnutie výstrelom zo zbrane, hoci aj nešťastnou náhodou. Pri všeobecnom ohrození sa vyžaduje stupeň ťažkej ujmy na zdraví, čo pri zasiahnutí nábojom rozhodne možno očakávať.

V minulosti mohla verejnosť vnímať podobný prípad, keď boli medializované informácie o nešťastnej streľbe na Akadémii Policajného zboru v Bratislave. Inštruktor streľby počas výcviku postrelil študentku prvého ročníka ostrým nábojom, ktorý nemal byť prítomný na strelnici. K podobnému zlyhaniu zo strany inštruktora došlo aj v minulosti.

Splnomocnenec poškodených vtedy hovoril o trestnom čine všeobecného ohrozenia, no vzhľadom na skutočnú ujmu v podobe postrelenia študentky bol nakoniec inštruktor odsúdený za prečin ublíženia na zdraví. Hoci mala študentka po streľbe trvalé následky, inštruktor dostal podmienečný trest.

Iný prípad sa odohral v bratislavskej Dúbravke, keď útočník spustil streľbu z okna bytovky do náhodných ľudí. V tomto prípade síce išlo o úmyselné konanie páchateľa, no okrem iných kvalifikácií bol tento čin posudzovaný aj ako zločin všeobecného ohrozenia. Trestný zákon pri úmyselnom konaní sprísňuje trestnú sadzbu.

V prípade Juraja Rizmana možno skutočne hovoriť o veľkom šťastí, že nedošlo k vážnym zraneniam iných osôb. Namieriť zbraň na okno iného bytu a neodborne s ňou manipulovať tak, že nakoniec vystrelí, sa javí skutočne trestuhodné, a nie na zaplatenie pokuty. Je pritom irelevantné, že prvotné informácie hovoria o chybe a nie úmysle. Tá je pri manipulácii so zbraňou neprípustná.

Vzhľadom na spôsob, ako orgány činné v trestnom konaní pristupujú k obdobným ohrozovacím trestným činom bez vážnejších následkov, bude musieť byť verejnosť uspokojená zrejme iba s vyvodením zodpovednosti v priestupkovom konaní. A dúfať, že aj nabudúce guľka nikoho netrafí.