Pokračovanie príbehu o Nórovi Hansenovi, ktorý kúzlil s faktúrami za 15-tisíc eur 

Nevedel vysvetliť načo, pre koho ani preukázať, kde sú. Obhajobu postavil na pokrčených ramenách a vete: To všetko je niekde vo firme…

Len aby sme si nemysleli, že sa bavíme o nejakom hráčovi na malom pieskovisku: Petter Hansen bol šéfom garáží s 500 zamestnancami, so 131 autobusmi, ktoré poskytujú 36 prímestských liniek. Čitateľov v komentároch zaujímal najmä osud šiestich kilogramov čokolády. Sľúbila som im, že príbeh budem sledovať a v prípade noviniek ich informovať. A stalo sa.

Pettera Hansena, ktorý je pre vek (po 60-tke) v pracovnej ochrannej atmosfére, nie je totiž také jednoduché prepustiť. Na tom sa zhodli aj členovia vyšetrovacej komisie zo Švédska. Pohrávali sa s myšlienkou preložiť Hansena do centrály v Osle. Predtým však poslali členov stredného a vyššieho manažmentu, ktorí boli frustrovaní z neodbornej práce a finančnej sprenevery šéfa, na víkendový teambuilding. Samozrejme, nechýbal na ňom Petter Hansen so svojím nevinným výrazom v tvári.

Niečo sa však stať muselo

Po víkendovom firemnom „mecheche“ v pondelok ráno pristavil šéf garáží Hansen k hlavnej budove dodávku a začal z nej vykladať onen stratený tovar. Pribehli aj členovia švédskej vyšetrovacej komisie, ako aj spolumajitelia firmy. Divadlo sledovali všetci naokolo, vrátane vodičov, ktorí práve začínali alebo končili službu. Petter Hansen s dôležitým výrazom vykladal z dodávky balenia pracovných odevov, škatule s nástrojmi a náradím.

Takže predsa sa našli! Bolo zjavné, že väčšina z nich mala poškodené, otvorené obaly, niektoré boli už použité. Všetci to videli, ale akoby to nikomu až tak neprekážalo. Nečudovala by som sa, keby ho vzhľadom na špecifiká nórskej mentality niekto prišiel poklepať po pleci alebo mu ukázal zdvihnutý palec na znak uznania so slovami: Veldig bra! ( Veľmi dobre!) 

„Tak, malo by to byť všetko. Všetko okrem čokolády,“ skonštatoval Petter Hansen.

„A tá je kde?“ Nedalo to členovi vyšetrovacej komisie.

„Tá sa, žiaľ, už nedá vrátiť, “upresnil rozpačito Hansen. Takmer každému napadlo, prečo…

„A počúvaj, šéfe. Prečo si takmer všetko nakúpil od Wurth-u?“ Spýtal sa nenápadný pozorovateľ, pravdepodobne človek z umyvárne autobusov.

„Lebo tam robí moja žena,“ odpovedal Hansen.

„Super rodinný biznis,“ vykríkol niekto lámanou nórčinou.

Ako vidíme, situácia sa trošku rozuzlila. Takže tovar, na pár týždňov uskladnený u šéfa garáže, sa vrátil do firmy a medzitým poslúžil – bol posunutý ešte ďalším? Tomu sa možno hovorí severská udržateľnosť.

Pred vedením dopravnej firmy a členmi vyšetrovacej komisie stála dilema ako polárna žiara. Predstavenie s vykladaním predtým neviditeľného tovaru videla takmer celá firma. Ale niečo zázračné sa v Hansenovi predsa muselo pohnúť a vrátil takmer všetko. Okrem tých 6 kíl čokolády, samozrejme.

Nakoniec sa vedenie rozhodlo, že Pettera Hansena len preradí na iné oddelenie, ako prejav empatie a dobrej vôle. Z pozície šéfa garáže ho menovali šéfom servisu. Bude mať na starosti 131 autobusov vrátane 22 elektrických. Mnohí z garáže nechápavo krútili hlavami nad týmto riešením. To fakt?

Po oficiálnom menovaní sa Petter Hansen šibalsky usmial. Zrazu mu kontakt na firmu so súčiastkami a náradím, kde robí jeho žena, začal dávať ešte väčší zmysel. Faktúry s položkami náhradných dielov a náradia akoby jemne, ale príjemne zavoňali… Žeby províziami?

Ak máte silu sa čudovať, pokračujme.

Práve pri dopisovaní príbehu o Hansenovi mi známy poslal článok. Silne však pripomínal pointu toho, čo si bravúrne trúfol Hansen vo firme – urobiť neviditeľným tovar za 15-tisíc eur, aj keď nakoniec len na niekoľko týždňov. Tomuto umelcovi sa to v rovnakej výške podarilo s umeleckým dielom. Podľa Italy24news taliansky umelec Salvatore Garau predal v júni 2021 neviditeľnú sochu, ktorej vyvolávacia cena bola 9-tisíc eur. Nakoniec bola predaná na základe ponúk za 15-tisíc eur. 

Heisenbergov princíp neurčitosti

Socha, ktorá v podstate neexistuje, má názov lo Sono (Ja som) a je podľa tohto 67-ročného umelca nehmotná, čo však neznamená, že neexistuje. Majiteľovi sochy, ktorý dostal len podpísané a opečiatkované osvedčenie o pravosti, autor sochy odporúča, aby ju vystavil v dome, vo voľnom priestore, bez prekážok. Výhodou sochy je, že nevyžaduje špeciálne podmienky na klímu a osvetlenie. Aká úľava za nič za 15-tisíc eur? Ak som správne pochopila ako fanúšik, autor obhajuje svoje dielo argumentom z kvantovej fyziky, presnejšie Heisenbergovým princípom neurčitosti, v ktorom fyzik tvrdí, že vákuum je priestor plný energie, ktorá sa kondenzuje a mení na častice, ktoré nás tvoria. Zjednodušene, samozrejme. Nepripomína vám to niekoho trasúceho sa, kmitajúceho v priestore? Možno tiež ide o niečo z kvantovej fyziky, čo nedokážeme na prvý pohľad postihnúť? Umenie je také neuchopiteľné. A vyzerá to, že v poslednom čase čím neuchopiteľnejšie, tým drahšie? 

Neviditeľné dielo umelca Salvatore Garaua predané za 15-tisíc eur. Dielo je to „svetlo“ čo vidíte nad podstavcom. Foto: iStock 

Ako blízko má politika a manipulatívne umenie? 

Či sa týmto umelcom inšpiroval Petter Hansen, to sa asi nedozvieme, ale prinajmenšom jedna podobnosť je zaujímavá: Dnešný svet je plný „umelcov“, ktorí sa nás snažia dobehnúť a tvrdia o niečom, že existuje, aj keď je to neviditeľné a nedohľadateľné, či už vo firmách, v umeleckých kruhoch alebo v politike…

Stačí to pôsobivo nazvať – čiže skorumpovať pri tom jazyk (ako to výstižne nazýva matematik Tomáš Fürst) a tváriť sa pri tom presvedčivo až blahosklonne ku všetkým, ktorí sú takýmto neviditeľným dielam či výsledkom vystavení. Ako tvrdí Garau, umenie nemá pravidlá a je subjektívne. Spolieha sa len na názory svojich divákov (voličov)? To, na čo sa dívate (aj keď to nevidíte), má podľa umelca aktivovať divákovu (voličovu) predstavivosť.

Jeho umelecké dielo nie je preto ničím, ale je to hodnotné vákuum plné priestoru, ktoré môžete zaplniť svojou energiou (nádejou?) a myšlienkami (volebnými sľubmi?) v čase, keď dielo (pred voľbami?) vnímate.

Logicky v tomto kontexte vzniká otázka: mali by sme veriť niečomu alebo niekomu, čo existuje len vo verbálnej rovine a ešte aj tá je vystavená korupcii, čiže účelovej slovnej manipulácii, podľa potreby niektorých politikov či vybraných médií? Ako sa ten svet vie inšpirujúco prepojiť…