V Košiciach ožila nekonečná debata o počte mestských častí. Nájdu poslanci spoločnú reč?

Ján Nigut (50) je starostom mestskej časti (MČ) Košice-Ťahanovce už piate volebné obdobie. Bývalý predseda Rady (košických) starostov predstavuje jedného z tých, ktorí nesúhlasia s takou redukciou, v ktorej malé, hlavne historicky dedinské mestské časti pričlenia k najbližším sídliskám.

S týmto návrhom prichádza skupina poslancov z takzvane veľkých mestských častí [mnohí z nich sú zároveň sídliskovými starostami - pozn. red.].

„Neviem sa zbaviť pocitu, že niektorí si ani neuvedomujú, že zrušenie či zlučovanie mestských častí sa dotýka aj ich a všetkých Košičanov a neprinesie očakávaný ekonomický efekt. Je to len kozmetická úprava pre získanie politických bodov možných budúcich kandidátov na primátora," hovorí Nigut.

Zdôrazňuje, že o nastolenej téme a zmenách je určite potrebné hovoriť aj s občanmi.

„Práve teraz, v čase demokracie, polarizovanej spoločnosti, je vhodné vypočuť si názor verejnosti a upokojiť vášne. Veď už aj súčasná centrálna vláda tvrdí, že nebude robiť žiadne rozhodnutie bez diskusie."

Zároveň si položil rečnícku otázku.

„Prečo sa s voličmi nediskutuje o takých dôležitých témach? Napríklad Útvar hlavného architekta o zmenách v územnom pláne informuje Košičanov dlhodobo. Skupina poslancov mesta pretláča svoj názor nasilu z pozície moci, lebo im tak prislúcha a uvádza sa to v platnom zákone. Áno, snáď je to teraz legislatívne možné, ale určite nie spravodlivé, etické a vôbec nie demokratické," neskrýva nespokojnosť ťahanovský starosta.

Tvrdí, že nevidí v danom rozhodnutí logiku. „Licituje sa tu o počte správnych celkov, hovorí o číslach, ale nič o detailoch, napríklad ako bude fungovať výkon, právomoci, zastupiteľstvo, realizácia majetkového vysporiadania a záležitosti súvisiace s riadením novovzniknutých subjektov. Veď keď nie je dohodnuté všetko, neplatí nič," upozorňuje Nigut.

„Teraz máme funkčné ‚malé‘ mestské časti, i keď s oklieštenými príjmami do rozpočtov, no po avizovaných zmenách môže byť oveľa horšie. Už teraz majú mnohé slovenské obce našej veľkosti viac ako dvojnásobne vyšší rozpočet, aj preto sa rozvíjajú," poukazuje na bežnú prax inde.

Starosta upozornil, že posledná úprava zákona o meste Košice vylúčila priamu účasť obyvateľov na výkone demokracie, a to zrušením možnosti hlasovať o dôležitých témach v miestnom referende.

„Občania nie sú s tým spokojní. Vnímajú to ako nekorektné, aj preto sme sa obrátili na generálnu prokuratúru," hovorí dlhoročný starosta. Spolu s ďalšími kolegami predložili spoločný podnet generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, ktorému prislúcha právo podať návrh na Ústavný súd SR na začatie konania.

Hovorkyňa Zuzana Drobová potvrdila, že Generálna prokuratúra SR pracuje na podaní na ústavný súd pre nesúlad ustanovanií zákona o meste Košice s ústavou. Nič konkrétnejšie však neuviedla.

Štandard sa opýtal Niguta na postup, ktorý povedie k zavŕšeniu snahy o redukciu košických mestských častí.

„Akýkoľvek návrh, ktorý bude podaný, by mala prerokovať Rada starostov. Doteraz však nič také, k čomu sa dá relevantne vyjadriť, nie je známe. Nejaké plány vypracované na objednávku (študentské ročníkové práce) tu síce v minulosti boli, ale neexistuje k tomu žiadna ekonomická analýza či dopadová štúdia."

Hovorí, že je momentálne zvykom, že mnohí poslanci predkladajú návrhy na rokovania aj bez očakávaných diskusií. „Riadia sa asi heslom: Vyhraj voľby a môžeš všetko," poznamenáva ironicky.

Vysvetlí, že ak bude zaradený takýto bod na rokovanie [zatiaľ nebol, len sa o ňom dlhodobo polemizuje, pozn. red.] a poslanci košického mestského parlamentu čokoľvek schvália, uznesenie podpisuje následne primátor mesta. Ten sa však môže rozhodnúť aj tak, že ho nepodpíše.

Potom môžu poslanci na opakovanom rokovaní prelomiť jeho rozhodnutie trojpätinovou väčšinou.

„Pripomínam, že malé mestské časti po rôznych zmenách v zložení a zmene počtu zákonodarcov, ktorými prešli počas histórie mestskej samosprávy, nemajú veľký počet volených zástupcov ľudu. Napriek tomu sú si starostovia rovnocenní, a to bez ohľadu na rozlohu ich celku a počet obyvateľov," zdôraznil Nigut.

Doplnil, že v zákone o obecnom zriadení je uvedené, že akékoľvek zmeny vo fungovaní a v skladbe volených funkcionárov majú byť jasné rok pred konaním komunálnych volieb.

„Platí to aj o zamýšľanej zmene a redukcii mestských častí. Ak to však má byť urobené dobre, nemôže sa návrh spracovať narýchlo a nedôsledne. Či sa zástancovia tejto zmeny spoliehajú na neskoršiu (predvolebnú) časovú tieseň, netuším, možné je všetko," zauvažoval starosta.

Vie o tom, že neprajníci plného počtu mestských častí zdôvodňujú svoj krok tým, že niečo podobné nemá nielen Bratislava, ale ani New York či Paríž. Takéto príklady hodnotí ako neporovnateľné, ba až absurdné.

„Kto pozná detailne ich štruktúru? Vo svete existuje však aj funkčná samospráva s podobným modelom toho nášho. Veľkomesto Kassel v nemeckej spolkovej krajine Hesensko, ktoré pri počte zhruba 205-tisíc obyvateľov má 23 funkčných mestských častí. Tie sú vyskladané z pôvodných obcí, rovnako ako to bolo v prípade Košíc," konštatuje Ján Nigut s poznámkou, že zastupiteľstvá a starostov tam volia občania na päť rokov v priamych voľbách.

Bol by rád, keby sa v danom prípade akceptovala Európska charta miestnej samosprávy – záväzný medzinárodný dokument, ktorý podpísalo aj Slovensko.

Iný názor na počet správnych celkov má mestský poslanec Michal Djordjevič.

„Ak ich zníženie prinesie úspory v miliónoch eur, v čase výrazne podhodnoteného financovania samospráv, niet inej možnosti. Navrhoval by som šesť mestských častí a to štyri veľké obvody: Východ, Západ, Sever, Juh, a k tomu Staré Mesto a Lunik IX. Fungovali by podobne, ako správne celky teraz, mohlo by však dôjsť k posilneniu ich kompetencií. Myšlienka sa zapáčila dokonca už aj mojim ďalším poslaneckým kolegom, ktorým sa rovnako ako mne nepozdáva „anexia" malých MČ k veľkým, ktorá prakticky nič nerieši," dôvodí poslanec.

Prízvukuje, že tieto zmeny sa musia stihnúť do prelomu volebných období, aby nový štatutár vzišiel z volieb v roku 2026.

„Či to stihneme, neviem predpovedať, keďže oficiálny návrh nikto nepodal. Isté je, že ,vlak‘ sa už pohol, a ak to nevyriešime my na úrovni mesta, môžu nás so svojim návrhom predbehnúť poslanci Národnej rady. Z čoho by som ja osobne nebol nadšený," priznáva Djordjevič.

Vie, že v tomto prípade ide o veľmi náročnú záležitosť, keďže MČ majú svoj majetok, záväzky, rozbehnuté projekty. „Apelujem na košických poslancov v Národnej rade SR, aby oprášili myšlienku nezlučiteľnosti funkcií a už od najbližších komunálnych volieb znemožnili starostom MČ byť poslancami mestského zastupiteľstva. Dôvod je jednoduchý. Väčšina z nich sleduje len záujmy svojich celkov a niekedy tým de facto blokuje fungovanie mesta," podčiarkuje Djordjevič.

Štandard oslovil tiež bývalého primátora Košíc, ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richarda Rašiho i bývalého ústredného riaditeľa Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska a experta na komunálnu politiku, štátneho tajomníka Rašiho ministerstva Michala Kaliňáka.

„Asi nikto nepochybuje o tom, že 22 mestských častí je príliš veľa a náklady na ich administratívu a fungovanie by mohli ísť v prospech rozvoja mesta. Ešte ako primátor som predkladal zákon, ktorý umožňoval mestskému zastupiteľstvu, aby sa rozhodlo, koľko mestských častí majú mať Košice," uviedol Richard Raši.

Je presvedčený, že racionálne by bolo ich počet znížiť na polovicu aj v porovnaní s Bratislavou. Tá má 500-tisíc obyvateľov, ale ‚len‘ 17 častí, metropola východu pri 230-tisíc obyvateľoch zahŕňa až 22 mestských celkov.

Štátny tajomník ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Michal Kaliňák pripomenul, že počet MČ v Košiciach nie je najväčším problémom. Tým sú ich kompetencie, ktoré zďaleka nedosahujú úroveň tých bratislavských.

„V Košiciach nie sú zriaďovateľom škôl na svojom území, nedostávajú daň z nehnuteľností a keď chce Košičan prihlásiť psa, musí ísť na magistrát, kde podá daňové priznanie, zaplatí povinnú platbu a potom si na svojom úrade vyzdvihne známku," vysvetlil Kaliňák.

Spomenul, že ak mu psa zrazí auto a chce vrátiť pomernú časť dane, musí si celý kolobeh zopakovať, len v opačnom poradí.

Exprimátor Raši k tomu dodal, že o tom, ktoré mestské časti zlúčiť alebo meniť, by malo rozhodnúť po zrelej úvahe mestské zastupiteľstvo.

„Cieľom by malo byť, aby peniaze, ktoré idú na administratívu a chod 22 celkov, mohli byť presunuté na riešenie problémov a skvalitnenie života obyvateľov mesta."

Raši očakáva, že s nejakým reálnym návrhom príde aj súčasný primátor. „Musí mať jasný názor na to, ako si predstavuje nové členenie mesta s efektívnym využívaním zdrojov všetkých Košičanov."

O názor sme preto požiadali aj Jaroslava Polačeka. Komunikačné oddelenie na otázky Štandardu zareagovalo tak, že namiesto odpovedí poslalo nám link na blog primátora. Vybrali sme z neho nasledujúcu časť:

„V spolupráci s Právnickou fakultou, Fakultou verejnej správy UPJŠ a Ekonomickou fakultou TUKE sme podpísali Memorandum o spolupráci, ktorého výsledkom bude odborná dátová analýza samosprávy mesta Košice. Na nej sa okrem univerzít budú podieľať aj odborníci zo zahraničia a štátnych inštitúcií," uvádza primátor - bloger. Tvrdí, že chcú to najlepšie riešenie a preto úlohu nájsť ho zverili do rúk odborníkov. „O tom, ako majú vyzerať mestské časti rozhodnú dáta. Nie emócie, politika či bránenie si svojich dobre platených funkcií."

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik sa v uplynulých dňoch stretol s niektorými košickými starostami.

„Hovorili sme aj o tejto téme. Podľa môjho názoru v porovnaní s našou metropolou je uvedený počet naozaj neúmerný. Je potrebné, aby bol k tomu vypracovaný odborný materiál, ktorý by načrtol, ktorou cestou by sa mali Košice uberať," zdôraznil Božik.

Logika podľa neho, s ohľadom na kompetencie mestských častí v Košiciach a Bratislave je neporovnateľná.

„Aj preto bude správne vykonať nejakú zmenu. Aká má byť veľká a štrukturálne obsahová, to dnes nikto nevie, záleží to od názoru kompetentných. Ja ako predseda ZMOS nemôžem a ani nechcem zasahovať do vnútorných záležitostí danej samosprávy," poznamenal na záver.