Zvýšenie minimálnej mzdy: Niektoré rodiny si mesačne pohoršia takmer o stovku

V roku 2025 sa zvyšuje na 816 eur pre prvý stupeň náročnosti práce. Bude to teda v budúcom roku najnižšia možná suma, ktorá musí byť zamestnancovi vyplatená za jeho prácu. Ide o sumu neočistenú o odvodové a daňové povinnosti.

Podľa zákona o minimálnej mzde majú každý rok zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov príležitosť sa na nej dohodnúť. Ak to stihnú do polovice júla, jej výška na nasledujúci rok je výsledkom tejto dohody. Pokiaľ sa tak nestane, sumu mesačnej minimálnej mzdy majú možnosť prerokovať na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky ešte do konca augusta.

Legislatíva rieši aj situáciu, že sa ani v tejto lehote nedohodnú. Svedkami tohto scenára sme boli aj v tomto roku, rokovania tripartity sa 19. augusta skončili bez stanovenia výšky minimálnej mzdy. Suma teda vyplynula zo zákonom stanoveného vzorca.

Bola vypočítaná ako 57 percent priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Za rok 2023 bola podľa Štatistického úradu jej výška 1 430 eur.

Minimálna hodinová mzda pre rok 2025 predstavuje sumu 4,69 eura na hodinu pri 40-hodinovom pracovnom čase. Oproti roku 2024 vzrastie v roku 2025 táto suma o 0,38 eura na hodinu.

Názory na problematiku sa rôznia

Štandard sa už téme venoval v súvislosti s avizovanou zmenou od roku 2026. „Minimálna mzda sa stanoví ako 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Prvýkrát bude podľa nových pravidiel určená v roku 2026,“ informoval vtedy minister práce Erik Tomáš.

Dodal, že novela je súčasťou balíka zákonov, ktoré súvisia so zavedením európskej smernice týkajúcej sa minimálnej mzdy. Zároveň vyčíslil, že po schválení opatrenia by sa v roku 2027 jej výška blížila k tisícke.

Podľa šéfa rezortu je zvyšovanie minimálnej mzdy najväčším nástrojom vlády na to, aby tlačila na mzdy. "Už nemôže byť Slovensko len o tom, že je zaujímavé lacnou pracovnou silou, ale naozaj si slovenskí občania zaslúžia zarábať viac,“ skonštatoval.

Zamestnávatelia to však vidia inak. Zvyšovať by sa podľa nich mal čistý príjem. Napríklad podľa odhadov Klubu 500 za minimálnu mzdu v súčasnosti pracuje okolo 200-tisíc pracovníkov, a to najmä v štátnej a verejnej sfére.

No a práve tá sa dotýka všetkých zamestnancov (formou jej prepojenia na výšku minimálnych mzdových nárokov, ako aj príplatkov za prácu cez víkend, v noci a vo sviatok). Tým, že má Slovensko jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení práce v EÚ, sa jej zvyšovanie podľa Klubu 500 stalo nástrojom na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu.

Niektorí v čistom dostanú menej

Na zaujímavý fenomén poukázal nedávno aj exminister práce a daňový expert Jozef Mihál. Koľko ostane po zaplatení odvodov, je aj podľa neho dosť podstatné. "Z hrubej mzdy sa ešte nikto nenajedol, dôležité je, ako sa to premietne do čistej mzdy zamestnanca," upozorňuje na sociálnej sieti.

Zmeny je totiž potrebné vnímať v širšom kontexte. Zákonom stanovené zníženie daňového bonusu na deti v budúcom roku ovplyvní podľa experta aj niektoré rodiny, ak obaja rodičia zarábajú minimálnu mzdu.

Ak majú dve deti vo veku od 15 do 18 rokov, mesačný príjem sa im zníži o 84 eur. "Namiesto 1 511 eur mesačne budú mať v čistom len 1 427 eur," tvrdí Mihál a vyčísľuje, že ročne tak domácnosť príde o niečo vyše tisícky.

Na jednej strane sa síce hrubá minimálna mzda zvýši o 66 eur, avšak nezdaniteľná časť na daňovníka stúpne len symbolicky. "Čo je podstatné, na deti táto rodina už nedostane daňový bonus 280 eur mesačne, ale len 100 eur," konštatuje odborník s dôvetkom, že štát bude vysmiaty, pretože kým v roku 2024 "vyťažil" od tejto rodiny na daniach a odvodoch 532 eur mesačne, v roku 2025 to už bude 795 eur mesačne, teda až o 49 percent viac.

Najvyššia minimálna mzda sa šplhá k sume 1 400 eur

Ako sme už spomínali, zamestnávateľ je povinný vyplácať zamestnancovi mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy prislúchajúcej konkrétnemu stupňu náročnosti práce. Týka sa to všetkých, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy, nie dohodárov. Tí majú nárok na minimálnu mzdu určenú pre prvý stupeň náročnosti práce.

Zákon stanovuje šesť stupňov náročnosti a od 1. januára 2025 v nich stanovené minimálne sumy ukazuje tabuľka.

Hodinová minimálna mzda u zamestnanca, ktorý pracuje pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín sa určí ako 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy pre prvý stupeň náročnosti práce. Od toho sa odvíjajú aj sumy pre rok 2025.

Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

V júli sa "minimálka" v EÚ pohybovala od 477 eur mesačne

Štatistiky týkajúce sa najnižšieho možného zárobku, ktorý stanovuje zákon, pravidelne publikuje aj Eurostat. Detaily sa dozviete aj prostredníctvom portálu Eures.

Podľa štatistického úradu bola v júli 2024 najnižšia minimálna mzda v Bulharsku, a to 477 eur. Najzaujímavejšej sume sa dlhodobo tešia v Luxembursku, v spomínanom mesiaci dosiahla 2 571 eur.

Začiatkom júla sa na slovenskú minimálnu mzdu pozrel aj Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce, pričom skonštatoval, že na dôstojný život nestačí. "Musela by byť o 212 eur vyššia, aby pokryla základné výdavky na dôstojný život," vyrátal inštitút v spolupráci s holandskou Nadáciou WageIndicator Foundation.

Dôstojnú mzdu pre typickú domácnosť s dvoma dospelými zárobkovo činnými osobami vypočítali vo výške 962 eur na pracujúceho. Tento rok však minimálna mzda predstavuje 750 eur a stále tak zostáva piata najnižšia v Európskej únii po Maďarsku, Lotyšsku, Rumunsku a Bulharsku.

Rozdiel medzi dôstojnou mzdou a zákonom garantovanou minimálnou mzdou tak dosiahol 22 percent, čo Slovensko radí medzi európske štáty s najväčšou medzerou. Horšie sú na tom len Lotyšsko (39,5 percenta), Chorvátsko (33,2 percenta), Portugalsko (32,1 percenta), Grécko (23,7 percenta) a Česko (23,3 percenta).

„Keďže počas rokov 2024 až 2027 môžeme ‚vďaka‘ očakávanému rastu cien predpokladať zvýšenie dôstojnej mzdy, ani nárast minimálnej mzdy na 969 eur v roku 2027 nebude stačiť na zabezpečenie potrieb na dôstojný život pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva,“ uzavrel výskumný riaditeľ inštitútu a expert na dôstojnú mzdu Martin Kahanec.