Prezidenta mrzí, ak niekto postaví vlastnú túžbu po určitej pozícii nad stabilitu krajiny

Na margo balíka zákonov známeho ako Lex atentát a jeho avizovaného pokračovania sa Pellegrini vyjadril, že si nie je istý, či upokoja situáciu v spoločnosti. Podotkol, že možno môžu dať určitý rámec protestom, ako a za akých okolností majú prebiehať.

Zdôraznil však, že nikdy nebude spochybňovať právo občana na protest. Na upokojenie spoločnosti je podľa neho najlepším receptom prestať sa venovať pseudokauzám a zástupným problémom, a riešiť problémy ľudí.

Stabilita koalície

Jeseň a obdobie najbližšej schôdze Národnej rady by mohli podľa prezidenta ukázať stabilitu vládnej koalície v tom, či má väčšinu na to, aby jej prechádzali zákony. Myslí si to prezident Peter Pellegrini. V súvislosti s diskusiami o poste predsedu parlamentu prezidenta mrzí, aby niekto postavil vlastnú túžbu po určitej pozícii nad stabilitu krajiny.

Pellegrini pripomenul, že zatiaľ všetky zákony vládnej koalícii v parlamente prešli. „Možno lakmusovým papierikom bude terajšia jeseň, schôdza, ktorá sa začína budúci týždeň, keď sa uvidí, aká pevná je alebo nie je vládna koalícia, či má väčšinu na to, aby zákony prechádzali. Ak niekto predkladá v rozpore s koaličnou zmluvou do parlamentu zákony, musí si to riešiť koalícia,“ dodal.

„Veľmi ma mrzí, že často osobné ambície spôsobujú také obrovské napätie,“ povedal prezident v reakcii na debaty o poste šéfa Národnej rady. „Že chuť na nejakú konkrétnu funkciu sa postaví nad stabilitu krajiny, že sa osobná ambícia mať nejakú stoličku povýši nad to, že treba riešiť reálne problémy, alebo že to dokonca môže ohroziť stabilitu vládnej koalície. Pre mňa je to nemysliteľné,“ vyhlásil prezident s tým, že ľudia dali vláde dôveru, aby napĺňala programové vyhlásenie.

Pellegrini bol pred zvolením za prezidenta predsedom Národnej rady, od jeho zvolenia na jar tohto roka je daná pozícia neobsadená. Podľa koaličnej zmluvy prináleží tento post strane Hlas, no dlhodobo oň prejavuje záujem predseda najmenšej koaličnej strany SNS Andrej Danko. Parlament zatiaľ vedie jeho podpredseda Peter Žiga (Hlas).

Dá sa to zladiť

Memorandum o zahraničnopolitickej orientácii opísal prezident ako „dobrý signál“ spolupráce medzi troma najvyššími ústavnými činiteľmi. Na otázku, či sa ukotvenie v EÚ a NATO nevylučuje s vyhlásením o suverenite v národno-štátnych otázkach, odpovedal, že je možné to zladiť.

„Keď španielsky premiér niečo navrhne celoplošne v Európskej únii, my máme, samozrejme, právo sa k tomu vyjadriť. Môžeme povedať, že Španielsko je na opačnom konci Európy, je v iných klimatických podmienkach, a ak chce niečo presadiť, čo by poškodilo záujmy Slovenska, my sa musíme ozvať,“ opísal teoretickú situáciu prezident.

Odsudzuje bombové útoky na školách

Prezident Peter Pellegrini v STVR reagoval aj na opakované bombové hrozby na slovenských školách, „a nielen na školách, ale už aj v našich kostoloch, našich cirkevných ustanovizniach“. Tieto e-maily rezolútne odsúdil.

„Digitálny svet, ktorý vám umožňuje skrývať sa, a cez polovicu sveta poslať bombovú hrozbu, myslím si, že umožňuje takýmto ľuďom – poviem to tak ľudsky – terorizovať naše školy, prípadne nášho ministra,“ vysvetlil prezident.

Susko len využil svoju právomoc

Podanie dovolania v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika ministrom spravodlivosti Borisom Suskom (Smer) bol podľa prezidenta krok, ktorý vzbudil veľké vášne. Minister Susko, ktorý dovolanie podal, podľa prezidenta len využil svoju právomoc, ktorá mu zo zákona prislúcha. „Ale ja si veľmi želám, aby Najvyšší súd rozhodol čo najskôr,“ povedal Pellegrini s tým, že vtedy sa ukáže pravda a všetci budú musieť rozhodnutie súdu rešpektovať.

Najvyšší súd rozhodne o legálnom postupe ministra, no podľa Pellegriniho nemôže v demokratickej spoločnosti o vine alebo nevine rozhodovať politik a už vôbec nie minister. „Musí to byť vždy rozhodnutie súdov,“ dodal.

Návrh poslanca Tibora Gašpara (Smer), ktorý predstavil ako Lex atentát 2, Pellegrini nepovažuje za obmedzovanie ústavného práva na „demokratické demonštrácie“. „Vždy budem uznávať právo občanov na vyjadrenie svojho názoru, ale zároveň budem vyzývať na to, aby neporušovali zákon, neohrozovali zdravie a dodržiavali nejakú mieru slušnosti. Aj v demokratických krajinách majú protesty nejaký svoj rámec,“ pripomenul.

Kauza Pegasus

Hlava štátu odmieta zastrašovanie verejnosti v súvislosti s ohrozovaním ich súkromia zo strany tajnej služby. Obavy z možného obstarania sledovacieho systému Pegasus nepovažuje za relevantnú kauzu.

„To, či ho máme, alebo nie, je utajovaná skutočnosť. Tajná služba nemôže povedať Slovákom, ako to je,“ povedal o sledovacom systéme. Ľudia sa podľa neho nemusia obávať, že sa im bude Slovenská informačná služba „hrabať v mobiloch“.

Žiadna tragédia v kultúre

Prezident sa vrátil aj k odvolávaniu šéfov významných kultúrnych ustanovizní.

„Musel som veľmi zvažovať, kedy je ten moment, keď má prezident zasiahnuť do personálnych rozhodnutí ministra,“ vyjadril sa na margo situácie v rezorte kultúry po tom, ako ministerka Martina Šimkovičová (nom. SNS) odvolala riaditeľa Slovenského národného divadla (SND) Mateja Drličku i riaditeľku Slovenskej národnej galérie (SNG) Alexandru Kusú. Nemyslí si, že je úlohou hlavy štátu komentovať personálne rozhodnutia ministrov.

Odvolaný riaditeľ SND je podľa jeho slov len jedným z riaditeľov kultúrnych inštitúcií, podotkol, že Drlička podľa neho už dlhšie vedel, že nemá dôveru ministerky. Pellegrini zdôraznil, že chápe rozhorčenie určitej časti spoločnosti. Pripomenul však, že podobné protesty nezaznamenal vtedy, keď Drlička prišiel o funkciu v dôsledku svojich výrokov o politikoch v časoch, keď bola ministerkou Natália Milanová (hnutie Slovensko).

Podľa jeho slov napríklad bývalý riaditeľ SND Matej Drlička „už niekoľko týždňov vedel, že stratil dôveru pani ministerky“ Martiny Šimkovičovej (nom. SNS). „Nepreberal si poštu, bol na PN, nakoniec sa k nemu tá pošta dostala, a už nebol PN, už bol na protestoch,“ pripomenul Pellegrini s tým, že sa treba pozerať na obe strany konfliktu v kultúre.

„Nemyslím si, že sa na Slovensku udiala obrovská tragédia, keď už pán Drlička nie je riaditeľom SND. Nikto nie je prikovaný k stoličke,“ myslí si prezident. Je toho názoru, že napätie v kultúrnej obci sa zbytočne udržiava.

Konsolidácia by nemala siahnuť na životnú úroveň občanov

Konsolidácia bude musieť byť rázna, no nemala by siahnuť na životnú úroveň a štandard obyvateľov, povedal Pellegrini s dôvetkom, že vláda by mala hľadať skôr dlhodobejšie riešenia.

„Očakávam, že konsolidácia bude robená tak, aby sa zdroje hľadali tam, kde reálne sú a aby sme nepostihli bežného človeka, ktorý má nejaký hendikep alebo je samoživiteľ, rodiny s jedným rodičom alebo seniorov, ktorí sú pod pásmom chudoby. Dúfam, že vláde sa podarí nájsť mix opatrení, ktoré výrazne nezasiahnu životnú úroveň občanov,“ uviedol Pellegrini.

Dodal, že je možné nájsť spôsob, ktorý by zabezpečil čo najmenší vplyv na sociálny status občanov. Pokiaľ vláda siahne na kvalitu životnej úrovne, mala by podľa neho nájsť kompenzačné opatrenia pre tých, u ktorých môže byť zásah najvýraznejší.

„To znamená, že ak prijme opatrenie, ktoré sa dotkne celej vrstvy spoločnosti, ale dve tretiny sa s tým vedia relatívne ľahko vyrovnať, je dôležité, aby našla možnosti kompenzácie pre tretinu spoločnosti, ktorá by mohla trpieť viac. Všetko toto sa dá nájsť,“ objasnil prezident s tým, že by preferoval, ak by to nebolo 45 alebo 50 rôznych opatrení, ktoré prinesú ďalšiu legislatívnu smršť. „Bolo by fajn, keby vláda našla dlhodobejšie riešenia, ktoré prinesú jednorazovo väčší objem peňazí,“ uzavrel Pellegrini.

(sab, tasr, sita)