Trvá to už nejako dlho. Prešovčania majú žltačku stále za pätami

Infekčná hepatitída typu A sa vo väčšom počte začala objavovať v Prešovskom kraji v lete 2023. Svoj vrchol dosiahla v októbri, keď na oddelení infektológie vo Fakultnej nemocnici J. A. Reimana v Prešove evidovali až 85 pacientov. Počet lôžok bol kapacitne úplne vyčerpaný.

Situácia sa vyhrotila tak, že do Prešova pricestoval vtedajší hlavný hygienik Ján Mikas, ktorý po rokovaní s kompetentnými orgánmi nariadil povinné očkovanie v ohniskách nákazy.

Vakcíny pomohli a nakazených ubúdalo. Keďže počet vakcín bol obmedzený, nasledovalo niekoľko nepravidelných vĺn nárastu a zníženia počtu nakazených. Ohniská nákazy sa presúvali z jedného miesta na druhé.  

Primárka: Takú rozsiahlu epidémiu žltačky si nepamätám

Rok od vrcholu epidémie leží na infekčnom oddelení prešovskej nemocnice 25 pacientov, z toho šestnásti z okresu Stará Ľubovňa, zvyšní z okresu Prešov, Sabinov, Bardejov, Kežmarok a Levoča.

Hoci ide len o tretinu z pôvodnej epidémie, stačí to na skomplikovanie veľkého sťahovania infektologického oddelenia kvôli výstavbe novej vojenskej nemocnice. Do nových priestorov sa preto oddelenie úplne presídli až v priebehu nasledujúcich týždňov.

Primárka infektológie v Prešove Adriana Capáková označuje pretrvávajúcu chorobnosť ako najintenzívnejšiu vlnu žltačky za posledné roky.

"Počas mojej 27-ročnej praxe takáto rozsiahla epidémia vírusovej hepatitíty typu A nebola. Pamätám si epidémiu prevažne u detí do päť rokov, to bolo asi pred 15 rokmi. Trvala mesiac a vyskytla sa v obci Lomnička,“ spomína si lekárka.

Dodáva, že na oddelení musia zdravotníci dodržiavať prísne hygienické opatrenia a všetci sú zaočkovaní. Pri počtoch nad 50 pacientov s hepatitídou už rok nemajú kapacity na iné infekčné ochorenia.

„Obmedzené sú aj personálne kapacity, ale pri nastavenom režime stačia na adekvátne zabezpečenie zdravotnej starostlivosti,“ ubezpečuje.

Ako najväčší problém na oddelení vníma komunikáciu s minoritnými skupinami. „Najťažšie je vysvetliť pri prekročenej kapacite rodičom, že ich nemôžeme prijať ako doprovod pre deti nad tri roky z epidemiologických dôvodov. Niekedy potrebujeme aj pomoc SBS, inokedy rodičia jednoducho odmietnu hospitalizáciu dieťaťa,“ konštatuje Capáková.

Opatrenia aj na úrade práce

Protiepidemické opatrenia museli koncom tohto leta zaviesť aj na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove.

„Dňa 25. júla boli na vstupoch pracovísk vyvesené oznámenia, ktoré upozorňovali na výskyt hepatitídy. V súvislosti s tým bol obmedzený vstup iba pre klientov úradu bez sprievodu, pokiaľ tento nebol nevyhnutný,“ uviedla hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Marianna Šebová.

Obmedzili tiež fyzický kontakt s klientmi, ktorí pochádzajú z obcí s aktívnym výskytom ochorenia.

Zamestnancom úradu poskytli dezinfekčné prostriedky aj možnosť zaočkovať sa proti hepatitíde.

Postihnuté sú už aj majoritné skupiny obyvateľstva

Epidémia hepatitídy typu A, známa ako choroba špinavých rúk, zaznamenala najväčšie ohniská v miestach, kde žijú rodiny s nízkym hygienickým štandardom.

S odstupom času sa však rozšírila aj medzi majoritnú časť. Prekonala ju napríklad učiteľka z Prešova, ktorá nám opísala chvíle plné strachu z doposiaľ nepoznaného.

„O manželovej žltačke sme sa dozvedeli 1. novembra 2023. Navštívil pohotovosť so žalúdočnými problémami sprevádzanými horúčkou a zimnicou. Lekári ho poslali na infekčné s podozrením na žltačku a o dve hodiny po odberoch zaznel pozitívny verdikt s nutnou hospitalizáciou,“ spomína na prvý stret s týmto ochorením Prešovčanka.

Informácie boli striedme, matka dvoch detí nevedela, čo robiť. Na druhý deň si vzala voľno z práce, do školy neposlala ani deti.

„Obvodný lekár nám mal urobiť vyšetrenia a doma sme mali čakať na papier s nariadením hygieny na očkovanie. Vakcín bolo obmedzené množstvo, ale ako najbližší príbuzní sme mohli získať vakcínu zadarmo a prednostne,“ opistuje začiatky strastiplnej cesty.

Izolácia nebola nutná. Až kým neochoreli...

Na ďalší deň im volala pracovníčka z hygieny, ktorá zisťovala, či boli v kontakte s infikovanou osobou, či majú podozrenie, kde sa mohli nakaziť a potrebovala informácie o zamestnávateľovi a školách, ktoré navštevujú deti.

„Keďže sa u nás neobjavili žiadne príznaky, izolácia vraj nebola nutná a mohli sme naďalej navštevovať školu, škôlku a ja tiež školu, v ktorej vyučujem,“ opisuje.

S detským lekárom sa dohodli na očkovaní. „Vakcínu sa nám podarilo zohnať hneď a staršiu dcéru zaočkovali. Mladšieho syna nemohli zaočkovať, lebo bol krátko po podaní inej očkovacej látky, ktorá sa bežne v jeho veku očkuje a bolo potrebné počkať aspoň 2-3 týždne. Každých 5 až 6 dní sme mali nosiť moč na kontrolu a v prípade ťažkostí kontaktovať lekára,“ poznamenáva Prešovčanka.

Aj jej všeobecná lekárka ju prijala rýchlo, urobila jej testy, a keďže sa neprejavili žiadne známky žltačky, zaočkovala ju. Dni plynuli, deti chodili do škôl a ich mama do zamestnania. Hygiena upozornila školy na výskyt žltačky a vyzvala ich členov na očkovanie.

Otca rodiny po dvoch týždňoch prepustili do domácej liečby. A vtedy sa začali zdravotné problémy manželky. „Nastali ťažkosti s trávením, nevoľnosť, pocit preplnenosti aj keď som nič nejedla, zimnica, horúčka a celková slabosť. Deti zvracali a bolelo ich brucho, tak sme mali podozrenie, že napriek zaočkovaniu máme žltačku,“ vraví.

Choroba ich vytrhla z práce a školy na dva mesiace

Po potvrdení diagnózy matku a deti hospitalizovali v nemocnici. „Nastali dni prísnej diéty a infúzií. Ja ako dospelá osoba som s tým až taký problém nemala, ale deti to mali náročné, hlavne pre infúzie a jedlo založené na sacharidoch. Zvládli sme to však dobre. Po týždni nám výsledky ukazovali zlepšenie, izba sa zaplnila obrázkami a my sme sa tešili domov,“ spomína si na zlom v neľahkých chvíľach.

Nemocnica sa podľa jej slov neustále plnila pacientmi so žltačkou. Denne prišlo aj dvadsať prípadov a zdravotníci to podľa učiteľky nemali ľahké.

„Moje deti prepustili po týždni, ja som ostala o päť dní dlhšie. Potom nasledovala domáca liečba. Z práce a školy nás to vytrhlo na dva mesiace,“ dodáva s dôvetkom, že ich zdravotné výsledky sa síce zlepšovali, ale ani pol roka od ochorenia nie sú v úplnej norme.

Doposiaľ nezistili, od koho sa mohli nakaziť a ako vraví, „vďaka Bohu nenakazili ani nikoho z ich okolia".

Ministerstvo zdravotníctva je pokojné

Rezort zdravotníctva sa o epidémiu na východe zaujíma, ale dodáva, že manažovanie nie je v jeho kompetencii, kým nebola vyhlásená mimoriadna situácia.

„Regionálne úrady verejného zdravotníctva dôsledne monitorujú výskyt hepatitídy typu A v niektorých okresoch východného Slovenska, a v prípade potreby nariaďujú príslušné protiepidemické opatrenia. Spolupracujú s miestnymi samosprávami, nemocnicami, infektológmi, zástupcami Zdravých regiónov a ďalšími príslušnými zložkami,“ konštatuje tlačový odbor rezortu zdravotníctva.

Dodáva, že podľa ich informácií majú nemocnice v Prešove, Košiciach a Michalovciach k dispozícii ešte voľné lôžka. „Situácia sa samozrejme mení každým dňom. Sme pripravení zabezpečiť v prípade nárastu ochorení dodatočné lôžka vo svojich zdravotníckych zariadeniach v rámci Slovenska,“ uvádza odbor.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva: Najúčinnejšie sú vakcíny

Podľa výpovede Prešovčanky, ktorá prekonala žltačku, Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Prešove skutočne intenzívne rieši epidemickú situáciu. Riaditeľ Jozef Varga vysvetľuje, že vysoký počet nakazených trvá už viac ako rok a nie je lokalizovaný v jednom mieste.

„Posúva sa v rámci východného Slovenska. Prvé prípady sa začali v okrese Košice, potom Michalovce, postupne sa ohniská nákazy začali vyskytovať v okrese Vranov nad Topľou, neskôr sa presunuli bližšie k Prešovu a momentálne je situácia najhoršia v okrese Stará Ľubovňa. Štandardne je ohnisko nákazy aktívne niekoľko mesiacov,“ vysvetľuje odborník.

Epidémie vírusovej hepatitídy A sa podľa jeho slov objavujú v určitých cykloch, približne každých 7 - 10 rokov. Za toto obdobie v rizikových lokalitách vyrastie nová generácia detí, ktoré proti ochoreniu nemajú vytvorené protilátky.

Varga zdôrazňuje, že po objavení sa prvých prípadov prijímajú hygienici protiepidemické opatrenia, medzi ktorými je aj očkovanie. „Ohniská nákazy sa preočkovávajú vždy, ak hygienici zaznamenajú epidemický výskyt ochorenia v určitej lokalite. V tomto prípade má určená skupina ľudí povinnosť navštevovať v pravidelných intervaloch svojho obvodného lekára, podrobiť sa lekárskemu dohľadu a ak to zdravotný stav dovoľuje aj očkovaniu,“ upresnil kroky, ktoré vykonávajú.

V dostupnosti vakcín momentálne nezaznamenávajú väčšie výpadky.

Očkovanie RÚVZ nariaďuje, ak bola osoba v kontakte s potvrdeným prípadom, alebo sa nachádza v ohnisku nákazy. „Ak očkovanie nariadi RÚVZ, je bezplatné, plne ho hradí zdravotná poisťovňa,“ upresňuje Varga.

Bezplatne možno zaočkovať aj deti v druhom roku života, ak pochádzajú z oblastí s nízkym hygienickým štandardom. Vtedy o jeho potrebe rozhoduje pediater. Zaočkovať sa však môže každý aj na vlastnú žiadosť. V takom prípade je cena jednej očkovacej dávky okolo 20 eur.