Svet riaditeľov tajných služieb a svet Trumpa. A kam dospeli médiá

Kolega Dag Daniš už analyzoval verejnú diskusiu riaditeľov americkej CIA a britskej MI6 Williama Burnsa a Richarda Moora o vojne na Ukrajine. Diskusia prebehla na pôde britského denníka Financial Times a moderovala ju šéfredaktorka FT Roula Khalafová.

Pokúsim sa zaradiť túto neobvyklú udalosť do širšieho kontextu.

Povieme si niečo o klesnutí riaditeľov na úroveň propagandistov a poukážeme na tragédiu médií. Najmä však ukážeme, v akom spore sú obaja riaditelia hlavných služieb Západu s bývalým a možným budúcim prezidentom USA Donaldom Trumpom. A že ten spor je len drobnou ilustráciou väčšieho sporu medzi Trumpom a zahranično-politickým establišmentom celého Západu.

Najprv pripomeňme osobitnú súvislosť oboch riaditeľov s vojnou na Ukrajine.

Richard Moore a LGBT práva

Meno Richarda Moora obletelo zemeguľu niekoľko dní po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, keď Moore zverejnil na sociálnej sieti status tohto znenia: „Zatiaľ čo sa na Ukrajine odohráva strastiplná tragédia a ničenie, mali by sme pamätať na hodnoty a ťažko získané slobody, ktoré nás odlišujú od Putina, predovšetkým LGBT+ práva“.

Podaktorí si to vysvetľovali tak, že tvrdí, že vo vojne na Ukrajine ide o LGBT práva.

Ak to myslel tak, je to dosť kuriózne.

O pár dní na to sa strhla veľká búrka proti ruskému patriarchovi Kirillovi, ktorý v podstate povedal, že vojna na Ukrajine začala konfliktom na Donbase, pričom Donbas odmietol hodnoty mocných tohto sveta, pre ktorých je testom lojálnosti voči nim súhlas s LGBT ideológiou.

S patriarchovým hodnotením sa tiež neviem stotožniť, len poznamenávam, že pravdepodobne patriarcha reagoval i na status Richarda Moora, ktorý mal skutočne svetovú publicitu. V podstate obaja naznačili to isté, len s opačným hodnotovým znamienkom.

Nech to bolo akokoľvek, riaditeľ MI6 je veľmi ideologicky motivovaný.

Teraz Burns.

Burns, ten, ktorý vedel

William Burns, je jednotlivec, ktorého meno sa musí spomenúť v každej diskusii o príčinách ruskej invázie na Ukrajinu, ak tá diskusia má byť seriózna.

Burns je človek, ktorý zrejme ako prvý na svete vedel roky pred inváziou, čo hrozí. Bol americkým veľvyslancom v Moskve, keď USA pretláčali v apríli 2008 na samite NATO v Bukurešti členstvo Ukrajiny v NATO, a samit v záverečnom vyhlásení Ukrajine naozaj členstvo prisľúbil.

William Burns je „Mr. Najjasnejšia zo všetkých červených čiar“. Pretože Burns z Moskvy ešte pred samitom NATO napísal svojej nadriadenej ministerke Condoleeze Riceovej a ďalším členom americkej vlády správu, v ktorej uvádzal, že členstvo Ukrajiny v NATO je nielen pre Vladimira Putina, ale pre všetkých ruských politikov „najjasnejšou zo všetkých červených čiar“ a všetci ju považujú za priamu hrozbu pre ruské záujmy.

Skrátka Burns vedel, že západné elity, či už z tvrdohlavosti alebo ignorantstva, nás vedú do vojny.

Obzvlášť smutný je prípad Burnsa

Znechucujúce na diskusii bolo to, že obaja riaditelia sa tvárili, že vojna sa tu zjavila 24. februára 2022 a že to nemá nič spoločné s aktivitami a zámermi Západu na rozširovanie NATO na Ukrajinu.

A obzvlášť smutné bolo vidieť, že sa tak tvári sám „Mr. Najjasnejšia zo všetkých červených čiar“. Kedysi to bol rešpektovaný diplomat. Dnes je v službách vládnej propagandy. Vtedy vedel, prečo vznikne vojna. Dnes to vedieť nechce.

Čo bolo na diskusii riaditeľov najznechucujúcejšie

Na diskusii riaditeľov nebolo najhroznejšie to, že najmä im sú známe niektoré fakty, ale oni sa tvárili, ako keby o nich nevedeli.

Najhroznejšie bolo to, že sa tak tvárila šéfredaktorka a moderátorka Roula Khalafová.

Keď si dáte do Googlu „William Burns“, Google vám ponúkne na prvom mieste jeho profil na Wikipedii a tam si prečítate o jeho správe o „najjasnejšej zo všetkých červených čiar,“ ani nemusíte dlho kurzorom smerovať nadol. Keď si dáte do vyhľadávača „Burns brightest of all red lines“, ponúknu sa vám možno stovky článkov o Burnsovom varovaní z roku 2008.

Ako si pani šéfredaktorka pripravovala podklady?

Spýtala sa moderátorka Burnsa na jeho správu z roku 2008? Nie!

Predstavte si to... Uskutočňuje sa najväčšia vojnová katastrofa 21. storočia. A ešte sa prehlbuje. Stojíme na prahu tretej svetovej vojny. Významný diplomat naliehavými slovami pred ňou varoval. Jeho varovania vlády ignorovali. Aj teraz je opäť vo významnej pozícii. Po rokoch má prvé verejné vystúpenie na tému práve tej vojny, v ktorej už zahynuli státisíce a milióny ušli.

A moderátorka sa ho na jeho varovania, ktoré boli ignorované, nespýta! Nepýta sa ho na to, čo si teraz po rokoch o tom myslí.

V krajine, kde sa ľudia cítia slobodne, by nebolo možné nespýtať sa na to. Ale asi už žijeme v inej dobe. V dobe propagandy, kde vlády a médiá si hrkútajú o vojne.

A moderátorka sa nepýta ani na iné správy, ktoré Burns posielal a ktoré sú dostupné celé roky na webe Juliana Assangea.

Predstavte si, že by sa Khalafová spýtala Burnsa: A naozaj vám Rusi v tom roku 2008 pripomínali, že predsa ľudia na Ukrajine si podľa opakovaných prieskumov členstvo v NATO neželajú? Je to pravda, že tie prieskumy boli také? A čo si myslíte o tom, že napriek tomu samit NATO rozhodol, že v tom NATO budú? A nebolo to teda na tom samite úplne nezmyselné?

To by bolo koktania.

Lenže ona sa nespýtala.

A tam sa nachádzame.

Keď Moore chváli Ukrajincov, že bránia svoje územie

Burns aj Moore vyjadrovali sympatie ukrajinským vojakom. Moore povedal: „Bojujú nielen za to, aby bolo viac členských krajín v NATO, ale bojujú za to, aby nestratili svoje územie“.

Ale veď rokovania v Istanbule hneď po začiatku ruskej invázie nenasvedčovali, že Ukrajinci budú musieť brániť svoje územie. Rusko žiadalo garanciu neutrality Ukrajiny, teda, aby sa NATO nerozšírilo na Ukrajinu. Krym by už nevrátilo, ale ten bol pre Ukrajinu stratený už v roku 2014, o ten sa dávno nebojovalo.

A ukrajinská delegácia už dohodu podpísala, prezident Zelenský už verejne avizoval, že s dohodou o neutralite by súhlasil.

Ale vtedy Moorov priamy nadriadený, britský premiér Boris Johnson prehováral Ukrajincov, aby dohodu nepodpísali. Inými slovami, odporúčal im, aby potom bojovali o svoje územie, lebo bolo jasné, že v prípade, že sa nedohodnú, Rusko bude dobýjať ukrajinské územie, čo sa samozrejme aj stalo.

Spýtala sa Khalafová Moorea, či odporúčať Ukrajincom odmietnuť dohodu z Istanbulu bol dobrý nápad? Upozornila ho, že teraz sú na tom Ukrajinci oveľa horšie ako počas rokovaní v Istanbule? Síce za svoje územie bojujú, ale stále ho strácajú?

Nie. Nespýtala sa.

Pritom len pár dní pred diskusiou riaditeľov Victoria Nulandová v rozhovore s Michailom Zygarom opäť potvrdila stokrát potvrdené, a síce, že politici Západu Ukrajincom odporúčali zmluvu nepodpísať. Čím im odporučili umierať. A oni umierajú a Rusi ničením infraštruktúry menia Ukrajinu na nepoznanie.

A dnes západné elity ponúkajú Ukrajincom útechu v podobe slov uznania. Ako to urobil Richard Moore.

Ale Roula Khalafová sa toho nedotkla.

Motív „NATO na Ukrajine“ na nás vyskakuje ako čertík z krabičky

Rozhovor Burns - Moore je ilustráciou prevažujúcej taktiky politických i mediálnych elít vytrvalo mlčať o tom, že samitom NATO v Bukurešti sme sa ocitli na trajektórii vedúcej k vojne. Tejto taktiky sa húževnato elity držia. Iste by ich netešilo, keby sa široká verejnosť dozvedela o ich spoluzodpovednosti za vojnu. Napriek tomu však problém „NATO na Ukrajine, Ukrajina v NATO“ na nás čas od času vyskakuje ako čertík z krabičky.

Aj spomínaný rozhovor Zygara s Nulandovou bol takým čertíkom z krabičky. Zase si ďalšia časť verejnosti uvedomila, že Rusi sú na Ukrajine preto, lebo na Ukrajinu sa tlačilo NATO.

A najnovšie na nás vyskočilo z krabičky priam čertisko.

Vance prehovoril o Trumpovom mierovom pláne

V týchto dňoch kandidát na viceprezidenta JD Vance prezradil veľa o Trumpovom pláne na ukončenie vojny na Ukrajine.

Trump je podľa Vancea jednoznačne ochotný Putinovi sľúbiť neutralitu Ukrajiny. Upresnil, že to znamená, že Ukrajina nebude ani v NATO, ani v nejakých iných „podobných spojenectvách“.

Trump vie, že korene problému vojny na Ukrajine spočívajú v katastrofálnom samite NATO v Bukurešti 2008. A cez Vancea to dáva najavo verejne.

V tomto Trump naozaj chce robiť inú zahraničnú politiku, než akú USA robili počas uplynulých dvadsiatich rokoch. To neznamená, že ju aj dokáže robiť. V prvom období tiež chcel, ale nedokázal to.

Všimnime si však, že medzi americkými politikmi je jediný, ktorý si trúfa povedať, že USA by sa mali vzdať svojej túžby vidieť Ukrajinu v NATO.

Všimnime si, ako sa správal zahraničnopolitický establišment NATO, keď po roku vojny vychádzalo najavo, že Ukrajina nie je schopná Rusov z Ukrajiny úplne vyhnať. Z think-tankov, médií, niekedy aj z armády, občas zaznievali hlasy o potrebe rokovaní s Ruskom.

Ale pozor! Keď sa spomínajú hypotetické ústupky voči Rusku, tí ľudia nepovedia, že sa treba vzdať myšlienky vstupu Ukrajiny do NATO. Keď už ústupky, tak nejaké teritoriálne. Trebárs len dočasné. Dočasné teritoriálne ústupky navrhoval známy článok Richarda Haassa a Charlesa Kupchana vo Foreign Affairs na jeseň 2023. Teda uvažuje sa o princípe „Územie za mier“.

Na Ukrajine sa robia prieskumy, či by občania súhlasili s týmto princípom. Jedna tretina odpovedá, že áno.

Establišment nehovorí o princípe „Neutralita Ukrajiny za mier“, teda že by sa USA a Ukrajina vzdali zámeru členstva v NATO. Nikto sa zatiaľ obyčajných Ukrajincov nepýtal, či by sa vzdali členstva v NATO kvôli mieru.

Naopak, zaznieva i názor, že Ukrajina by mohla byť prijatá do NATO aj v prípade, že by ešte nekontrolovala celé svoje územie. Toto navrhoval nedávno český prezident Petr Pavel.

Západným elitám je milšie členstvo Ukrajiny v NATO, lebo je to ich víťazstvo nad Ruskom. A ak trvanie na tom členstve bude znamenať, že Ukrajina príde o časť územia, tak im to neprekáža. Veď prístup Západu k rokovaniam v Istanbule to ukazuje.  

Ukrajinci by si to mali všimnúť. Postoj Západu totiž zatiaľ viedol k tomu, že aj prichádzajú o územie, aj môžu prísť o sľúbené členstvo v NATO. A najmä státisíce prichádzajú o život.

Jediný, kto hovorí, že plány na členstvo Ukrajiny v NATO treba opustiť, je Trump. A je v tom osamelý. Veď aj preto to pre istotu zatiaľ hovorí iba Vanceovými ústami. Vance je v Republikánskej strane jediný, ktorý sa s Trumpom viditeľným spôsobom stotožňuje. Inej výraznej tváre podporujúcej mierový plán, u republikánov nepočuť. A jeden kandidát na viceprezidenta ešte netvorí družinu okolo prezidentského kandidáta.    

Dve udalosti posledného týždňa, o ktorých tu píšeme, teda diskusia Burns – Moore a Vanceovo tlmočenie Trumpovho mierového plánu sú ilustráciou sporu Trumpa nielen s dvomi riaditeľmi, ale s celým západným establišmentom. 

Vrátane EÚ. Pred dvomi mesiacimi predsa Európsky parlament opäť schválil rezolúciu, v ktorej žiada prijatie Ukrajiny do NATO. Podobnú rezolúciu schválil pred rokom.

Riziko, ktoré Trump podstupuje

„Putin by ťa zjedol na obed“, povedala Kamala Harrisová Trumpovi. Je to síce nezmysel, lebo Trump je nesmierne tvrdý človek, až to niekedy pôsobí odstrašujúco. Ale presne tvrdenia typu, že Trump je voči Putinovi slabý, sa budú proti nemu používať. Veď tvrdili už dávno, že je Putinov mopslík, dokonca jeho špión, prečo by teraz nepokračovali. Harrisovej výrok sa dal čakať.

A Kamala Harrisová a celý jej tábor budú toto opakovať v záujme získania moci, hoci táto taktika ich bude tlačiť do jazyka, ktorý bude vojnový konflikt eskalovať, čo povedie v konečnom dôsledku k pokračovaniu vojny a k ďalšiemu umieraniu. Pritom reálnu možnosť znovuzískania obsadeného ukrajinského územia nevidno.

Je to Harrisovej táboru jedno? Možno nie, ale v takomto spore sú vždy obe strany zajatcami svojich postojov. Ak ich zastávajú už dlho, a ono je to už teraz dlho, tak vystúpiť z toho vlaku je ťažké. Kto poľaví alebo otočí, prichádza o prestíž. Pýcha je dôležitý faktor.

Spomeňme si na slová nebohého Henryho Kissingera, ktoré vyslovil na jar 2022. Mali by sa dohodnúť. Ak sa nedohodnú teraz, neskôr to už bude veľmi ťažké.

Rizikom sa môže ukázať aj možná Putinova neoblomnosť. Ešte v júni Putin sformuloval podmienky, za ktorých je vôbec ochotný začať vyjednávať. Sú to súhlas s neutralitou Ukrajiny a odchod ukrajinských vojsk z územia štyroch oblastí, ktoré boli pripojené k Ruskej federácii. V Luhansku už žiadne ukrajinské vojská nie sú, ale menšie časti územia Chersonskej, Záporožskej a Doneckej oblasti sú stále pod kontrolou Ukrajiny.

Trump sa vtedy nechal počuť, že s týmito podmienkami ako s celkom by nesúhlasil.

Po ukrajinskej ofenzíve na ruskom území v Kurskej oblasti pokojne môžeme pridať podmienku, že Ukrajinci musia od Kurska odísť.

Preto to bude Trump mať v prípade zvolenia veľmi ťažké. Chce ukončiť vojnu, ale bez dramatického zníženia prestíže svojej krajiny.

A verte, že veľmoci sú na svoju prestíž citlivé ako nikto. Všetky.

Čo by znamenalo pre USA vzdanie sa Ukrajiny

USA zažili v dejinách aj ponižujúce porážky, napríklad vo Vietname a v Afganistane. Boli to však protivníci druhoradého významu.

Ale teraz bojujú s Ruskom. Zatiaľ je to vojna zástupná, ale hrozí prerásť do horúcej. A Rusko je pre USA protivník, ktorého samotní Američania vyhlasujú za niečo ako strategického protivníka. Ich samotná rétorika to priznáva.

Vzdanie sa členstva Ukrajiny v NATO by znamenalo politickú porážku. A USA vo svojich 250-ročných dejinách so strategickým protivníkom ešte nikdy neprehrali.

Trump to bude mať naozaj nesmierne ťažké. 

Ak sa vôbec stane prezidentom.