V metropole Horehronia sú herne minulosťou. Nechcú podporovať ľudské tragédie

Podľa primátora Tomáša Abela nepočítajú v metropole Horehronia ani so žiadnou alternatívou, napríklad v podobe kasín. Celoplošný zákaz hazardu odhlasovali mestskí poslanci ešte v decembri 2020, keď schválili všeobecne záväzné nariadenie (VZN) zakazujúce umiestnenie herní a kasín na území mesta.

To znamenalo, že už nebolo možné ich zriaďovať v ubytovacích ani v obchodných zariadeniach, v domoch kultúry, ani v bytových domoch. Za zákaz hazardu predložený primátorom Tomášom Abelom hlasovalo z 18 prítomných 17 poslancov, pričom jeden sa hlasovania zdržal.

V účinnosti po schválení spomínaného VZN boli ešte licencie udelené týmto zariadeniam, ktoré skončili v auguste v roku 2024.

Vedenie breznianskej samosprávy pristúpilo k tomuto kroku na základe novelizovaného zákona, ktorý nadobudol účinnosť začiatkom novembra 2020. Podľa tohto zákona môžu obecné a mestské zastupiteľstvá prostredníctvom VZN zakázať hazardné hry aj bez podmienky predloženia petície, v ktorej sa občania sťažujú na narúšanie verejného poriadku.

„Stretával som sa s viacerými prípadmi, kde hranie automatov zohralo najväčšiu úlohu pri rozpade rodín. To bol jeden z tých najväčších dôvodov, prečo som v roku 2020 podal tento návrh,“ vysvetlil pre Štandard Tomáš Abel.

Ďalším problémom boli podľa jeho slov výtržnosti. Vedenie mesta dostávalo neustále informácie a sťažnosti zo strany obyvateľov aj mestskej polície na porušovanie verejného poriadku. V okolí herní zaznamenávali najmä vo večerných a ranných hodinách predovšetkým páchanie priestupkovej činnosti.

Hlavný rozmer bol však najmä ten sociálny. „Nechceli sme sa my ako mesto podieľať na rodinných tragédiách, ktoré závislosť na hracích automatoch spôsobovali. Treba povedať, že to postihovalo ako keby najslabšiu časť obyvateľstva. Či už marginalizované komunity, rómske komunity, teda celkovo slabšie sociálne vrstvy obyvateľov,“ doplnil Abel.

Zrušením herní príde mesto vo svojom rozpočte o zhruba 30-tisíc eur ročne. „Nie je to horibilná suma a nám to za to nestojí. Tie peniaze vieme zarobiť na iných podnikateľských aktivitách mesta. My máme ako mesto aj svoje obchodné spoločnosti ako napríklad Lesy mesta Brezno či spoločnosť Brezno energia. V postate teda vieme tento výpadok sanovať s týmito spoločnosťami,“ vysvetlil.  

V Brezne zostali po zmene legislatívy, keď skončili automaty v krčmách či reštauráciách, oficiálne tri herne. Tým skončili licencie koncom augusta a teda v súčasnosti je teda mesto úplne bez herní.

Podľa primátora bola aj medzi mestskými poslancami s jeho návrhom zhoda. „Takisto aj oni poznajú tie smutné príbehy, takže nebolo ani veľmi náročné presviedčať kolegov, keďže tú sociálnu situáciu dobre poznali aj oni v rámci mesta. Určite to privítala aj väčšina verejnosti,“ povedal Abel s dodatkom, že to bol správny krok.

"Keď sa teraz hovorí o prechode do online priestoru, treba povedať, že tie najslabšie sociálne vrstvy obyvateľov v online priestore nie sú. Oni buď nemajú internet, mobil, alebo to nevedia robiť,“ ozrejmil.

Na dodržiavanie prijatého nariadenia pravidelne dohliada mestská polícia a poverení zamestnanci, ktorí sa riadia zákonom o priestupkoch a zákonom o obecnom zriadení.

V prípade porušenia VZN a prevádzkovania herní aj napriek zákazu bude mestská polícia vec riešiť v rámci osobitných predpisov ako priestupok proti poriadku v správe, prípadne priestupok na úseku podnikania, za ktorý môže byť uložená pokuta od 33 do 331 eur.

„V prípade podozrenia z trestného činu neoprávneného podnikania by bola vec odstúpená v zmysle vecnej príslušnosti príslušným orgánom,“ vysvetlil nám náčelník mestskej polície Ladislav Majer.

Ako ďalej pokračoval, celoplošný zákaz herní v meste sa pozitívne prejavil aj na stave verejného poriadku na námestí, kde sídlila väčšina prevádzok. „Pohyb osôb, ktoré sa dopúšťali rôznych priestupkov, výtržností a narúšania verejného poriadku, sa znížil, keďže tieto osoby prevažne navštevovali herne, ktoré mali otvorené prevádzky v nočnej dobe,“ doplnil Majer.

Situácia s hazardom je na Slovensku podľa Úradu pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH) alarmujúca. V roku 2023 prišli obyvatelia v hazardných hrách o 1,32 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2022 je to nárast o 130 miliónov eur. Informoval o tom ešte v marci generálny riaditeľ ÚRHH Martin Bohoš.

Táto situácia však nie je v porovnaní s inými krajinami ničím výnimočná. „Pokiaľ ide o čísla, tak z pohľadu sumáru stávok a výhier hrajú Slováci najviac internetový hazard. Každopádne, veľmi obľúbeným segmentom sú aj stávkové hry, to znamená tipovanie, ktoré ide predovšetkým cez online kanály,“ vysvetlil Bohoš.

Upozornil aj na fakt, že pri obmedzovaní kasín a herní mestami a obcami bude problémom vysporadúvanie sa s nelegálnymi herňami. Tie totiž neplatia povinný odvod a ponuku produktov adresujú bez obmedzenia aj na maloletých.

„Z pohľadu regulátora potrebujeme otvorene hovoriť o riziku spojenom so zákazom legálneho hazardu, ktorý vytvára podmienky pre vznik nelegálnych herní,“ prízvukoval Bohoš.

„Bol by som rád, keby táto téma bola podrobená širšej spoločenskej diskusii, pretože, ak má niekto pocit, že zákazom legálneho hazardu sa na území väčšieho mesta vysporiada s hazardom, áno, vysporiada sa s legálnym hazardom, ale riziká nelegálneho hazardu zostanú vysoké,“ doplnil.

ÚRHH tvrdí, že na eliminácii nelegálneho hazardu systematicky pracujú, či už z pohľadu kamenných prevádzok alebo online prostredia. V minulosti totiž vykonali viacero zaisťovacích akcií nelegálnych technických zariadení typu kvízomaty či ťažbomaty.

Na základe štatistických údajov z vykonaných dozorov úrad konštatoval, že boj s nelegálnymi technickými zariadeniami je účinný, aj keď snahy o ich umiestňovanie v prevádzkach, ako sú krčmy, pohostinstvá či reštaurácie, pretrvávajú naďalej.

Do neúprosného kolotoča hazardu spadol aj Milan z Banskej Bystrice, ktorý prišiel o množstvo peňazí, ale hlavne o rodinu. Manželka ho s deťmi opustila pre jeho vášeň k hazardu a on si teraz už roky snaží pomaly získavať dôveru svojho syna a svojej dcéry.

„Takéto kroky samospráv ja jednoznačne vítam. Aj keby zachránili iba jednu rodinu, stojí to za to. Ja som s tým začal, keď som pracoval v Čechách. Večer sme išli na pivo, tak som si ´hodil´ do stroja. Postupne ma to opantalo a už som nechodil na pivo, ale hrať. Boli to hrozné roky. Prehrával som výplaty, narobil som dlhy. Manželka ma opustila aj s deťmi,“ zdôveril sa Štandardu Banskobystričan.

Zo začiatku jej tento krok zazlieval. Tak ako väčšina závislých, aj on obviňoval všetkých naokolo a chybu nevidel tam, kde bola najväčšia – v sebe samom. Začal bývať u rodičov a snažil sa aspoň niečo zachrániť, kým nebolo úplne neskoro.

Navštívil aj odborníka, ktorý ho odporučil na liečenie. „Väčšinou tam prevažovali závislí od alkoholu či drog. Menej už závislí na liekoch a patologický hráč som tam bol vtedy sám. Aj napriek tomu viem z vlastných skúseností, že chorobou, lebo závislosť je choroba, akou trpím ja, trpí veľmi veľa ľudí. Prestať však musia chcieť sami a takýto krok, aký urobili v Brezne, im môže podať pomocnú ruku,“ doplnil na záver Milan, ktorý je „čistý“ už viac ako osem rokov.