Silná karta v rukáve Číny. Jej akademici kraľujú vedeckým publikáciám

Zástancovia kladnej odpovede poukazujú na rýchly ekonomický rast, budovanie silnej armády či aktívnu zahraničnú politiku cez investície a  „dlhovú diplomaciu“. Ich oponenti argumentujú ekonomickým spomalením, chybnými rozhodnutiami centrálnych plánovačov a zhoršujúcou sa demografickou situáciou.

Jedna silná karta v rukáve Číny je veda. Ešte pred 20 rokmi boli vedecké úspechy tejto krajiny veľmi skromné a ďaleko za tradičnými lídrami svetovej vedy. No dnešné čísla už ukazujú úplne iný obraz. Na úrovni publikácií sa čínska veda dostala na svetový vrchol.  

Populárnou metrikou na porovnanie publikačnej činnosti je Nature Index – rebríček zostavený časopisom Nature. Ten berie do úvahy len 82 najlepších vedeckých žurnálov sveta. Naviac umožňuje porovnávať výsledky vážené počtom autorov. Napríklad za článok s 9 ďalšími spoluautormi tak vedec dostane pridelenú váhu len 0,1.

Pohľad na najaktuálnejšie dáta za obdobie máj 2023 – apríl 2024 ukazuje, že v celkovom počte vážených citácií Čína už druhý rok kraľuje a má náskok pred USA. Veľký kus za nimi je tretie Nemecko, no publikačné výstupy celej EÚ dokopy nedosahujú ani polovicu skóre Číny.

Ak index rozoberieme na jednotlivé vedy, Čína vyhráva súperenie v troch z piatich kategórií. USA si udržali dominanciu len v zdravotných a biologických vedách.

Na základe týchto čísel je už len logické, že z desiatich citačne najproduktívnejších inštitúcií sveta je sedem v Číne na čele s Čínskou akadémiou vied.

K týmto číslam treba doplniť aj zopár varovaní. Čínski akademici boli dlhé roky čiastočne finančne motivovaní a sčasti administratívne nútení k extrémnej publikačnej činnosti. To viedlo k vzniku nielen ekosystému predátorských vedeckých časopisov fungujúcich pod heslom „za peniaze všetko“, ale aj k veľkému množstvu sfalšovaného výskumu.

V roku 2020 však čínska vláda oficiálne zakázala finančné odmeny za publikačnú činnosť. Potlačenie akademickej publikačnej korupcie sa dokonca stalo verejne deklarovanou straníckou úlohou už v roku 2018. Nature Index naviac ráta len publikovanie v najprestížnejších časopisoch s vysokým impaktom, ktoré by mali mať prísny recenzentský proces.

Napriek tomu na čínskych univerzitách pretrváva silný tlak na publikovanie v prestížnych časopisoch. To môže viesť k tomu, že akademici sa radšej púšťajú do zlepšovania vyšliapaných vedeckých chodníčkov, než do riskantného nového výskumu.

Napriek tomu je nástup čínskej vedy impozantný. No nemôžeme sa tomu diviť. Je to spoločnosť s 1,4 miliardami mozgov, ktoré bez ohľadu na svoje spoločenské postavenie kladú vzdelanie na vysoké priečky. Číne stačilo „len“ umožniť vznik silných vzdelávacích inštitúcií, ktoré spomalili – a možno už aj zastavili – odliv týchto mozgov z krajiny.