Preskočiť na obsah
  |  

Boris Beňa skončil za mrežami, zadržali ho v Afrike

Boris Beňa skončil za mrežami, zadržali ho v africkej Konžskej demokratickej republike. Pre údajnú špionáž bývalého námestníka riaditeľa Slovenskej informačnej služby zadržali armádne zložky.

Konžská vojenská rozviedka mala podľa informácií portálu Plus 7 dní obmedziť na slobode kajúcnika Beňu v metropole Kinshasa.

Na Slovensku ho podmienečne odsúdili za korupciu, právne zastúpenie v procese mu poskytol bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

Zásah podľa medializovaných informácií nemá súvisieť s jeho aktivitami na Slovensku.

(pluska)

  |  

Nemohli nás zakázať komunisti ani bruselskí byrokrati, vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán

Nemohli nás zakázať komunisti ani bruselskí byrokrati, vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán. Zásahy polície do konzervatívnej bruselskej konferencie NatCon prirovnal k boju utláčateľov a zástancov slobody v 80. rokoch minulého storočia.

"Európa balancuje na hranici slobody a útlaku," uviedol predseda maďarskej vlády pred novinármi. Vyjadril potešenie, že v Bruseli naďalej existuje sloboda prejavu. "Sloboda, rodina, mier, to sú najdôležitejšie veci," vyhlásil Orbán počas návštevy Belgicka.

https://twitter.com/PM_ViktorOrban/status/1780575284455964767

(x)

  |  

Stredo-pravicová Chorvátska demokratická strana premiéra Andreja Plenkoviča vyhrala

Stredo-pravicová Chorvátska demokratická strana premiéra Andreja Plenkoviča sa podľa exit pollu zrejme stala víťazom parlamentných volieb. V 151-člennom parlamente by mala podľa prieskumu 58 mandátov.

Na druhom mieste skončila so 44 mandátmi stredo-ľavicová koalícia Rieky spravodlivosti, ktorú vedie Sociálnodemokratická strana prezidenta Zorana Milanoviča.

Pravicové Hnutie za vlasť má podľa exit pollu 13 mandátov, koalícia ľavicových zelených strán pod vedením strany Môžeme!, ktorá vládne v Záhrebe, mohla získať 11 kresiel a konzervatívna strana Most deväť.

Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu zrejme prekonali ešte ďalšie tri strany, ktoré majú v rozmedzí od jedného do dvoch mandátov. Dve a pol hodiny pred zatvorením volebných miestností dosiahla volebná účasť 50,6 percenta, čo bolo o 16,6 percentuálneho bodu viac než pred štyrmi rokmi.

(tasr, hina, apa)

  |  

Bezpečnostná rada bude v piatok hlasovať o členstve Palestíny v OSN

Bezpečnostná rada OSN bude hlasovať o členstve Palestíny v Organizácii spojených národov. Spojené štáty americké ako blízky spojenec Izraela budú návrh pravdepodobne vetovať, keďže by znamenal uznanie nezávislosti Palestínčanov.

Rada pätnástich členov by mala o návrhu rezolúcie hlasovať v priebehu piatka. Na jej prijatie sa vyžaduje minimálne deväť hlasov, nikto z piatich stálych členov však nemôže využiť právo veta.

Biely dom sa vyjadril, že snahy o uznanie nezávislého palestínskeho štátu by mali priebiehať prostredníctovm priamych rokovaní zúčastnených strán a nie na pôde OSN.

Rezolúcia podľa neho neposunie medzinárodné spoločenstvo smerom k takzvanému dvojštátnemu riešeniu dlhodobo problematickej situácie medzi Izraelom a Palestínou, ktorá má aktuálne status stáleho pozorovateľa pri OSN.

(reuters)

  |  

Benjamin Netanjahu odmietol tvrdenia o hroziacom hladomore v Pásme Gazy

Benjamin Netanjahu odmietol tvrdenia o hroziacom hladomore v Pásme Gazy, izraelský premiér prehlásenie učinil počas rokovania so šéfmi britskej a nemeckej diplomacie. "Izrael robí v humanitárnej oblasti aj nad rámec nevyhnutného," uviedol.

OSN v utorok požiadala o 2,8 miliardy dolárov na poskytnutie naliehavo potrebnej pomoci pre tri milióny Palestínčanov s tým, že boj proti hroziacemu hladomoru vo vojnou zničenej Gaze si vyžaduje nielen potraviny, ale aj sanitáciu, vodu a zdravotnícke vybavenie.

Šéf humanitárneho úradu OSN pre Gazu a Západný breh Jordánu Andrea De Domenico novinárom povedal, že na obnovenie týchto služieb a splnenie minimálnych štandardov sú potrebné "rozsiahle operácie" – čo je však nemožné uskutočniť počas pretrvávajúcich vojenských akcií.

(tasr, afp, ap)

  |  

Švédsko znižuje vek potrebný na právnu zmenu pohlavia z 18 na 16 rokov

Švédsko znižuje vek potrebný na právnu zmenu pohlavia z 18 na 16 rokov, parlamentom prešiel návrh zákona odstraňujúci podmienku diagnostikovania rodovej dysfórie. Podobná legislatíva platí v ostatných severských krajinách i Nemecku.

Osoby mladšie ako 18 rokov budú na zmenu pohlavia naďalej potrebovať súhlas svojho zákonného zástupcu, ošetrujúceho lekára, aj príslušného zdravotného úradu.

Návrh v jednokomorovom parlamente podporilo 234 poslancov, proti bolo 94, kým ďalších 21 poslancov sa na hlasovaní nezúčastnilo. Stredopravicová vláda konzervatívneho premiéra Ulfa Kristerssona nebola v tejto otázke názorovo jednotná.

Väčšina poslancov Kristerssonovej Umiernenej strany, ako aj Liberáli návrh podporovali, zatiaľ čo Kresťanskí demokrati sa stavali proti, rovnako ako aj Švédski demokrati, ktorí nie sú súčasťou vlády, no vládu v parlamente štandardne podporujú.

(tasr, ap)