Marek Maďarič

Publikované: 9. septembra 2024 | 8:13

Danko chcel najviac a nezískal nič

Kauza neobsadeného postu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky je uzavretá.

Predznamenal to už premiér Fico, ktorý ako prvý avizoval, že do konca volebného obdobia môžeme mať na čele parlamentu povereného podpredsedu Petra Žigu.

To by však ešte nestačilo. Definitívnu bodku za nedôstojným doťahovaním dal až Matúš Šutaj Eštok, predseda strany Hlas, ktorej pozícia druhého najvyššieho ústavného činiteľa patrí podľa koaličnej zmluvy. Vyjadril sa, že túto tému už nebudú otvárať, čo znamená potvrdenie momentálneho status quo.

Na prvý pohľad by sa zdalo, že Hlas vzdal svoj oprávnený boj. Kúzlom nechceného (chaporenia sa predsedu SNS za funkciou) sa však Hlasu podarilo zabiť hneď niekoľko múch jednou ranou.

Po prvé – Hlas fakticky získal predsedu parlamentu a je ním Peter Žiga. Tento vplyvný predstaviteľ Hlasu si evidentne užíva ústavnú pozíciu, do ktorej by riadnym spôsobom nebol nikdy zvolený. Vykonávať ju však bude s gustom.

Po druhé – Žiga so svojimi politickými danosťami a mierou obľúbenosti sa nikdy nestane z titulu vrcholnej funkcie vnútrostraníckym konkurentom pre predsedu Šutaja Eštoka, čo by sa o sympatickom Rašim nedalo s istotou tvrdiť.

Mohlo by Vás zaujímať Fico: Predsedom parlamentu bude Danko alebo bude ďalej poverený Žiga

A po tretie – Richard Raši bol zbavený dilemy, či mu ústavný honor stojí za to, aby opustil svoj lukratívny rezort investícií a informatizácie, kde sa iste cíti ako doma.

Svoje si uhral aj premiér Fico, keď sa verbálne postavil na stranu predsedu SNS, čím ho nielen dočasne uchlácholil, ale môže ho naďalej ako vďačný nástroj používať na svoje vnútrokoaličné mocenské hry.

Jediný, kto obišiel v tejto veci na prázdno, je ten, kto chcel získať najviac. Ale tak to už chodí.

Predseda SNS nikdy nepoznal mieru, respektíve adekvátny pomer politickej sily a mocenského zisku mu nikdy nič nehovoril. Aj v tomto prípade sa domnieval, že bude účinná jeho aplikácia biblického, kto klope, tomu bude otvorené (v jeho prípade, kto trieska). Nevyšlo.

Tešiť sa môže iba z opakovaných premiérových lichôtok, aký je len dynamický politik a akú skvelú má intuíciu. Či to premiér myslí úprimne, ťažko povedať. V každom prípade, výkon Danka v prezidentských a eurovoľbách robí jeho politický inštinkt vskutku pozoruhodným.

Ale pochybným ťahom na bránu sa nemôže popýšiť iba on.

Aj predseda SaS Gröhling sa naštartoval, keď oznámil, že by bol rád, ak by bol kandidátom opozície na predsedu parlamentu František Mikloško. Nevedno, čo týmto vtipom týždňa sleduje, ale z úcty k Mikloškovi ako k nestorovi slovenského parlamentu zostáva dúfať, že sa nenechá nahovoriť na nezmyselné gesto, ktorým zo seba urobí akurát terč posmechu a dehonestácie zo strany koalície.

Azda mu to za tých 15 minút slávy nestojí.