Návrh vypracovávaný Európskou úniou je podľa Bloombergu sankciou z dôvodu narúšania demokratických noriem Slovenskom. Vedenie Európskej komisie však na správu reaguje, že žiadne rozhodnutie prijaté nebolo.
Zdroje spomínaného portálu, ktoré sú oboznámené s problematikou tvrdia, že eurokomisia už pripravila rozhodnutie o spustení konania v súvislosti s rozhodnutím kabinetu premiéra Roberta Fica o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorá dohliadala na niektoré korupčné kauzy týkajúce sa eurofondov. Hlavným dôvodom je okrem zrušenia špeciálnej prokuratúry aj celková novela Trestného zákona.
Proces je podľa portálu v počiatočnej fáze prípravy a bude si vyžadovať súhlas predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej.
Najvyšší výkonný orgán Únie popoludní vydal stanovisko, že nateraz neprijal žiadne rozhodnutie, ako ani žiadne rozhodnutie v tejto veci nečaká na politické schválenie.
Európska komisia zdôraznila, že situáciu ohľadne podmienenosti čerpania eurofondov posudzuje vždy osobitne v jednotlivých členských štátoch. „Aktuálne podmienky nariadenia momentálne spĺňa jeden prípad, konkrétne Maďarsko. V súčasnosti nemáme žiadne ďalšie prípady, ktoré by sme mali oznámiť,“ uviedla Komisia.
Zároveň však poznamenala, že nebude váhať prijať ďalšie opatrenia podľa nariadenia o zablokovaní eurofondov, ak na to budú splnené podmienky.
„Čo sa týka Plánu obnovy a odolnosti, míľnik 15.5 sa týka ‚Balíka zákonov na boj proti korupcii a na posilnenie integrity a nezávislosti súdnictva‘. Tento míľnik bol v čase predbežného hodnotenia prvej žiadosti Slovenska o platbu vyhodnotený ako uspokojivo splnený,“ spresnila hovorkyňa eurokomisie Veronica Favalliová.
V súvislosti s prebiehajúcou analýzou reformy Trestného zákona a jej vplyvov hovorkyňa dodala, že vyhodnocovanie Európska komisia „dokončí včas“.
Minister zahraničia a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer – SSD) na sociálnej sieti poprel tvrdenia prezentované Bloombergom.
„Proces tzv. mechanizmu kondicionality, ktorý môže iniciovať Európska komisia na ochranu rozpočtu Únie v prípadoch porušenia právneho štátu v členskom štáte, má svoje jasné pravidlá, časové rámce aj priebeh, pričom nikdy nejde o jednostranné a vopred nediskutované rozhodnutie zo strany Európskej komisie,“ uviedol s tým, že eurokomisia formálne ani neformálne takýto krok neavizovala.
Dodal, že zástupcovia slovenského rezortu spravodlivosti sú v celej veci dlhodobo v intenzívnom kontakte s Európskou komisiou.
„Novelizácia príslušnej legislatívy bola okrem iného aj výsledkom ich konzultácií s Európskou komisiou a reagovala tiež na pripomienky, ktoré Komisia formulovala vo veci ochrany finančných záujmov Únie,“ konštatoval.
„Akékoľvek potenciálne problémy s financovaním by predstavovali vážnu ranu pre tento členský štát EÚ, ktorý už teraz čelí problémom s nadmerným deficitom verejných financií,“ píše Bloomberg.
Z jedného z návrhov údajne vyplýva, že eurokomisia by v tomto prípade využila takzvaný mechanizmus podmienenosti. Ten EÚ umožňuje zmraziť financovanie členského štátu, pokiaľ vidí ohrozenie svojho príspevku. V tomto prípade by sa to dotýkalo celkovo 12,8 miliardy eur z kohéznych fondov pridelených Slovenskej republike.
Komisia tiež skúma možnosť získať späť celú alebo aspoň časť z 2,7 miliardy eur, ktoré Slovensko dostalo v rámci výdavkov EÚ na záchranu pred pandémiou COVID-19, spresnil anonymný zdroj portálu. Práve ÚŠP bola podmienkou na rozdeľovanie týchto poskytnutých financií.
Slovensko by sa tak stalo druhou krajinou, na ktorú sa vzťahuje mechanizmus podmienenosti EÚ po tom, čo blok zmrazil aj maďarské kohézne fondy vo výške 6,3 miliardy eur pre porušovanie princípov právneho štátu.
(max, tasr)