Proces s exriaditeľom tajnej služby vo veci údajného úplatku od kontroverzného podnikateľa Zoroslava Kollára, o ktorom svedčili Ľudovít Makó a Boris Beňa, sa mal spustiť vo štvrtok a piatok. Sudca Špecializovaného trestného súdu Rastislav Stieranka však pojednávanie opäť zrušil pre prebiehajúce konanie na Najvyššom súde, kde obžalovaný podal sťažnosť proti prijatiu obžaloby.
Kým Najvyšší súd nerozhodne, proces sa zrejme ani nebude môcť začať, keďže od jeho výsledku závisí, či sa nevráti späť do prípravného konania. ŠTS v Banskej Bystrici nemá aktuálne k dispozícii ani rozsiahly spis s utajovanými prílohami, ktorý sa nachádza na Najvyššom súde v Bratislave.
Hoci ŠTS už medzičasom vytýčil desať zrušených termínov hlavného pojednávania s Pčolinským, Najvyšší súd termín pre svoje rozhodnutie ani len nestanovil. Keďže nejde o väzobnú vec, prípad nepatrí medzi prioritné. ŠTS tak stále čaká na jeho rozhodnutie a postupne ruší termíny.
Podľa novely trestného zákona môže obžalovaný podať sťažnosť voči uzneseniu súdu o podaní obžaloby, ktorou sa musí Najvyšší súd zaoberať. Pčolinský túto možnosť využil.
V sťažnosti namieta, že obhajoba nemá prístup ku komplexným benefitom spolupracujúcich obvinených, ktorými ich odmenila prokuratúra za udanie Pčolinského. Makó a Beňa boli podľa obsahu obvinenia spolupáchateľmi skutku spoločne s Pčolinským a Zoroslavom Kollárom, napriek tomu majú za spoluprácu odložené obvinenie.
Obžaloba sa od počiatku prípadu zameriava výlučne na Pčolinského. Keďže je postavená primárne na svedectvách jeho bývalých kolegov, Makóa a Beňu, ktorý ako spolupracujúci obvinení za svedectvá získali rôzne výhody. Pčolinský namieta, že súčasťou procesu by malo byť aj zverejnenie všetkých benefitov, ktoré svedkovia za spoluprácu získali. Bez toho nie je možné objektívne skúmať ich prípadné motivácie.
Pčolinského advokáti sa opierajú o rozhodnutia európskych súdov, podľa ktorých je potrebné na svedectvo „kajúcnika“, pri ktorom chýbajú doplňujúce dôkazy, hľadieť ako na potenciálne nedôveryhodného, keďže nie sú známe jeho komplexné motivácie.
Jednými z nich môžu byť aj výhody, ktoré získali spoluprácou s vyšetrovateľmi a prokuratúrou.
Čudné okolnosti odstránenia Pčolinského z postu riaditeľa tajnej služby
Makó s Beňom sa napriek viacerým stíhaniam a zločinom, ku ktorým sa priznali, po niekoľkých týždňoch vo väzbe ocitli rýchlo na slobode, kde sú podnes (s výnimkou krátkeho záhadného zadržania Borisa Beňu v Kongu). Obhajoba má podozrenie, že tieto výhody mohli byť skutočným dôvodom ich svedectiev voči Pčolinskému. Toho v tom čase NAKA a Úrad špeciálnej prokuratúry prostredníctvom obvinenia za čudných okolností odstránili z postu šéfa tajnej služby.
Obhajoba postup súdu považuje za svojvoľný a nezákonný, keďže nemá prístup k všetkým informáciám o obvinení, ktoré sú potrebné na prípravu obhajoby, „do čoho možno nepochybne zaradiť aj benefity a výhody poskytnuté spolupracujúcim osobám, pretože použitie výpovedí poskytnutých svedkami výmenou za ich beztrestnosť alebo iné výhody môže spochybniť spravodlivosť konania“, argumentuje obhajoba, ktorá sa odvoláva na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Adamčo.
Výpovede svedkov vymenené za imunitu môžu spochybniť spravodlivosť konania
Súd v Štrasburgu v roku 2023 uviedol, že použitie výpovedí svedkov výmenou za imunitu alebo iné výhody môže spochybniť spravodlivosť konania proti obvinenému a „môže vyvolať zložité otázky do tej miery, že takéto výpovede sú svojou povahou otvorené manipulácii a môžu byť urobené výlučne s cieľom získať ponúkané výhody výmenou alebo z dôvodu osobnej pomsty“. Riziko, že môže dôjsť k obvineniu na základe neoverených tvrdení, ktoré nemusia byť nezaujaté, sa preto podľa Štrasburgu nesmie podceňovať.
ESĽP vydal podobné stanovisko aj vo veci Melnikov proti Rusku z roku 2010. Konštatoval, že pri hodnotení výpovedí spoluobvinených, v ktorých usvedčujú ostatných obvinených, by mali vnútroštátne orgány postupovať obozretnejšie než v prípade bežných svedkov, lebo takéto osoby môžu mať tendenciu vo vlastnom záujme zvaľovať vinu na ostatných, zvlášť pokiaľ nemôžu byť za lživé tvrdenia potrestaní.
Nové precedensy
Právna argumentácia rozhodnutia Najvyššieho súdu, na ktoré vyčkáva ŠTS v Banskej Bystrici, bude dôležitá aj v širšom meradle, ako je len tento prípad. Domáce súdy sa totiž v najbližšom čase musia vo veľkom vysporiadať s argumentami európskych súdov ohľadom dôveryhodnosti kajúcnikov, na ktorých špeciálna prokuratúra a NAKA nedávno postavila stratégiu vyšetrovania viacerých závažných prípadov.
Keďže Pčolinského prípad vrátane jeho pokrivenej mediálnej prezentácie bol postavený najmä na svedectvách Makóa a Beňu, pričom vyšetrovanie nedokázalo zozbierať iné dôkazy, respektíve tie obžalobu skôr spochybňujú, plné poznanie kajúcnických benefitov považuje obhajoba za dôležité nielen pre svoju stratégiu, ale aj pre proces.
Ide najmä o benefity poskytnuté Beňovi za spoluprácu pri trestnej veci optimalizácie daní spoločnosti BTK a prerušenie trestného stíhania Makóa, keď ho v inej veci prokuratúra poctila iným prístupom než jeho komplicov v kauze Daniari. Na Makóa vtedy na rozdiel od ostatných prokurátor nedal ani návrh na väzbu za trestný čin založenia a zosnovania zločineckej skupiny.
Ťahanice s dôkazmi
Pčolinského obžaloba bola už raz zrušená, keď ju zastavila Generálna prokuratúra. V tomto prvom prípade však išlo skôr o mediálny proces a mediálne odsúdenie, v ktorom novinári narábali s čudnými dôkazmi proti Pčolinskému, ktoré im sprostredkovali prokurátori.
Skutočné vyšetrovanie vtedy neprebehlo, NAKA nezozbierala dôkazy a neuskutočnili sa ani základné výsluchy. To bol jeden z dôvodov zrušenia obvinenia Generálnou prokuratúrou. Mediálne stíhanie bolo vtedy postavené na výpovediach usvedčených zločincov Makóa a Beňu, ktoré novinári považovali za pravdivé samy osebe.
Keď špeciálna prokuratúra prípad obnovila, začalo sa reálne vyšetrovanie až potom, ako Pčolinský upozornil, že Zoroslav Kollár sa priznal k odovzdaniu obálky s peniazmi Makóovi v čase, keď sa nachádzal v zahraničí na mieste vzdialenom 500 km, pričom vyšetrovateľ vykonal približne desať výsluchov. Dôkazná situácia však svedectvá Beňu a Makóa nepotvrdzovala.
Pokus o odstíhanie Pčolinského polícii a špeciálnej prokuratúre nevyšiel ani po škandalóznej policajnej akcii Rozuzlenie, kde mu bolo obvinenie zrušené.
Pochybností pribúda
Základ mediálnej legendy o kauze Pčolinský bol vypestovaný na tvrdení, že o prípade má rozhodovať jedine súd, a nie Generálna prokuratúra (bez ohľadu na prípadnú nezákonnosť procesu).
Dnes už tento princíp neplatí, beztak chabá dôkazná situácia sa čoraz viac rozpadá, čo je zrejme dôvod, prečo proces už dnes veľmi nevzrušuje ani novinárov, ktorí Pčolinského od začiatku považovali za vinného a na súd sa tešili.
Závažnejším postupom obhajoby, než je sťažnosť voči uzneseniu súdu, môže byť Pčolinského žiadosť k prejudiciálnym otázkam, ktorú má tiež na stole Najvyšší súd.
Pčolinský žiada, aby sa súčasťou procesu stali aj výpovede, respektíve konfrontácia medzi Ľudovítom Makóom a Zoroslavom Kollárom, ktorá sa nachádza na Krajskej prokuratúre v Trenčíne a do veľkej miery sa týka práve údajného úplatku pre Pčolinského.
Konfrontácia obsahuje viaceré nezrovnalosti vo výpovediach Kollára a Makóa. Pripomeňme, že počas ich stretnutia v Kollárovom kaštieli v roku 2020 údajne podľa obvinenia vznikla dohoda medzi Makóom a Kollárom o úplatku vo výške 40-tisíc eur, ktorý vraj neskôr putoval cez vtedajšieho námestníka Borisa Beňu a doputoval až k Pčolinskému. Uvedenú sumu si údajne rozdelili na polovicu.
Kollár a Makó sa ku skutku priznali, udalosť však opisujú rôzne a ich výpovede sa vzájomne vylučujú. Obvinenie voči Pčolinskému však predpokladá, akoby vystupovali v zhode. Vyšetrovateľ tento výsluch odmietol zaradiť do procesu ako dôkaz, obhajoba ho však považuje za dôležitý.
Problematické je aj určenie hlavného strojcu tohto trestného činu. Podľa zákona inštitút spolupracujúceho obvineného nesmie byť uznaný páchateľovi, ktorý trestný čin vymyslel a zorganizoval, pričom udáva svojich komplicov. Z výsluchov Kollára a Makóa vyplýva, že hlavným strojcom úplatku bol jeden z nich, nevedia sa však medzi sebou „zhodnúť“ na tom, kto. Obaja označujú za prvého strojcu úkladu toho druhého.
Pčolinský sa ako jediný ku skutku nepriznal, ako jedinému mu ale hrozí trest
Kollár pritom s prokurátorom uzavrel dohodu o vine a treste a Makó má dočasne odložené vznesenie obvinenia, podobne ako Boris Beňa. Súdený je iba Pčolinský. Pripomeňme, že ako jediný sa k skutku nepriznal, ako jediný je však obžalovaný a hrozí mu dlhoročný trest.
Vážny posun sa medzičasom udial aj vo výpovedi Zoroslava Kollára. Ten najskôr na výsluchu 4. marca 2022 skutok poprel a na výsluchu tvrdil, že s Makóom sa stretával za účelom spoločného podnikania, ktoré mu Makó sám navrhol. Makó vraj „drží za gule“ majiteľa čerpacej siete Oliva Mareka Kaňku (vtedajšieho šéfa Tiposu a nominanta Eduarda Hegera, pozn. red.) a naznačoval mu, že by ho mohol vydierať, čím by dokázali do tohto biznisu vstúpiť za výhodnejších podmienok. Kollár vraj ponuku odmietol.
No na výsluchu o sedem týždňov neskôr, 27. apríla 2022, došlo k obratu. V rozpore so svojou predchádzajúcou výpoveďou sa Kollár k úplatku pre Makóa a Beňu priznal. Makóovi vraj odovzdal 40-tisíc eur ako úplatok určený pre vtedajších vedúcich funkcionárov SIS za účelom, aby utlmila spravodajské rozpracovanie Kollára. Pčolinského však Kollár nemenoval.
Následne bol Kollár vylúčený na samostatné konanie. Hoci prokurátor zrejme už v tomto čase začal s Kollárom konanie o dohode o vine a treste, obhajoba Pčolinského o tom nebola upovedomená, čo dnes tiež namieta ako spochybnenie zákonného práva na obhajobu.
Dohoda bola súdom neskôr Kollárovi schválená v máji. Kollár bol uznaný za vinného z prečinu podplácania a dostal pokutu 70-tisíc eur. Hoci sa ku skutku priznal, vyšiel z neho ešte lepšie ako Makó.
Obhajoba však upozorňuje na to, že Kollár neskôr svoje priznanie nepriamo poprel. Koncom minulého roka v relácii Teraz takto s Ankou Žitnou v televízii TA3 povedal: „Ak sa dohodne vyšetrovateľ, prokurátor a sudca ..., tak vás môžu odsúdiť za akýkoľvek trestný čin, môžu si ho vymyslieť, môžu ho zmanipulovať a odsúdia vás.“
Keď si Zoroslav Kollár trošku uzatvoril jeden bojový front
Kollár tento výrok uviedol ako dôvod, prečo uzavrel dohodu s prokurátorom: „To je dôvod, pre ktorý som urobil to, čo som urobil v prípade kauzy Pčolinský alebo kauzy SIS.“ Z týchto výrokov vyplýva, že Kollár sa priznal k niečomu, čo neurobil, aby si strategicky pomohol v trestnom konaní (alebo sa dnes aspoň snaží vytvoriť ten dojem): „Pretože v tom čase, keď som to robil, to bolo najracionálnejšie rozhodnutie, aké som mohol urobiť, pretože keby som to neurobil, tak je možné, že by som bol dneska v situácii, ako je pán Kováčik. A to, že či to je zákonné alebo nezákonné, to nikoho nezaujímalo. Takže ja som si tak trošku uzatvoril jeden bojový front.“
Kollár navyše zrejme bude chcieť v tejto veci bojovať až do úplného oslobodenia a uznania neviny: „Mám to uzavreté, ukončené. Novela, o ktorej sa ideme baviť, mi dáva šancu túto kauzu znovu otvoriť,“ povedal v relácii TA3. Mimochodom, Zoroslav Kollár hovoril po priznaní viny do médií výroky o tom, že síce absolvoval „prehratú bitku, ale nie vojnu, ešte budete prekvapení“.
Výroky naznačujú, že Kollárova výpoveď nebola motivovaná snahou povedať pravdu, ale dohodnúť sa s prokuratúrou na uzavretí jedného zo svojich prípadov.
Aj to je dôvod, prečo chce Pčolinský na súde Kollára konfrontovať. Výsluch Kollára v tejto veci môže mať tiež širší význam. Pripomeňme, že Špeciálna prokuratúra dlho presviedčala verejnosť, že priznania kajúcnikov sú bezpochyby pravdivé, pretože nemajú dôvod sa priznávať k veciam, ktoré nespáchali, čím by si zbytočne uškodili.
Kollárov prípad naznačuje, že to tak byť nemuselo a že obvinený si priznaním mohol paradoxne získať aktuálnu výhodu, najmä ak ho vyšetrovatelia predtým držali vo väzbe.
Obhajoba Pčolinského namieta, že k vylúčeniu ostatných páchateľov z prípadu nikdy nemalo dôjsť a mali byť stíhaní spoločne. To sa týka aj Zoroslava Kollára, ktorého „benefity“ za spoluprácu by mali byť preskúmané podobne ako v prípade Beňu a Makóa. Kollár totiž otočil výpoveď veľmi rýchlo, pričom sa dohodol s prokurátorom Petrom Kyselom, ktorý dozoroval aj iný Kollárov prípad. V druhej kauze Cigarety mu hrozil trest 10 až 15 rokov. S prokurátorom sa však dohodol na dohode 70-tisíc eur ako peňažnom treste za oba prípady.
Podľa Kollárových výpovedí a jeho dohody o vine a treste navyše údajne Makóovi odovzdal úplatok o deň neskôr (12. augusta 2020), ako ho vraj Makó odovzdal Pčolinskému (najneskôr 11. augusta 2020). Pčolinský navyše odkazuje aj na informácie zo sledovania Kollára tajnou službou, podľa ktorých sa počas konania úplatku údajne nachádzal v zahraničí.