Kozmická loď Starliner po odpojení od Medzinárodnej vesmírnej stanice pristála v Novom Mexiku

Boeing CST-100 sa však na Zem vrátil z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) bez dvoch amerických astronautov, čím sa skončil testovací let poznačený technickými problémami.

Snímka obrazovky 2024-06-21 o 14.27.43 Astronauti NASA Barry "Butch" Wilmore a Sunita Williamsová. Foto: TASR/AP

Loď pristála za pomoci padákov v bývalej testovacej oblasti pre pilotov raketoplánov vo White Sands o 00.01 h miestneho času (06.01 h SELČ). Od ISS sa odpojila v sobotu 00.04 h SELČ. Píšu agentúry Reuters a AFP.

Starliner dopravil 6. júna na ISS v rámci svojho prvého pilotovaného letu astronautov Butcha Wilmora a Suni Williamsovú. Testovacia misia, ktorá mala pôvodne trvať osem dní, bola opakovane predĺžená pre problémy s pohonným systémom a únik hélia.

Hoci sa firma Boeing snažila presvedčiť Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), že Starliner je bezpečný, ten sa rozhodol, že obaja astronauti sa vrátia na Zem vo vesmírnej lodi Dragon od konkurenčnej spoločnosti SpaceX, čo sa však nestane skôr ako vo februári 2025. Wilmore a Williamsová tak budú vo vesmíre o osem mesiacov dlhšie, ako sa plánovalo.

Inžinieri Boeingu medzičasom nahrali do Starlineru nový softvér, ktorý mu umožnil vrátiť sa na Zem bez posádky. Niekoľkomesačné vyšetrovanie zlyhania Starlineru stálo firmu Boeing 125 miliónov dolárov. Celkové náklady na program Starliner tak od roku 2016 dosiahli podľa analýzy agentúry Reuters niečo viac ako 1,6 miliardy dolárov.

Problémy so Starlinerom sú zároveň výzvou pre Boeing v oblasti letov do vesmíru, kde dominoval desaťročia do príchodu spoločnosti SpaceX Elona Muska, ktorá ponúka lacnejšie štarty satelitov i astronautov.

Pre technické problémy s projektom Starliner Boeing výrazne zaostal za SpaceX. NASA v roku 2014 uzavrela s oboma spoločnosťami miliardové kontrakty na prepravu ľudí a nákladu na ISS. Na rozdiel od Boeingu spoločnosť SpaceX úspešne prepravuje astronautov na ISS a späť už od roku 2020.

(tasr)


ECB vo štvrtok znížila úrokové sadzby. V tomto roku to nemusí byť poslednýkrát. Rozhodnutie Európskej centrálnej banky znížiť úrokové sadzby o 25 bázických bodov bolo podľa prezidentky ECB Christine Lagardovej „jednomyseľné“.

prečítať viac

Výška hrubej minimálnej mzdy v budúcom roku je už známa. Oproti roku 2024 poskočí o 66 eur. Pre tých, ktorí ju zarábajú, by malo ísť o dobrú správu. Môže v tom však byť háčik.

prečítať viac

Dôležitý motor slovenského ekonomického rastu je vraj ohrozený. Peniaze z európskych fondov majú mamutí podiel na slovenských verejných investíciách.

prečítať viac

V sobotu v noci prišli zo Spojených štátov dve správy. Jedna je dobrá, druhá výrazne horšia.

prečítať viac