Strana Gruzínsky sen podáva ústavnú žalobu proti prezidentke

Dôvodom na odvolanie z funkcie sú podľa Papuašviliho cesty Salome Zurabišviliovej do zahraničia – do Paríža, Bruselu, Berlína a Varšavy – bez súhlasu vlády.

Vládna strana sa domnieva, že Zurabišviliová porušila ústavu, podľa ktorej prezident môže vykonávať reprezentatívne funkcie v oblasti zahraničnej politiky len so súhlasom kabinetu ministrov.

Papuašvili informoval, že ak ústavný súd zistí, že Zurabišviliová porušila zákon, nový parlament, ktorý vzíde z volieb 26. októbra, ju z funkcie odvolá.

Právomoci Zurabišviliovej pritom aj tak zaniknú po parlamentných voľbách. Prezidentské voľby sa podľa ústavy musia konať do 45 dní po prvej schôdzi novozvoleného parlamentu. Zurabišviliová má záujem v nich kandidovať.

V súčasnom parlamente Gruzínsky sen nemá potrebný počet hlasov na úspešné zavŕšenie procesu impeachmentu, doplnila RFE/RL.

Minulý rok na jeseň, keď popularita Zurabišviliovej v Gruzínsku rástla vďaka jej rozhodným a jednoznačným prozápadným a proukrajinským názorom, strana Gruzínsky sen tiež iniciovala ústavnú žalobu proti hlave štátu a uviedla rovnaké dôvody ako v tomto novom prípade.

Prvý pokus o impeachment bol neúspešný. Zurabišviliová v reakcii naň následne v rozhovore pre RFE/RL obvinila Gruzínsky sen zo snahy „zničiť demokraciu a európsku budúcnosť Gruzínska“.

Gruzínsko je od získania nezávislosti od Moskvy v roku 1991 vo všeobecnosti považované za prozápadné. Zahraniční a domáci kritici však Gruzínsky sen podozrievajú zo snahy sabotovať dlhodobé úsilie Gruzínska o členstvo v EÚ a NATO a preorientovanie sa smerom k Rusku.

Gruzínske vedenie sa po ruskej invázii na Ukrajinu síce snaží pokračovať v zbližovaní so Západom, ale zároveň si nechce pohnevať Moskvu. V praxi sa to podľa Reuters prejavilo tak, že proruská vláda Gruzínskeho sna odsúdila Moskvu za inváziu, ale odmietla na Rusko uvaliť sankcie.

Podľa prieskumov verejnej mienky má Gruzínsky sen naďalej najväčšiu podporu voličov, ale v porovnaní s rokom 2020, keď vo voľbách získal takmer 50 percent hlasov a mal v parlamente tesnú väčšinu, počet jeho prívržencov klesol.

Reuters pripomenul, že v Paríži narodená Zurabišviliová – bývalá francúzska diplomatka gruzínskeho pôvodu – sa minulý týždeň počas svojej cesty po Európe stretla s prezidentmi Francúzska, Nemecka a Poľska – Emmanuelom Macronom, Frankom-Walterom Steinmeierom a Andrzejom Dudom, ako aj s vysokými predstaviteľmi Európskej únie – Charlesom Michelom a Ursulou von der Leyenovou.

EÚ minulý týždeň oznámila, že pre protizápadnú a protieurópsku rétoriku pozastavila všetky kontakty s gruzínskou vládou na vysokej úrovni.

Zurabišviliová pred časom uviedla, že chce kandidovať na druhé funkčné obdobie. Zároveň po prvý raz nebude prezidenta voliť obyvateľstvo, ale kolégium voličov, ktoré zahŕňa poslancov parlamentu, zástupcov najvyšších zastupiteľských orgánov autonómnych republík Abcházsko a Adžarsko a predstaviteľov miestnej samosprávy.

(tasr)