Bývalý britský premiér Boris Johnson uviedol, že si už nie je istý, či „stredoveké lockdowny" zohrali rozhodujúcu úlohu pri porážke pandémie COVID-19 v rokoch 2020 až 2021.
Obmedzenia týkajúce sa pandémie opísal vo svojich memoároch zverejnených v britských konzervatívnych novinách Mail on Sunday ako „doslova stredoveké vo svojej brutalite a dôsledkoch“ a položil si otázku, či bolo možné, aby vláda svojimi opatreniami „odrazila vlny vysoko nákazlivej choroby“, napísal denník Telegraph.
Bývalý líder Spojeného kráľovstva tiež vyjadril presvedčenie, že pandémia bola skôr zapríčinená únikom z čínskeho laboratória než prenosom na trhu s voľne žijúcimi zvieratami v meste Wu-chan.
Denník pripomenul, že Johnson počas vyšetrovania pandémie v decembri minulého roka priznal „hrozné škody na oboch stranách rozhodnutia“ a ospravedlnil sa za chyby. Nikdy predtým však nepriznal vážne pochybnosti o účinnosti lockdownu.
„Až neskôr som sa začal zaoberať krivkami pandémie na celom svete – dvojitým hrbom, ktorý akoby stúpal a klesal bez ohľadu na prístupy vlád. Vždy sa vyskytli dve vlny, či už ste boli v Číne, kde boli uzávery nemilosrdne presadzované, alebo vo Švédsku, kde zvolili dobrovoľnejší prístup,“ argumentoval v memoároch Johnson.
„Netvrdím, že lockdowny nič nedosiahli; som si istý, že mali určitý účinok. Boli však rozhodujúce pri potláčaní choroby, pri zvrátení tejto vlny? Môžem len povedať, že si tým už nie som istý,“ uzavrel.
(dak)