Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ministerstvo kultúry chce upevniť postavenie štátneho jazyka v úradnom i verejnom styku

Zámerom novely zákona o štátnom jazyku, ktorú rezort kultúry avizuje zaradiť do pripomienkového procesu, je aj odstrániť nejednoznačnosť výkladu niektorých ustanovení či vytvoriť legislatívne podmienky na zabezpečenie účinného štátneho dohľadu.

Rezort zároveň deklaruje, že novela bude rešpektovať medzinárodné zmluvy a potrebu rozvíjania národnostných jazykov menšín na Slovensku. Nevyhnutná zmena zákona "v podstatných oblastiach jeho pôsobnosti" vyplynula podľa ministerstva z aplikačnej praxe.

"Poukazuje na nerešpektovanie niektorých ustanovení zákona o štátnom jazyku ako dôsledku možnosti ich nejednoznačného výkladu a zároveň na opakované porušovanie rovnakých ustanovení zákona tými istými osobami, spôsobené obmedzenými kompetenciami orgánu dohľadu a nízkymi sadzbami pokút," uvádza ministerstvo.

Zdôrazňuje, že záväzné používanie štátneho jazyka ako jednotného prostriedku dorozumievania medzi občanmi Slovenskej republiky je základným predpokladom fungovania spoločenského, politického, kultúrneho a hospodárskeho života na území Slovenska.

Novela zákona o štátnom jazyku bola zaradená do plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2024.

(tasr)

Minúta  |  

ZMOS odporúča štátu prehodnotiť podporu pre mestá a obce v oblasti športu

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) upozorňuje, že mestá a obce nebudú schopné zabezpečiť plnú prevádzku všetkých športovísk, ak bude nutné výrazne škrtať výdavky z dôvodu konsolidácie.

Mestá a obce čelia podľa ZMOS zložitým finančným podmienkam v dôsledku prebiehajúcej konsolidácie verejných financií. Tá môže podľa neho viesť k dramatickému zníženiu finančnej podpory miest pre športové infraštruktúry a mládežnícke športové aktivity.

Predseda ZMOS Jozef Božik poukázal na konkrétne príklady finančných problémov spojených s prevádzkou športových zariadení.

"Prevádzka športovísk, najmä tých energeticky náročných, ako sú zimné štadióny a plavárne, je pre mestá obrovskou finančnou záťažou. Napríklad len prevádzka zimného štadióna v niektorých mestách stojí obrovské státisíce eur ročne, pričom tieto športoviská využívajú stovky detí a mládežníckych tímov. Bez systémovej pomoci nebudeme schopní udržať tieto služby," vysvetlil Božik.

ZMOS tiež upozorňuje, že mestá a obce nemôžu niesť celú záťaž samy. Detský a mládežnícky šport rieši samospráva, nie štát, čo vytvára podľa ZMOS-u obrovský tlak na rozpočty miest a obcí.

"Bez väčšej podpory od štátu bude veľmi ťažké udržať prevádzku energeticky náročných športovísk a zabezpečiť podporu pre tento detský a mládežnícky šport," dodal Božik.

(tasr)

Minúta  |  

Ďalšie gymnázium vyzýva študentov, aby priši do školy farebne oblečení. Uhrík posiela premiérovi jasný odkaz

Je to len pár dní, čo sa na verejnosti objavili informácie o aktivite trenčianskeho gymnázia, ktoré vyzvalo žiakov obliecť sa farebne na počesť zavraždených pred Teplárňou. Vo štvrtok europoslanec Milan Uhrík upozornil na ďalšiu obdobnú záležitosť.

Okrem trenčianskeho gymnázia vyzvalo študentov prísť najbližší piatok farebne oblečených do školy aj gymnázium v Bardejove. "Zverejnili plagát alebo leták 'povedz stop nenávisti, obleč si v piatok na seba niečo farebné, chceme žiť v tolerantnej spoločnosti'. To vážne idú slovenské školy posudzovať žiakov podľa toho, ako prídu alebo neprídu v piatok oblečené?" rozohnil sa Uhrík vo videu na sociálnej sieti.

Pýtal sa, ako sa majú cítiť študenti, ktorí prídu napríklad v bielej košeli. "Budú vyčlenení na okraj spoločnosti ako tí, ktorí odmietli podporiť nejakú dúhovú toleranciu? To naozaj ideme hodnotiť deti podľa takýchto kritérií?" pokračoval europoslanec.

Dodal, že extrémisti nie sú tí, ktorí na tieto veci poukazujú a nesúhlasia s tým, aby boli deti segregované a posudzované na školách podľa toho, ako prídu alebo neprídu oblečené. "Extrémisti sú tí, ktorí deti do takýchto veci nútia a ktorí chcú zavádzať ideológiu a takúto symboliku do slovenských škôl," zhodnotil.

Vyzval preto premiéra, aby vo veci konal a tiež, aby si "upratal" ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas), ktorý sa podľa neho "otvorene hlási k liberálnej progresívnej agende a útočí na rodičov a žiakov, ktorí nesúhlasia so zavádzaním dúhovej ideológie na školách".

Minister Drucker potvrdil naše slová. Premiér Fico Štandard kritizoval neoprávnene

Mohlo by Vás zaujímať Minister Drucker potvrdil naše slová. Premiér Fico Štandard kritizoval neoprávnene

(max)

Minúta  |  

AFP: Ukrajinskí vojaci začínajú spochybňovať ofenzívu do Ruska

Obrancovia na Donbase sa začínajú pýtať na zmysel ofenzívy Ozbrojených síl Ukrajiny (ZSU) do ruskej Kurskej oblasti, rozhovory s nimi viedla agentúra AFP.

Vpád ukrajinských síl zo severovýchodu Ukrajiny do pohraničnej Kurskej oblasti 6. augusta prekvapil nielen Moskvu. Ukrajincom vyčerpaným viac než dva a pol roka trvajúcou inváziou zase táto ofenzíva na území Ruska pozdvihla morálku.

Jedným z cieľov ofenzívy bolo odlákať ruské jednotky z východnej Ukrajiny, tvrdí Kyjev s tým, že dočasné územné zisky predstavujú približne tisíc štvorcových kilometrov. To však nebolo možné bezprostredne overiť.

„Možno sa nepriateľ stiahol z iných smerov, možno zo záloh, ale žiadne výrazné zmeny sme tu nepocítili,“ uviedol ukrajinský vojak Olexandr nasadený pri meste Toreck v Doneckej oblasti.

Ďalší vojak, Bogdan, sediac v kaviarni v meste Druždivka neďaleko Kramatorska, vyjadril presvedčenie, že ak je ofenzíva v Kurskej oblasti krátkodobého charakteru, armádu to posilní, avšak z dlhodobého hľadiska to podľa jeho vlastných slov „vyčerpá hlavné zdroje“ Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v správe z nedele, kedy uplynuli dva mesiace od operácie v Kurskej oblasti, zagratuloval vojakom, ktorí „dokázali, že môžu presunúť vojnu do Ruska“. Tvrdí, že táto ofenzíva spomalila postup Rusov na východe Ukrajiny.

Z údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktoré zanalyzovala AFP, vyplýva, že Moskva zaznamenala najväčšie územné zisky za mesiac od októbra 2022 – v auguste postúpila na 477 štvorcových kilometrov ukrajinského územia. Ruskí vojaci minulý týždeň po dvoch rokoch snáh obsadili banské mesto Vuhledar v Doneckej oblasti a blížia sa k Pokrovsku, bývalému logistickému centru.

„Ofenzíva ruskej armády sa zrýchľuje – za cenu veľkých strát. Nemôžeme povedať, že ofenzíva v Kursku splnila svoje ciele,“ povedal francúzsky odborník Yohann Michel z lyonského inštitútu pre štúdium stratégie a obrany IESD.

Ukrajinská ofenzíva podľa neho iba dokázala, že „je možné vstúpiť do Ruska bez toho, aby to spôsobilo apokalypsu“. Pre mnohých ukrajinských vojakov je podľa AFP tiež stále dôvodom na hrdosť.

Vojak Serhij, ktorý sa práve vrátil z Kurskej oblasti, tvrdí, že morálne a politické zisky stáli za riziko vyplývajúce z takejto operácie na území Ruska. Podľa neho vytvorila „krásny propagandistický obraz, že Ukrajina môže dobývať a viesť útočné operácie“.

Z vojenského hľadiska sa ofenzíva v Kursku nedá podľa výskumníka Oliviera Kempfa považovať za úspech. Tvrdí, že morálne zisky sú dočasné a postupne slabnú. „Má to zmysel vzhľadom na rokovania... ale ak o nich nerozmýšľate, je to úplne absurdné,“ dodal s tým, že Rusko ešte môže „tento počiatočný neúspech premeniť na skutočný strategický prínos“.

(tasr)

Minúta  |  

Prezident ratifikoval zmluvu o spolupráci rakúskych a slovenských záchraniek

Účelom Rámcovej zmluvy medzi Slovenskou a Rakúskou republikou o cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby je zabezpečiť v prihraničnom území čo najlepšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov.

Zmluvu ešte v septembri odsúhlasila Národná rada SR. Slovenské a rakúske záchranky by mali podľa zmluvy spolupracovať v prihraničnom území.

Znamená to, že v prípade potreby by slovenské záchranky mohli zasahovať v Rakúsku a rakúske záchranky zase na Slovensku. Zmluva sa vzťahuje na prihraničné územie Bratislavského a Trnavského samosprávneho kraja a na spolkové krajiny Dolné Rakúsko, Burgenland a Viedeň.

Na Slovensku má vzniknúť nová linka pomoci, 155-ka je zahlcovaná

Mohlo by Vás zaujímať Na Slovensku má vzniknúť nová linka pomoci, 155-ka je zahlcovaná

(tasr)

Minúta  |  

Odídenkyňa z KDH Holečková rokuje s PS, SaS aj Demokratmi. Na rozhodnutie potrebuje čas

Martina Holečková (nezaradená) odišla zo strany kresťanských demokratov pred tromi týždňami. Priznala, že nesúhlasila s vysielaným posolstvom KDH, napríklad aj pre "problém" spolupracovať s PS a SaS.

V nedávnom rozhovore v relácii Diskusný klub so Šimonom Žďárskym Holečková povedala, že je presvedčená o potrebe spolupráce súčasnej opozície.

"Mala by jednoducho ľuďom na Slovensku ukázať, že dokážeme spolupracovať aj v opozícii a sme jasnou alternatívou, ktorá tu o tri roky bude a ponúkne pevnú vládu," vyslovila s tým, že nepochopila trebárs odmietavý postoj KDH k protestom organizovaným PS a SaS.

Tiež mala pocit, že KDH bude "otvorenejšia a umiernená konzervatívna strana".

Poslankyne spustili petíciu „Povedzme nie urážkam a ponižovaniu žien“

Mohlo by Vás zaujímať Poslankyne spustili petíciu „Povedzme nie urážkam a ponižovaniu žien“

Aj keď prešlo už niekoľko dní od jej odchodu z Kresťanskodemokratického hnutia, potrebuje priestor na rozhodnutie, do ktorej strany vstúpi. Je pritom verejne známe, že rokuje s PS, SaS i Demokratmi.

"Potrebujem si to s tými stranami prejsť. Otvorene hovorím, že som nemyslela, že z KDH niekedy odídem, nemala som 'exit plán'. Teraz som nezaradená a dôležité je, aby som si s predstaviteľmi jednotlivých strán povedala, kde sa vidia o dva-tri roky, akú politiku chcú robiť," odpovedala Holečková.

Dodala, že potrebuje tiež cítiť, že je "kompatibilná s ich videním sveta a politiky". Vníma, že PS sa snaží posunúť "niekde do stredu", ale to, že to hovoria, jej nestačí. Chce vedieť kroky do budúcna. "Aj Demokrati je strana, ktorá je iná, ako keď ju viedol pán Heger," zhodnotila poslankyňa.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.