SNS momentálne bojuje s vlastnou originalitou, hovorí sociológ

Niekoľko týždňov domácu politiku zamestnávala kauza lídra PS Michala Šimečku a čerpania dotácií. Koaliční poslanci ho napokon odvolali z funkcie podpredsedu parlamentu. Súhlasíte s tým, že ho odvolanie politicky posilní a táto kauza nebude mať negatívny vplyv na jeho popularitu a popularitu strany, ktorú vedie?

U voličov a sympatizantov PS, SaS alebo ďalších opozičných strán to jeho popularitu nezníži. Myslím si, že aj u voličov a sympatizantov vládnych strán nedôjde k posunu, pretože tí voči nemu nejaké sympatie pravdepodobne neprechovávajú. To, či sa mu túto udalosť podarí využiť na aktivovanie nových voličov, bude asi záležať na tom, aké kroky teraz PS a pán Šimečka podniknú. Je to relatívne čerstvé. O odvolaní sa hovorilo vopred nejakú dobu a vidíme, že efekt toho sa príliš neprejavil. Zdá sa, že zatiaľ sa preferencie priveľmi nehýbali, takže si myslím, že dôležité budú ďalšie kroky v budúcich týždňoch, možno mesiacoch.

Zatiaľ teda ťažko povedať, či PS bude ďalej preferenčne rásť?

Záleží to na presunoch voličov. Sympatizanti PS zároveň inklinujú či už k SaS alebo k Demokratom. Medzi týmito stranami sa to prelieva. Je to skôr o tom, kto si „utrhne“ z rovnakej cieľovej skupiny viac. Bude to teda závisieť nielen od PS, ale aj od ostatných strán opozície. Nepredpokladám, že by sympatizanti vládnych strán prechádzali k PS a zároveň naopak. Skôr sú to dve oddelené cieľové skupiny a v rámci nich si voličov prerozdeľujú medzi sebou.

V prípade, že PS časom navrhne iného svojho poslanca na post podpredsedu parlamentu, nebude to z pohľadu voličov priznaním, že odvolanie Šimečku bolo namieste?

Čokoľvek urobí akákoľvek politická strana je skôr o tom, ako to dokáže odkomunikovať. Vidíme, že ako keby váhali napríklad pri téme, čo spravia voliči súčasných vládnych strán s avizovanou zmenou dane z pridanej hodnoty (DPH). Stále je to len o tom, aby strany vedeli povedať, čo sa deje a prečo sa to deje. Samozrejme, ak zaváhajú, môže sa to prejaviť. To isté platí aj pri PS. Ak by sa rozhodlo, že pre stranu je kľúčovejšie mať niekoho na poste podpredsedu parlamentu, tak to bude o tom, ako sa rozhodne PS takýto krok vysvetliť svojim voličom. Ak sa to PS podarí, nemusí to byť problém.

Už ste čiastočne načrtli, ako sa môže odvolanie Šimečku podpísať na popularite vládnych strán. Čo to však môže znamenať pre Smer a SNS?

Nemá im to odkiaľ pridať voličov, lebo oni ich už majú. Nemyslím si, že voliči opozície pôjdu k Smeru či SNS. Skôr je to o profilovaní jednotlivých strán. Smer je najsilnejší a ide o to, či budú k nemu tiecť nejakí voliči, alebo sa to podarí SNS či Hlasu, ale aj Republike, ktorá nie je v parlamente, ale má podobný profil voličov. Zatiaľ sa zdá, že Smer je stabilný a voliči idú skôr k nemu.

Čo si myslíte o teórii Igora Matoviča z hnutia Slovensko, že premiér Robert Fico sa Šimečkovi nemstí, ale ide o geniálnu stratégiu ako vyhrať voľby a tiež tým, že sa z PS robí strašiak?

Vo väčšine krajín, kde je pomerný volebný systém, je vždy dôležité pre strany či už vládne alebo opozičné nájsť si nejakého súpera. Videli sme to už pred voľbami, keď sa Smer rozhodol, že jeho súperom bude PS, a nie Igor Matovič. Keď máte silného súpera vždy sa voči nemu dobre vymedzuje. Pred voľbami sa túto pozíciu Igor Matovič snažil získať späť, keď bol aktérom konfliktov na podujatiach Smeru. Dostalo ho to do médií. Čiže paradoxne to pomáha obidvom súperom.

V koaličnom Hlase sa našli traja poslanci Samuel Migaľ, Roman Malatinec a Radomír Šalitroš, ktorí odmietli o Šimečkovi hlasovať. Aký signál tým vyslali svojim priaznivcom?

Časť z poslancov to naznačila ešte pred hlasovaním, takže to nebolo nejaké prekvapenie. Odvolanie vládnej koalícii vyšlo. Keby sa však nepodarilo, bol by z toho pre ňu problém. Ale keď sa to podarilo, veľmi rýchlo sa na to zabudne.

Do budúcna sa nedajú vylúčiť spory medzi Hlasom a SNS, aj keď viac-menej trvajú dlhodobo. Ktorá zo strán na tom môže takpovediac zarobiť v podobe vyšších preferencií?

Je dlhodobo známe, že Hlas je na tom lepšie ako SNS. Bude však záležať na tom, ako do tej komunikácie bude vstupovať Smer. A ako sa podarí dvom znešváreným stranám tohto konfliktu podržať svoj názor. Nevieme, ako sa to bude vyvíjať.

Vláda oznámila, ako chce získať viac peňazí. Má ísť o sumu okolo 2,7 miliardy eur s cieľom znížiť deficit. Nachystala napríklad zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 na 23 percent, čo sa dotkne všetkých ľudí. Naopak, znížená sadzba päť percent má byť na základné potraviny či lieky. Akú reakciu voličov na vládne opatrenia môžu koaličné strany očakávať?

Zatiaľ asi žiadnu. Vládny návrh zákona smeruje do parlamentu a nie je to jeho finálna verzia. Zaznamenali sme, že v niektorých veciach sa ešte vládne opatrenia upravovali. Stále sa vedú debaty, čo z tých ohlásených zmien pretrvá a čo sa spraví inak. Vidíme, že zo strany opozície už idú posolstvá k voličom, čo sa všetko zhorší. Dôležité to bude, až keď zmeny začnú platiť. Kým teda niečo nezdražie, tak pôjde skôr o slovné reakcie. Akonáhle niečo zdražie a zasiahne to väčšiu cieľovú skupinu jednej či druhej strany, až potom môžeme očakávať ostrejšie reakcie, ktoré sa môžu pretaviť do zmeny volebných preferencií.

Zvyšovanie DPH, osobitne pre Smer, bolo doteraz neprijateľné. Bude dôležité, ako Smer toto oparenie „predá“ svojim voličom?

Áno, tak ako všetko. Politici môžu spraviť čokoľvek, ak to dokážu vysvetliť voličom. Aj keď v minulosti takýto krok negovali.

Ďalšia koaličná strana SNS po parlamentných voľbách bránila rodičovský dôchodok. Teraz otočila a hovorí, že z 13. dôchodku bude viac peňazí pre dôchodcov. Otázkou je, koľko rokov 13. dôchodok prežije. Ako môže zmena postoja SNS k rodičovskému dôchodku ovplyvniť jej priaznivcov?

Zatiaľ asi nijako. Momentálne SNS bojuje s vlastnou originalitou. To znamená, odlíšiť sa natoľko, aby si volič povedal, že sa mu oplatí voliť SNS a nie Smer. A zmena v rodičovských dôchodkoch je len jedna súčasť celej skladačky vlastnej originality.