Opäť sme o niečo bližšie k lacnejším hypotékam. ECB druhýkrát znížila úrokové sadzby

Európska centrálna banka (ECB) na štvrtkovom zasadnutí Rady guvernérov pristúpila k druhému zníženiu úrokových sadzieb v tomto roku. To prvé prišlo po deviatich mesiacoch, keď boli úrokové sadzby historicky vysoko, ešte v júni. Na júlovom zasadnutí sa banka rozhodla ponechať sadzby nezmenené.

Opätovné uvoľnenie menovej politiky by sa malo postupne pretaviť aj do znižovania úrokových sadzieb komerčnými bankami, a to aj na Slovensku. Na jednej strane sa to dotkne úročenia vkladov, ktoré sa bude postupne znižovať a nebude také výhodné, no zároveň sa to odzrkadlí aj v podobe dostupnejších hypoték, spotrebných pôžičiek či rôznych úverov pre firmy, čo by sa malo pretaviť do zvýšenej ekonomickej aktivity.

Rozhodnutie ECB znížiť základnú depozitnú sadzbu prichádza v čase, keď trhy vytrvalo čakajú na zníženie nákladov na pôžičky americkým Federálnym rezervným systémom. Ten o tom bude rozhodovať na zasadnutí počas budúceho týždňa.

O koľko sadzby klesli

Kľúčová depozitná sadzba, čo je, jednoducho povedané, úrok, ktorý banky získajú za to, že si uložia peniaze v centrálnej banke, klesla o 25 bázických bodov a dostala sa na úroveň 3,5 percenta.

Omnoho prudšie klesnú ďalšie dve úrokové sadzby. Tá pre jednodňové refinančné operácie (úrok, za ktorý si môžu komerčné banky požičať peniaze od centrálnej banky na jeden deň) spadne zo 4,5 percenta na 3,9 percenta.

Sadzba pre hlavné refinančné operácie (úrok, za ktorý si komerčné banky požičiavajú peniaze od centrálnej banky na jeden týždeň) sa zníži z 4,25 percenta až na 3,65 percenta.

Ako uviedol hovorca Národnej banky Slovenska Peter Majer, dôvodom je fakt, že ECB popri rozhodnutí o výške základných úrokových sadzieb vo štvrtok pristúpila k úprave takzvaného operačného rámca.

„Mení sa rozdiel medzi kľúčovou depozitnou sadzbou a sadzbou pre hlavné refinančné operácie. Aktuálne je medzi nimi rozdiel 50 bázických bodov. (...) Táto "vzdialenosť‘ sa od 18. septembra zúži na 15 bázických bodov,“ informoval hovorca.

Dodal, že „rozdiel medzi dvoma sadzbami, za ktoré si komerčné banky požičiavajú peniaze od centrálnej banky (...) bude zachovaný na úrovni 25 bázických bodov“.

Majer zároveň zdôraznil, že ide o technickú zmenu, ktorá nemá vplyv na súčasnú úroveň úrokových sadzieb pre ľudí a ekonomiku. Tie sa podľa neho momentálne odvíjajú od výšky depozitnej sadzby.

Inflácia v auguste prudko klesla

Európska centrálna banka svojím rozhodnutím naplnila všeobecné očakávania.

Medzi hlavné faktory zníženia sadzieb možno zaradiť najmä pomalý hospodársky rast v celej eurozóne, ale aj čoraz nižšiu úroveň rastu cenovej hladiny, ktorá v auguste medziročne rástla už len o 2,2 percenta, čo je trojročné minimum, ktoré je veľmi blízko dvojpercentného cieľa ECB. Zároveň ide o výrazný pokles oproti júlovej hodnote 2,6 percenta.

Ekonómovia nadnárodnej banky Berenberg so sídlom v Hamburgu očakávajú, že ECB sa 17. októbra rozhodne podobne ako v júli, a teda že sadzby nezmení. Ďalšie zníženie o 25 bázických bodov podľa nich príde 12. decembra.

Hlavný ekonóm americkej banky Goldman Sachs Jan Hatzius podotkol, že ECB bude podľa ich prognózy od decembra postupne znižovať sadzby na každom zasadnutí. Banka predikuje, že ECB sa v rámci znižovania zastaví na konečnej sadzbe dve percentá.

Jednomyseľný verdikt

Rozhodnutie Európskej centrálnej banky znížiť úrokové sadzby o 25 bázických bodov bolo podľa prezidentky ECB Christine Lagardovej „jednomyseľné“. Uviedla to na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady guvernérov.

„Domnievali sme sa, že vzhľadom na postupný dezinflačný proces bolo úplne vhodné zmierniť reštriktívnu menovú politiku,“ povedala. Rozhodnutie označila za „úplne legitímne“ a uviedla, že bolo prijaté na základe preskúmania prichádzajúcich údajov, analýz pracovníkov ECB a konzistentnosti projekcií.

Septembrové projekcie inflácie sa v porovnaní s júnovými „prakticky nezmenili“, uviedla s tým, že sa stále očakáva návrat inflácie k dvojpercentnému cieľu v roku 2025.

Európska centrálna banka však v písomnom vyhlásení zdôraznila, že jej ďalšie rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať z dôkladnej analýzy ekonomických údajov: "Rada guvernérov sa vopred nezaväzuje k určitej trajektórii vývoja sadzieb."