Identita páchateľa ešte nie je známa

Na úvod treba poznamenať, že informácia o ukrajinskej národnosti páchateľa zatiaľ nie je potvrdená. Novinári s mužom síce komunikovali, no iba prostredníctvom sociálnej siete, a teda nie je známe, kto konkrétne stojí za účtom na Telegrame. Známe je len to, že sa muž zdržiava na území Ukrajiny. Ak by to bol občan členského štátu Európskej únie, celý proces by bol oveľa jednoduchší.

Aj v prípade, že pôjde o občana Ukrajiny, orgány činné v trestnom konaní na Slovensku môžu postupovať podľa slovenskej právnej úpravy. Trestný zákon v rámci osobnej pôsobnosti umožňuje posudzovať trestnosť činu spáchaného mimo územia Slovenskej republiky cudzincom, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt podľa slovenského zákona, ak je tento čin trestný aj podľa zákona účinného na území, kde bol spáchaný.

Ukrajinský trestný zákonník obsahuje trestný čin teroristického útoku. Tento čin je konkrétne definovaný v článku 258 trestného zákonníka Ukrajiny. Podľa tohto článku teroristický útok zahŕňa činy ako použitie zbraní, výbušnín alebo iných prostriedkov na spôsobenie ohrozenia životov alebo majetku, ktoré majú za cieľ zastrašiť obyvateľstvo, ovplyvniť štátne orgány alebo medzinárodné organizácie.

Z uvedeného teda vyplýva, že je splnená podmienka obojstrannej trestnosti činu v oboch krajinách, ako to vyžaduje Trestný zákon Slovenskej republiky. Obojstranná trestnosť znamená, že skutok musí byť trestným činom na území štátu, kde bol spáchaný, ale aj na území Slovenskej republiky. Okrem toho Trestný zákon špecificky hovorí o posudzovaní trestného činu teroristického útoku podľa slovenského práva, ak ho spácha cudzinec mimo územia Slovenska.

Územná pôsobnosť Trestného zákona taktiež uvádza, že trestný čin sa považuje za spáchaný na území Slovenskej republiky, ak páchateľ konal mimo územia Slovenska, ale dôsledky jeho činu ohrozujú záujmy chránené slovenským právom. Teroristický útok spadá aj pod medzinárodné zmluvy, pri ktorých sa trestnosť takého skutku bude posudzovať podľa Trestného zákona.

Slovensko môže zabezpečiť prítomnosť páchateľa

Na páchateľa bombových vyhrážok z Ukrajiny teda možno aplikovať trestné právo Slovenskej republiky. Druhá rovina trestného konania spočíva v účinnom stíhaní konkrétnej osoby, aj keď žije na území Ukrajiny. V tomto prípade má Slovenská republika niekoľko možností, ako zabezpečiť účasť páchateľa na trestnom konaní, prípadne jeho odsúdenie a vykonanie trestu.

Slovensko môže požiadať Ukrajinu o extradíciu, teda vydanie páchateľa na trestné stíhanie alebo výkon trestu. Extradícia je možná na základe bilaterálnych dohôd medzi Slovenskom a Ukrajinou, ako aj na základe medzinárodných zmlúv. Ukrajina však môže odmietnuť vydať svojho občana, ak existuje zákonný dôvod na odmietnutie, napríklad ak by hrozilo porušenie jeho práv alebo ak by Ukrajina mala dostatočné dôvody viesť vlastné trestné stíhanie.

Vyžiadať obvineného z cudziny môže ministerstvo spravodlivosti na žiadosť súdu, ktorý vydal zatýkací rozkaz. Vzhľadom na to, že Ukrajina nie je členským štátom Európskej únie, bude potrebné vydať medzinárodný zatýkací rozkaz, prostredníctvom ktorého môžu slovenské orgány požiadať o spoluprácu Interpol alebo iné medzinárodné orgány, aby zabezpečili zadržanie a predvedenie páchateľa pred slovenský súd, alebo priamo osloviť ukrajinské orgány na jeho vydanie.

Slovenská republika a Ukrajina majú zmluvný rámec, ktorý umožňuje vzájomné vydávanie osôb, ktoré sú obvinené alebo odsúdené za trestné činy. Tieto dohody sú založené na princípoch medzinárodného práva a upravujú podmienky, za ktorých môže byť osoba vydaná z jednej krajiny do druhej.

Medzinárodné dohovory zabezpečia vydanie osoby

Medzi medzinárodné dohovory patrí Európsky dohovor o vydávaní, ktorý je základným nástrojom v oblasti extradície osôb. Slovensko aj Ukrajina sú signatármi tohto dohovoru, a ak Slovensko vydá medzinárodný zatýkací rozkaz na ukrajinského občana, môže požiadať Ukrajinu o jeho vydanie, ak budú splnené určité podmienky, najmä to, že daný skutok je trestný podľa práva oboch krajín.

Dohovor o prevencii terorizmu tiež upravuje povinnosť štátov predchádzať a trestať teroristické činy. Hrozba bombového útoku je posudzovaná ako forma terorizmu, a preto by v takomto prípade Slovensko mohlo spolupracovať s Ukrajinou na základe tohto medzinárodného dohovoru. V rámci právnej pomoci môže Slovensko požiadať Ukrajinu o pomoc v trestných veciach, čo môže zahŕňať výsluch svedkov, doručenie dokumentov a spoluprácu pri vyšetrovaní.

Ukrajina nemusí páchateľa vydať, ak na to bude v danom prípade vidieť zákonné dôvody. Fyzická neprítomnosť páchateľa však nemusí byť prekážkou vedenia trestného konania. Ak by nebolo možné páchateľa postaviť pred slovenské orgány činné v trestnom konaní a súdy, trestné konanie sa môže viesť v jeho neprítomnosti, ak sú splnené všetky zákonné podmienky. Takýmto spôsobom môže dôjsť až k právoplatnému odsúdeniu páchateľa. Ak by bol potom v budúcnosti zadržaný v inom štáte alebo vstúpil na územie Slovenska, mohol by byť okamžite zatknutý a postavený pred súd.

Nevydanie občana neznamená beztrestnosť

V prípade, že Ukrajina nevydá svojho občana, môže ju Slovenská republika požiadať odovzdaním trestnej veci, aby sama viedla trestné stíhanie svojho občana za čin spáchaný na Slovensku. Podnet na odovzdanie trestného konania možno podať najmä vtedy, ak vydanie obvineného na trestné stíhanie nie je možné, bolo odmietnuté alebo ak sa trestné stíhanie v dožiadanom štáte javí hospodárne a účelné, najmä v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu alebo výkonu trestu.

Ak by bol páchateľ uznaný vinným na Ukrajine, trestný poriadok umožňuje prevzatie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody z cudziny. To znamená, že páchateľ by bol síce stíhaný v zahraničí, ale trest by vykonal na Slovensku. Na druhú stranu, ak by bol páchateľ odsúdený v neprítomnosti v Slovenskej republike, v rámci vzájomného uznávania a výkonu rozsudkov môže Ukrajina zabezpečiť výkon rozhodnutia slovenských súdov na svojom území.

Oznamovateľ bombových hrozieb sa tak neschová pred spravodlivosťou ani na území Ukrajiny. To, samozrejme, platí za predpokladu, že krajina požiadaná o pomoc v trestných veciach bude dodržiavať medzinárodné dohody a ukrajinské orgány budú ochotné spolupracovať, prípadne vykonávať trestné stíhanie na svojom území.

Táto skutočnosť však nemusí závisieť len od ochoty Ukrajiny, ale aj od objektívnych podmienok, ktoré umožnia vedenie trestného konania. Dnipro je mesto sužované bojmi v rámci rusko-ukrajinskej vojny, čo môže predstavovať významný problém pri presadzovaní spravodlivosti, pretože riadne vedenie trestného konania v bojovej zóne je veľmi náročné, ak nie rovno nemožné.

Na druhej strane má Slovenská republika viacero právnych možností, ako postaviť zahraničného páchateľa pred vnútroštátne súdy alebo aspoň zabezpečiť jeho stíhanie či odsúdenie v jeho rodnej krajine. Vzhľadom na rozsah opatrení, ktoré Slovensko muselo vykonať v reakcii na bombové hrozby, je dôvodné predpokladať, že štátne orgány využijú každú dostupnú možnosť na potrestanie oznamovateľa hrozieb na školách.

Uvedené pritom platí ako pre právny rámec, tak aj pre využitie dostupných diplomatických nástrojov na zabezpečenie účelu trestného stíhania. Tento páchateľ totiž terorizoval hneď dva európske štáty, a to pre pomerne infantilný dôvod. Na svoju pomstu si vybral deti a školské zariadenia, pričom sa netajil pokračovaním vo vyhrážkach. Ak si nejaké správanie zaslúži spravodlivé potrestanie, tak je to práve toto.