Vzácny nález na strednom Slovensku. Vykopali kostol, kde má byť pochovaný známy rod

Archeologický výskum odkryl zvyšky stredovekého kostolíka Zjavenia Pána v obci Ostrá Lúka, ktoré boli dlhý čas zarastené vegetáciou. Vyhorel totiž v polovici 18. storočia.

O jeho existencii dokonca netušilo ani veľa súčasných obyvateľov obce, pritom sa nachádza na jej kraji v areáli miestneho cintorína. Vyhorela aj zvonica a fara a zo všetkého sa stala ruina zarastená trávou, kríkmi a stromami.

Čo je podstatné, vedeli o ňom odborníci, a to vďaka geofyzikálnemu výskumu z roku 2011, ktorý naznačil základný pôdorys kostola. Archeologický výskum, ktorý bol na Slovensku výnimočný a ojedinelý, však ukončili až teraz.

„Výskum bol ojedinelý a výnimočný v tom, že ho financoval súkromník a takisto výskumy takýchto zaniknutých kostolov sú zriedkavé. Nie je ich veľa. Bolo to teda ojedinelé financovaním a aj samotným objektom,“ uviedol pre Štandard vedúci archeologického výskumu Ján Beljak.

Podľa výsledkov výskumu sa predpokladá, že kostol Zjavenia Pána vznikol najneskôr v posledných desaťročiach 13. storočia. Výskum odkryl pôdorys kostola s obdĺžnikovou loďou s priestorom pre oltár a kňaza, ku ktorému sekundárne pristavili sakristiu.

Zaujímavým objavom bola aj spodná časť krstiteľnice, ku ktorej zrejme patrí už dlhšie známa kamenná "kupa" uložená v kaštieli v obci. Identifikované boli aj vstupy do kostola a archeológovia tiež zachytili viaceré úseky opevnenia.

Archeológov prekvapila aj stredoveká krypta. Hoci predpokladali, že sa tam nachádza, potešilo ich, že je vo veľmi dobrom stave, hoci bola vykradnutá. Pravdepodobne v nej boli pochovaní členovia známeho šľachtického rodu Ostrolúckych, ktorí vlastnili obec.

V Ostrej Lúke sa nachádza aj ich kaštieľ. Ten pred pár rokmi zachránil a zrekonštruoval podnikateľ, ktorý inicioval a financoval aj tento archeologický výskum kostola Zjavenia Pána. Práve v kaštieli Ostrolúckych žila aj Adela Ostrolúcka, ktorá sa často spája s Ľudovítom Štúrom.

Celkový rozmer objaveného kostola je 17 metrov krát 7,3 až 8,7 metra. Podľa archeológa malo murivo lode, presbytéria a sakristie hrúbku 0,9 metra. Celkový pôdorys nájdenej krypty je 2,7 krát 2,9 metra s výškou 1,65 metra.

„Zaniknutý kostol sa prvýkrát spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 až 1337. Počas reformácie prešiel do rúk protestantov a uznali ho ako takzvaný artikulárny kostol pre zvolenskú župu,“ vysvetlil archeológ Beljak.

Neskôr kostolík vyplienili. V roku 1742 bol v blízkosti kaštieľa vystavaný nový a pôvodný začal postupne chátrať. Následne v roku 1745 zhorela drevená fara a kostolík zanikol.

V prvej tretine 18. storočia bol podľa výskumu kostol ešte funkčný. V interiéri sa mala podľa dobového opisu nachádzať kamenná kazateľnica, tri drevené maľované chóry, lavice a jeden oltár Svätej Trojice.

„Interiér bol upravovaný v ranom novoveku, keď kostol využívali evanjelici. V blízkosti kostola sa nachádzala katolíkom patriaca drevená zvonica s tromi zvonmi,“ doplnil Beljak.

Tvrdenia odborníkov dokladajú aj archeologické nálezy z aktuálneho výskumu. Je to keramika, ktorá pochádza prevažne z 18. storočia, kovania truhiel, železné klince, strieborné spínadlo odevu a ľudské a zvieracie kosti.

Potom, čo archeológovia doslova vykopali kostol spod zeme, tam vládne v súčasnosti čulý stavebný ruch a prebieha tam rekonštrukcia kostola, ktorá vyvrcholí už o pár dní svätou omšou.

„Práce by sa mali už pomaly ukončovať a dolaďovať detaily. Také oficiálne ukončenie prác a slávnostné - dá sa povedať - otvorenie vyvrcholí v sobotu 21. septembra svätou omšou, keďže to bol katolícky kostol,“ povedal pre Štandard starosta Ostrej Lúky Juraj Jelok.

Podľa starostu mnohí súčasníci o existencii kostola ani nevedeli. Vedenie obce však áno - informácia o kostole sa odovzdávala z generácie na generáciu.

„Miesto bude prístupné pre ľudí a budú ho môcť navštíviť. Osadíme tam aj informačnú tabuľu, ktorú spracujú historici. Samozrejme, že nás teší objav kostola, ktorý bude ďalšou mozaikou do histórie obce a spolu s kaštieľom Ostrolúckych ho budú môcť obdivovať turisti,“ dodal Jelok.

Zaniknutý kostol Zjavenia Pána bude po doskúmaní a pamiatkovej prezentácii ďalším atraktívnym miestom na turistických trasách, ktoré Ostrou Lúkou prechádzajú, vrátane známej Barborskej cesty, ktorá pokračuje na hrad Peťuša a Pustý hrad vo Zvolene, s odbočkou aj na hradisko Gunda.

Barborská cesta spája dieliky baníckej histórie, pamiatok aj prírodných krás a rôznych zaujímavostí, spojených s ťažením medi, zlata a striebra v horách vtedajšieho Horného Uhorska.

Vedie najväčšími stredoslovenskými banskými mestami – Banskou Bystricou, Kremnicou, Banskou Štiavnicou a ďalšími mestami a dedinami spojenými v minulosti s baníctvom. Trasa Barborskej cesty je dlhá 192,3 kilometra, začína sa aj sa končí v Banskej Bystrici a dá sa prejsť za deväť dní.

Dominantou Ostrej Lúky je spomínaný kaštieľ rodiny Ostrolúckych, ktorý leží v strede obce. Ten dlhé roky chátral a hrozil mu zánik.

Vedeniu Ostrej Lúky sa ho nakoniec podarilo zachrániť, keď ho odkúpil a zrekonštruoval bratislavský podnikateľ. 

Desaťročia bol vlastníkom kaštieľa štát - potom, čo sa odtiaľ pred rokmi odsťahoval štátny archív pre okres Zvolen, pamiatka chátrala bez investícií. Obec ho preto v roku 2012 kúpila s plánom obnoviť ho.

V tom čase však samospráva nečakala, že spolupodielnici nebudú ochotní zapojiť sa do výziev na získanie eurofondov, a sama peniaze nemala. Po opakovaných neúspešných pokusoch objekt napokon predala súčasnému majiteľovi.

Od obce a dvoch súkromných spoluvlastníkov ho odkúpil v roku 2019 za 250-tisíc eur. V súčasnosti v kaštieli žije s rodinou a stal sa aj obecným poslancom.

Priľahlý park niekdajšieho šľachtického sídla sprístupnil majiteľ objektu verejnosti - v jednej z veží sa nachádza aj pamätná izba Adely Ostrolúckej, najznámejšej obyvateľky kaštieľa.

V pamätnej izbe ľudia získajú informácie o rode Ostrolúckych a Adely, ktorá zomrela krátko pred dovŕšením veku 29 rokov na týfus.

Jej osobné veci v pamätnej izbe návštevníci nenájdu. Ak by ich záujemcovia chceli vidieť, môžu navštíviť Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene.

Tam je od roku 2015 stála expozícia rodiny Ostrolúckych a Ľudovíta Štúra. Práve odborníci z múzea spolupracovali na informačných paneloch v pamätnej izbe v kaštieli.

V spomínanom múzeu vystavujú spinet, písací stolík či vejár, ktoré Adela používala. V zbierke možno nájsť aj prameň Adeliných vlasov, ktorý bol pre jej matku spomienkou na dcéru.

V marci tohto roku uplynulo 200 rokov od jej narodenia, keďže na svet prišla 31. marca 1824 v dedine Ostrá Lúka v zemianskej rodine zvolenského župana Mikuláša Ostrolúckeho a Alžbety, rodenej Gosztonyiovej.

Na svoju dobu bola Adela Ostrolúcka mimoriadne vzdelaná žena - dokonale ovládala okrem materinského jazyka aj maďarský, nemecký, latinský, francúzsky a anglický jazyk.

Ľudovít Štúr, ktorý hovoril dvanástimi jazykmi, ju učil slovenčinu, poľštinu a ruštinu - pod jeho vplyvom sa začala zaujímať o slovenskú literatúru. Neobyčajným nadaním vynikala aj v hudbe.

To, že sa Adela Ostrolúcka a jej rodina poznala s Ľudovítom Štúrom, dokazuje výskum. Niektoré zdroje dokonca uvádzajú, že s jedným z najvýznamnejších predstaviteľov národného života a vedúcou osobnosťou slovenského národného obrodenia mala Adela ľúbostný vzťah.

Ide však o nepodložené a často prifarbované tvrdenia. Ich údajný milenecký vzťah nie je podľa odborníkov nikde doložený.

Takisto existujú aj viaceré verzie, ako sa dvojica spoznala. Nepochybné však je, že sa mali vzájomne v úcte a Štúr Adelu obdivoval.

„Ostrolúcki boli významnými podporovateľmi národného hnutia a so Štúrom ich zbližovali politické a konfesionálne záujmy a zrejme aj myšlienkové či osobné sympatie,“ uviedol pre TASR Martin Braxatoris, samostatný vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV).

Podľa neho spája Štúra s Adelou to, že jej dával hodiny slovenčiny, počas ktorých s ňou diskutoval aj o národných otázkach, viedol s ňou korešpondenciu, v ktorej sa prejavila ich ideová blízkosť. Vo svojich listoch ju pravidelne nechával pozdravovať a po jej smrti jej venoval smútočnú báseň.

„Množstvo tvrdení o ich bližšom vzťahu sa opiera o nepodložené hypotézy a sporné interpretácie zachovaných dokumentov, ktoré treba rešpektovať ako súčasť kultúry, kde mýtus plní určitú konštrukčnú úlohu, netreba im však pripisovať status vecných poznatkov," dodal Braxatoris.