Jaroslav Pádivý: Otcove skladby počuli všetci prezidenti, aj kráľovná Alžbeta II.

Pán Pádivý, pochod s názvom Príchod veliteľa je považovaný za jeden z najvýznamnejších pochodov. Znie počas inaugurácie, vítaní významných zahraničných hostí, príchodov vysoko postavených vojenských činiteľov alebo prezidenta. Pri akých ďalších príležitostiach môžeme počuť pochody, ktoré zložil váš otec Karol Pádivý?

Štátny protokol SR obsahuje viacero zákonom stanovených situácií, postupov a použitia rôznej hudby. Jednou z často viditeľných protokolárnych udalostí je prehliadka Čestnej stráže, špeciálnej jednotky ASR. Koná sa tak napríklad pri oficiálnych štátnych návštevách, pri slávnostných príležitostiach vrátane inaugurácie prezidenta.

Akt Čestnej jednotky je sprevádzaný hudbou, tú obyčajne hrá vojenská hudba, ktorá hrá protokolárnu skladbu.

Aký bol pôvodný názov pochodu Príchod veliteľa? Máte vedomosť, kedy a prečo názov zmenili?

V minulosti sa hudba, ktorá sa hrala a mala charakter pochodu, nazývala Uvítací pochod. Bolo to výstižné, lebo sa to týkalo rôznych príležitostí, nielen vojenských. Kedy sa začalo používať pomenovanie Príchod veliteľa, neviem.

Štátny protokol niekedy určuje pochod jednotky Čestnej stráže pred významnými štátnymi činiteľmi. V tomto prípade Čestná stráž alebo iné vojenské jednotky pochodujú za zvukov skladby Vlasti zdar, čo je tiež pochod, ktorého autorom je Karol Pádivý.

Neviem, kto to vymyslel, ale pochody, ktoré sa hrajú do pochodu vo všeobecnosti, sú z kategórie „veselé“, keďže ešte existuje aj kategória „smútočné“. Aj pochod Vlasti zdar je súčasťou štátneho protokolu. Tento pochod sa hral aj pri vojenskej prehliadke v Banskej Bystrici, ktorá bola súčasťou osláv 80. výročia SNP.

Po vzniku samostatnej SR bola k tomuto účelu vybraná časť slávnostnej predohry Rušaj junač od Karola Pádivého. Skladba je rozsiahlejšia, partitúra má 36 strán, skladateľ v nej použil hudobný motív revolučnej piesne z roku 1848. Z tejto predohry bola vybratá časť.

Ako sa cítite, keď počujete hrať niektorý z pochodov pri takýchto dôležitých udalostiach?

Pre mňa osobne, keď sledujem televízny prenos rôznych zahraničných návštev či štátnych osláv, mám z toho milý pocit, že hlavy štátov či vysokí politickí funkcionári, so všetkou úctou k nim, kráčajú po červenom koberci za zvukov hudby môjho otca. Karola Pádivého počuli všetci prezidenti, aj kráľovná Alžbeta II.

V roku 2004 bývalý prezident Rudolf Schuster udelil otcovi Prezidentský kríž In memoriam. Mal som tú česť ocenenie prevziať na osobnom prijatí v Prezidentskom paláci.

Riaditeľ EHMK 2026 Ján Sudzina v rozhovore pre Štandard uviedol, že „Karol Pádivý, Vojtech Zamarovský a ďalšie osobnosti budú súčasťou programu Európskeho hlavného mesta kultúry“. Máte už konkrétne informácie, akým spôsobom zaradia tvorbu vášho otca do projektu?

Zatiaľ sa mi nikto neozval.

Dostáva sa podľa vás tvorbe Karola Pádivého v súčasnosti dostatočné uznanie?

Žiaľ, v poslednom čase sa stretávam s názormi, ktoré degradujú dychovú hudbu ako súčasť hudobnej tradície a histórie na Slovensku, osobitne v našom regióne. Dokonca až z pozície akejsi umeleckej menejcennosti dychovej hudby.

Pri mojom poslednom stretnutí s otcom, asi mesiac pred jeho odchodom na večnosť, sme mali pár rozhovorov, mal som dovolenku ako vojak základnej vojenskej služby. Povedal mi: „Synu, s ľuďmi to máš ako s hudbou. A tá je iba dobrá alebo zlá.“

V čom vidíte vy sám výnimočnosť diela Karola Pádivého?

Otec sa osobne považoval predovšetkým za autora učebníc metodickej pomoci dirigentom, kapelníkom, začínajúcim autorom. Vychádzalo to z jeho postavenia na pozícii vedúceho oddelenia na Ústredí ľudovej umeleckej tvorivosti, neskoršie Osvetovom ústave v Bratislave.

Tiež organizovanie množstva festivalov a koncertov po celom Slovensku. Posledný festival, na ktorom aj dirigoval, bol v auguste 1965 v Holíči.

K skladateľskej práci mám takú jednu úvahu: Každý skladateľ či iný tvorca umeleckého diela má nad sebou kritika, ktorý je neúprosný a nezávislý od toho, čo sa píše a hovorí počas jeho života. Je to čas, ktorý ukáže, čo prežije a čo nie. Nie všetci v svojej dobe slávni a nie všetky diela mali takéto šťastie. Ak sa 60 rokov po smrti otcove skladby hrajú, je to odpoveď na moju úvahu.

Aká je vaša obľúbená skladba z dielne vášho otca?

Určite folklórna fantázia Sobášne piesne. Má úžasné úvodné sólo na barytón, pri nahrávke z roku 1998. Sólo hral pán Dušan Stehlík, mimoriadny muzikant a človek, krásnu scénu V kostole a veselé svadobné finále.

Boli ste pri komponovaní niektorej z jeho skladieb?

Ako technický pomocník pri mnohých, pri príprave partitúry. To znamená narysovať podľa pokynu taktové čiary, zošitie partitúry a už ako chlapec ma otec naučil prepisovať jednotlivé nástroje z partitúry, alebo jej časti, keď išiel k Posádkovej hudbe si niečo prehrať. Všetko písal za stolom, tak ako sa mu to tvorilo v hlave. Bol veľmi pracovitý.

Aké sú ohlasy zo sveta k jeho tvorbe? Kde najďalej hrali nejakú z jeho skladieb a pri akej príležitosti?

Podľa výkazov, ktoré mi každoročne prichádzajú so SOZA – Slovenský ochranný zväz autorský, otcove diela hrávajú po celej Európe. Poznám nahrávku Pochodu textilákov z Chicaga, 3. Rumunský tanec hrali na univerzite v Toronte, prišla nahláška aj z Japonska a Juhoafrickej republiky.

Najviac sa hráva Pochod textilákov, ktorý otec venoval robotníkom a robotníčkam z Meriny. Je to historicky najhranejšia skladba zo Slovenska.

Ešte stojí za zmienku, že Hudobný fond v Bratislave každoročne udeľuje Cenu Karola Pádivého za oblasť dychovej hudby. Mám česť byť tiež jej držiteľom. A skladateľ Karol Pádivý je zapísaný do Zlatej knihy SOZA.