„A to aj pod nátlakom, prostredníctvom vyhrážok zlých známok a poznámok,“ tvrdia rodičia, pričom dodávajú, že niektoré deti v dôsledku toho zaplatili za edukačné pomôcky zo svojho vlastného vreckového.
Vyučujúce údajne podľa rodičov použili aj typický argument, že mali reagovať skôr, pretože teraz je neskoro a ony potrebujú začať vyučovať. Rodičia sa však pýtajú, ako sa mali ozvať skôr, keď ich vopred nikto neinformoval o tom, že škola plánuje objednať pracovné zošity v takých sumách.
„Škola nás postavila pred hotovú vec a informovala až v okamihu, keď už bolo potrebné zaplatiť," zdôrazňujú ďalej rodičia.
Od riaditeľky žiadali stretnutie, ostalo to však bez reakcie
Vzhľadom na vypätú situáciu na najväčšej základnej škole, za ktorú sa postavili viacerí rodičia žiakov, požiadali o stretnutie riaditeľku školy Zuzanu Šimkovú. Cieľom stretnutia bolo podľa ich tvrdení dohodnúť transparentný postup pri objednávaní edukačných pomôcok, aby sa aj rodičia mohli podieľať na stanovení finančného limitu nákupu pracovných zošitov. Doteraz však od riaditeľky školy, ako sami tvrdia, nedostali žiadnu odpoveď.
„Máme dojem, že ide o zámernú taktiku vedenia školy. Pani riaditeľka zrejme dúfa, že čas hrá v jej prospech, a ak sa bude vyhýbať stretnutiam a komunikácii, rodičia postupne za pracovné zošity zaplatia – čo sa aj deje,“ domnievajú sa autori listu. Dodávajú, že ich desí netransparentnosť takýchto nákupov a nulová kontrola rodičov nad výdavkami.
Príspevok od štátu na edukačné pomôcky
V praxi to funguje tak, že okrem vlastného financovania edukačných pomôcok môžu základné, stredné či špeciálne základné alebo špeciálne stredné školy žiadať od Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR príspevok na edukačné publikácie (EP) zo štátneho rozpočtu.
Príspevok sa prideľuje podľa počtu žiakov jednotlivých ročníkov školy podľa stavu k 15. septembru bežného školského roka alebo podľa stavu k 15. septembru nového školského roka. Výška príspevku na jedného žiaka závisí od ročníka a typu školy. Suma príspevku sa pritom odvíja od objemu finančných prostriedkov, ktorými ministerstvo disponuje.
Rezort môže v priebehu kalendárneho roka prideliť príspevok na edukačné publikácie rovnako aj zriaďovateľovi cirkevnej a súkromnej školy.
Školy sú oprávnené z príspevku obstarávať edukačné publikácie pre všetky predmety, avšak výhradne také, ktoré sú uvedené v Zozname edukačných publikácií na príspevok zo štátneho rozpočtu. Ak sa dané publikácie na zozname nenachádzajú, škola stráca nárok na ich úhradu z príspevku. V prípade, že škola má záujem zabezpečiť pre žiakov "nezoznamové" materiály, je nútená hľadať alternatívne zdroje financovania. Presne v takýchto prípadoch sa môže obrátiť na rodičov s otázkou, či by boli ochotní a do akej miery pomôcky financovať z vlastných zdrojov.
Základná škola v Stupave dostala pre kalendárny rok 2024/25 od ministerstva školstva presne 33 971 eur na edukačné publikácie, najviac zo všetkých, takmer tisícky zverejnených inštitúcií v zozname.
Rezort školstva pre Štandard uviedol, že najvyššia suma príspevku na edukačné publikácie bola ZŠ v Stupave pridelená vzhľadom na to, že spomínaná škola je najväčšou základnou školou na Slovensku.
Príspevok na jedného žiaka na škole v Stupave predstavuje 20,50 eura, na prváka je to podľa informácií 43 eur.
Tohto času navštevuje stupavskú školu 1 470 žiakov.
Vedenie školy opakovane neodpovedá
Z deviatich konkrétnych edukačných publikácií, ktorých zoznam rodičia predložili redakcii Štandard a za ktoré škola v Stupave požadovala od rodičov zaplatiť, šesť figuruje v zozname publikácií, na ktoré je možné uplatniť doložku zo štátneho rozpočtu.
Možností je napriek tomu viacero. Štandard preto oslovil riaditeľku základnej školy Šimkovú s otázkou, či nebolo možné využiť plné financovanie učebných pomôcok z príspevku zo štátneho rozpočtu, keďže sa nachádzali v zozname, ktoré môže uhradiť štát.
Zaujímalo nás aj to, či je pravda, že rodičia iniciovali stretnutie s vedením školy, no nedostali spätnú väzbu. Zároveň sme sa pýtali, či vedenie plánuje v budúcnosti s rodičmi túto situáciu komunikovať.
S riaditeľkou školy sa nám však opakovane telefonicky nepodarilo spojiť, preto sme ju následne poprosili o vyjadrenie mailom. Do uzávierky článku však neodpovedala. V prípade zaslania jej odpovede budeme článok aktualizovať.
Skúsenosti iných škôl naprieč Slovenskom
Na situáciu ohľadne učebníc sa Štandard pýtal aj učiteľov iných základných škôl po Slovensku. Zaujímalo nás, ako riešia nákup učebných pomôcok a následnú komunikáciu s rodičmi oni. Podľa ich slov sa v tomto smere nikdy nestretli so žiadnymi problémami.
Svoju skúsenosť opísala triedna učiteľka prvého stupňa z východného Slovenska, ktorá má za sebou viac ako 20-ročné skúsenosti.
"Snažím sa využívať inovatívne učebné materiály, keďže práca so staršími čítankami bola náročná. Predtým, než zakúpim nové pracovné zošity či knihy, však vždy oslovím rodičov a čakám na ich súhlas. Rodičom detailne vysvetlím, o akú publikáciu ide, prečo ju považujem za vhodnú a poskytnem im aj náhľad publikácie. Doteraz som sa s odmietavým postojom rodičov nestretla," vysvetľuje pre Štandard vyučujúca prvého stupňa Cirkevnej základnej školy s materskou školou sv. Faustíny v Dlhej Lúke Silvia Demská.
Keďže ide o finančný príspevok zo strany rodičov, vyučujúca ďalej zdôrazňuje, že považuje za nevyhnutné ich informovať a získať súhlas, či sú ochotní do daných materiálov investovať.
Podobnú skúsenosť opisuje aj učiteľka anglického jazyka zo základnej školy vo Vitanovej. Pedagogička Ivana Stašová tvrdí, že rodičia už rátajú s tým, že pracovné zošity je potrebné platiť.
“Nikdy s tým nebol problém, aj ukrajinské deti si ich kupujú bez problémov,” zdôrazňuje ďalej vyučujúca, no zároveň dodáva, že veľkú časť cvičebníc hradili zo štátnej dotácie.
Každý rok sa otázke doplácania za učebné pomôcky venuje aj učiteľka jednej z bratislavských základných škôl, ktorá si priala zostať v anonymite. Podľa jej slov síce školy dostávajú peniaze na nové učebnice, no financie na pracovné zošity im už nepostačujú.
"Žiaci si preto musia každý rok pracovné zošity dokupovať. Doteraz som sa nestretla s nesúhlasom zo strany rodičov," hovorí učiteľka prvého stupňa. Dodáva, že si vopred starostlivo vyberá pracovné zošity, ktoré plánuje používať na hodinách – preverí si ich obsah, cenu aj recenzie, a potom na triednom aktíve navrhne ich zakúpenie rodičom.
"Musíme to odsúhlasiť na triednom aktíve. Rodičia, ktorí sa na ňom nezúčastnia, sú informovaní cez EduPage, kde majú možnosť vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas," uzatvára učiteľka.
