Novohrad a Nógrád ako dvojičky z oboch strán hranice. Spoločne chcú rozvíjať turizmus

„Žiaľ, z hospodárskeho hľadiska je Nógrád najzaostalejšou župou Maďarska v tom zmysle, že odvádza najmenší ekonomický výkon v krajine,“ skonštatovala pre Štandard riaditeľka Obchodnej a priemyselnej komory Nógrádskej župy Melinda Mihályné Balázs.

Župa sa však vyznačuje skutočne krásnou prírodou. Jej povrch nie je rovinatý ako vo väčšine iných maďarských regiónov, ale je tvorený peknou kopcovitou krajinou s pohorím Matra.

„Preto si myslíme, že práve rozvoj cestovného ruchu by mohol byť východiskom zo súčasnej ekonomickej situácie,“ doplnila riaditeľka s tým, že všetky zaujímavosti a atrakcie župy sa snažia intenzívne prezentovať.

Geopark Novohrad-Nógrád

To, čo majú Novohrad a Nógrád spoločné, je určité ekonomické zaostávanie za rozvinutejšími časťami svojich krajín. Podobne ako na maďarskej strane hranice, aj na Slovensku vidia potenciál ďalšieho rozvoja práve v turizme.

Obidve časti historického regiónu v tomto smere spolupracujú, keďže jedným z hlavných turistických lákadiel je Geopark Novohrad-Nógrád, ktorý je zaradený do globálnej siete geoparkov UNESCO.

Rozprestiera sa na obidvoch stranách hranice a ako pre Štandard potvrdil Péter Hegyi, ktorý má v organizácii geoparku na starosti turizmus, bol to úplne prvý medzinárodný geopark na svete.

Založený bol v roku 2010 ako územie s unikátnymi a rôznorodými geologickými hodnotami. Geopark je členom Európskej siete geoparkov aj Globálnej siete geoparkov. Jeho logom sa stal hrad Šomoška so svojím skalným bralom, ktorý sa nachádza priamo na slovensko-maďarskej hranici.

Okrem bazaltu, andezitu a zvyškov vulkánov sa na území geoparku nachádzajú aj pozostatky plytkého mora Paratethys spred 23 miliónov rokov. Toto more sa po niekoľkých miliónoch rokov stiahlo na juh a jeho niekdajšie dno sa dostalo na povrch.

Pozostatkom z tohto obdobia je okrem rôznych skamenelín aj hnedé uhlie, ktoré sa v regióne ťažilo pred niekoľkými desiatkami rokov. Okrem neho sa ťažil aj čadič, z ktorého sa vyrábali dlažobné kocky.

Hranicu geoparku tvorí na severe mesto Fiľakovo a na východe dedina Petrovce. Na západe siaha geopark k obci Kalonda a na juhu až po maďarskú dedinu Hollókő. Celkovo patrí na slovenskej strane do územia geoparku 28 obcí a na maďarskej až 65.

„Keďže sme boli prvým medzinárodným geoparkom na svete, ostatné podobne vznikajúce geoparky sa na nás obracajú so žiadosťami o rady, pomoc a skúsenosti, ako postupovať pri spolupráci medzi dvoma štátmi,“ podotkol Hegyi.

Spomenul tiež, že geoparky začali vznikať po vzore národných parkov, ale na rozdiel od nich nie je kladený dôraz na ochranu živých organizmov, ale na neživú prírodu, teda rôzne geologické zaujímavosti, ale aj rozličné ľudské výtvory.

Zatiaľ čo národné parky začali vznikať už v polovici 19. storočia, prvé geoparky sa objavili až asi o sto rokov neskôr. V súčasnosti sa nachádzajú na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy.

V Maďarsku je moderné návštevnícke centrum, u nás zatiaľ chýba

Jedným zo základných predpokladov prilákania turistov do akéhokoľvek regiónu je vytvorenie potrebného zázemia na poskytovanie služieb. V Nógráde sú v tomto smere oveľa ďalej ako v Novohrade. Príkladom je návštevnícke centrum v obci Šalgovská Baňa (Salgóbánya) neďaleko župného mesta.

„Naším poslaním je privítať tu čo najviac turistov, aby mohli spoznať geologické a kultúrne hodnoty regiónu a stráviť tu príjemný čas,“ povedal Hegyi na margo centra. Doplnil, že v roku 2019, pred pandémiou COVID-19, ho navštívilo približne 45 000 ľudí.

Na slovenskej strane takéto zariadenie zatiaľ úplne chýba. Plnohodnotné stredisko by však mohlo v budúcnosti vzniknúť v dedine Hajnáčka v Rimavskosobotskom okrese, v historickej Ebeczkého kúrii.

Ako informovala Tlačová agentúra SR, tento zámer už niekoľko rokov pripravuje Banskobystrický samosprávny kraj. O kúpe kúrie budú krajskí poslanci rozhodovať už na svojom jesennom zasadnutí.

„Geopark má potenciál stať sa konkurencieschopnou cezhraničnou destináciou a práve návštevnícke centrá vytvárajú nevyhnutné zázemie pre kvalitný pobyt návštevníkov," uviedla na margo zámeru hovorkyňa BBSK Lenka Štepáneková.

Ani na maďarskej strane to však nemajú pre konkurenciu pohoria Mátra či Nízkych Tatier jednoduché. Hegyi však pripomenul, že okrem nespornej krásy a zaujímavosti kraja sú výhodou aj nižšie náklady. Pobyt v tomto území vyjde návštevníka lacnejšie ako vo vychytených turistických destináciách.

„Až 95 percent všetkých zaujímavostí je tu dostupných bezplatne. Našou úlohou je prilákať sem ľudí a ukázať, že aj na území veľkom ako vreckovka (ako sa v Maďarsku hovorí) je dostatočne veľa lákadiel a možností na pešiu turistiku, cykloturistiku či jazdu na koňoch,“ uviedol.

Ipeľský Trnovec zavedie návštevníkov do praveku

Tento zámer sa im darí napĺňať aj vďaka ďalšiemu zariadeniu pre turistov, ktorým je paleontologická lokalita Ipeľský Trnovec (Ipolytarnóc). Opäť ide o niečo, čo na slovenskej strane nemá obdobu.

Je to vlastne pomyselná brána do Geoparku Novohrad-Nógrád, kde návštevníci môžu spoznať rôzne zaujímavosti z obdobia spred 17 až 23 miliónov rokov.

Ide napríklad o skamenené stromy z obce Bükkábrány či šľapaje pravekých zvierat. Zachovali sa vďaka výbuchu sopky, po ktorom veľkú časť krajiny zaliali vyvreniny a tým ju vlastne zakonzervovali. Dnes sú tieto relikty chránené viacerými halami, ktoré v danej lokalite vybudovali na ich ochranu.

Prvé vedecké výskumy v Ipeľskom Trnovci sa začali už v roku 1836 a chráneným územím je od roku 1944. Celková plocha chránenej lokality je 510 hektárov. Vedie ňou niekoľko náučných a turistických trás.

„Je to výnimočné územie a preto musí byť chránené a zachované aj pre budúcnosť,“ zdôraznil pre Štandard Imre Szarvas, geológ pracujúci pre geopark.

Pútnické miesto Szentkút

Zaujímavosťou z trochu iného súdka je Svätý prameň (Szentkút) pri obci Matranské Vráble (Mátraverebély). Ide o pútnické miesto, ktorého názov súvisí s legendou o svätom Ladislavovi (vládol 1077 – 1095).

Uvádza sa v nej, že tento uhorský kráľ z rodu Arpádovcov pri úteku pred Kumánmi docválal na koni k priepasti. Tam popchol koňa ku skoku a na mieste, kde sa podkova zaryla do zeme, vytryskol prameň.

Prvé záznamy o lokalite Svätý prameň sú z 13. storočia, jeho dejiny sú ale ešte staršie. „Jedna z legiend hovorí o nemom pastierovi, ktorému sa zjavila Panna Mária v náručí s malým Ježišom a povedala mu, aby na tomto mieste vykopal studňu a napil sa z nej. Mladý pastier poslúchol a reč sa mu vrátila,“ priblížil pre Štandard Lóránt Orosz, správca pútnického miesta Svätý prameň.

Doplnil, že prvá kamenná kaplnka bola pri Svätom prameni postavená v roku 1705, o zhruba 50 rokov neskôr ju nahradil súčasný kostol s kláštorom.

Dnes je Svätý prameň miestom, ktoré ťaží z pútnického turizmu, keďže návštevníci vyhľadávajú oba spomínané pramene (kráľov aj pastierov). Podľa Orosza je Svätý prameň obľúbený napríklad medzi mladými pármi, ktoré majú problém s počatím potomkov.

Celkovo toto pútnické miesto ročne navštívi okolo 200 000 ľudí vrátane Slovákov. Mnohí z nich prichádzajú počas významných cirkevných sviatkov. Pastoračnú činnosť tam poskytuje štvorica kňazov – františkánov.

Unikátna dedina Hollókő

Jednou z najzaujímavejších atrakcií Nógrádu je živá historická dedina Holovka (tiež Holovce, maďarsky Hollókő). Živá preto, lebo podobne ako slovenský Vlkolínec je stále obývaná, nie je to žiadny skanzen. Spolu so Svätým prameňom sú zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, kam sa obec dostala už v roku 1987.

V Holovke dnes žije približne 330 obyvateľov, avšak väčšina z nich v novej časti dediny s modernými domami. V pôvodnej historickej časti obce so zachovanými tradičnými domami trvalo býva asi 15 až 20 ľudí.

„V roku 2015 sme zrealizovali projekt, ktorý mal za cieľ dosiahnuť, aby sa do dediny prisťahovali mladí ľudia. Vtedy prišiel napríklad mladý pár, ktorý u nás prevádzkuje pekáreň. Prišla aj ďalšia rodina, ktorá vyrába kožené výrobky,“ priblížila pre Štandard Ildikó Buttkai zo samosprávy obce Holovka, ktorá má na starosti rôzne úlohy súvisiace s historickou časťou dediny.

Návštevníci si môžu v Holovke a okolí okrem historických domov prejsť niekoľko náučných a turistických chodníkov. Veľkou zaujímavosťou je tiež hrad Holovka, zasadený do malebnej panorámy pohoria Čerhát (Cserhát). V poslednej dobe prešiel rozsiahlou obnovou a ročne ho navštívi zhruba 150 000 ľudí.

Zažiť sa dá aj safari

V Nógráde ale stavili aj na rozvoj agroturizmu. Príkladom je byvolia rezervácia, ktorá po niekoľkoročnej príprave oficiálne vznikla v roku 2017. Má celkovú rozlohu 150 hektárov a okrem byvolov v nej žije asi sto samíc somára a zhruba 40 koní a poníkov.

„Byvol má veľmi kvalitné mäso a z byvolieho mlieka sa vyrábali kvalitné syry. Prvoradou úlohou našej rezervácie je však genetické zachovanie tohto druhu. Ide totiž o najarchaickejší a najautentickejší druh maďarských zvierat, pretože sa nepári s inými druhmi rožného statku,“ objasnil pre Štandard zakladateľ rezervácie Ferenc Szalai.

Ako dodal, rezerváciu vybudoval prakticky od úplných základov, doslova od nuly. „V roku 2014 som si zobral pôžičku, aby som si mohol kúpiť prvých 20 zvierat,“ zaspomínal si.

Práve kombináciu byvolov a oslov považuje za veľmi dobrú, pretože sa podľa neho na pastvinách vhodne dopĺňajú, či už v rámci samotného pasenia, ale aj tým, že spolu dobre vychádzajú.

Okrem zachovania genofondu a produkcie byvolieho mäsa je dôležitou súčasťou rezervácie práve poskytovanie služieb pre turistov. Ide napríklad o „safari“ výlety, keď sa návštevníci môžu previezť medzi byvolmi na terénnych autách, ale aj možnosti rekreačných pobytov a tímbildingov.

„Časovo je to rôzne. Jedno safari trvá asi tri hodiny, ale vieme to zvládnuť aj rýchlejšie, ak turisti nemajú toľko času. Naopak, iní návštevníci tu chcú stráviť aj pol dňa. Vieme pre nich pripraviť občerstvenie či ochutnávky miestnych vín,“ povedal Szalai.

Rovnako rôzna môže byť veľkosť skupiny, ktorá rezerváciu navštívi. „Robili sme už prehliadku pre dvoch ľudí, ale viackrát sa stalo, že ich bolo aj vyše sto,“ poznamenal zakladateľ rezervácie.

Slovensko musí v rozvoji turizmu v Novohrade pridať

Ak sa pozrieme na slovenskú stranu hranice, možnosti pre turistov v Novohrade sú podstatne skromnejšie. Medzi najnavštevovanejšie pamiatky patria hrady Fiľakovo a Šomoška, ktoré podľa údajov miestnych samospráv navštívi ročne po zhruba 30 000 ľudí. Inak ide hlavne o rôzne menšie atrakcie.

Ako však pre Štandard uviedla Zuzana Jóbová, výkonná riaditeľka Krajskej organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus, v poslednej dobe sa toho v Novohrade urobilo pre turizmus veľa.

„Spomeniem napríklad splavovanie Ipľa v obciach Kalonda či Holiša. Túto službu tam začali ponúkať pred piatimi rokmi a dnes tam chodí veľa ľudí. V Geoparku Novohrad-Nógrád ponúkame komentované prehliadky s odborníkom a podporujeme rôzne menšie projekty, ktoré približujú zaujímavé lokality,“ ozrejmila Jóbová.

Jedným z doteraz posledných podporených projektov v regióne je podľa jej slov Náučný chodník Kamenná izba pri Šiatorskej Bukovinke.

Ide o nenáročnú, asi 300-metrovú trasu s viacerými informačnými tabuľami, ktorá vedie ku skalnému stupňu vytvorenému spätnou eróziou. Podľa dutiny, ktorú voda vymlela v rokline so 14-metrovou pieskovcovou stenou, dostala svoj názov.

Pomôcť môže návštevnícke centrum

Vyššiu úroveň služieb pre turistov na maďarskej strane uznal aj primátor Fiľakova a poslanec banskobystrického krajského zastupiteľstva Attila Agócs.

„Odkedy sme získali titul medzinárodného geoparku, tak na maďarskej strane na jeho rozvoj využili všetky možné dostupné zdroje, či už z vnútroštátnych alebo európskych zdrojov. Vybudovali nielen návštevnícke centrá a expozície, ale aj ubytovacie kapacity,“ upozornil.

Spomenul tiež, že na maďarskej strane je turizmus podstatne rozvinutejší i vďaka rôznym aktívnym inštitúciám. Mnohé zaujímavosti pritom Slováci podľa neho ani nepoznajú.

„Málokto vie, že napríklad múzeum má v centre Sajgótarjánu vchod do bane. Bežný občan Slovenska tam príde, zaparkuje auto a nevie, že 50 metrov od neho je vstup do bývalých uhoľných baní s múzejnými expozíciami ako u nás v Banskej Štiavnici,“ podotkol fiľakovský primátor.

Nógrád má podľa neho aj to šťastie, že má rázovitú dedinu Holovka, ktorá pôvodne prislúchala Palócom - maďarskej etnografickej skupine. V nej je masový turizmus rozvinutý už desaťročia.

„Napríklad na ich veľkonočnú akciu chodia doslova davy ľudí. Rovnako zaujímavou lokalitou je i Szentkút, kam maďarská vláda v posledných rokoch investovala veľké peniaze,“ zdôraznil Agócs.

Zároveň podotkol, že v spolupráci s BBSK sa snažia, aby na slovenskej strane vzniklo aspoň jedno návštevnícke centrum v už spomínanej Ebeczkého kúrii v Hajnáčke.

„Pamiatkový úrad ju už stihol vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku. Vďaka tomu môžeme podať zámer pamiatkovej obnovy a vypíšeme súťaž na projektovú dokumentáciu,“ ozrejmil Agócs s tým, že peniaze by chceli získať z programu cezhraničnej spolupráce Interreg. „Dúfam, že sa to podarí do konca roka,“ zakončil.