Izrael v septembri prostredníctvom odpálenia pagerov, bombardovania Libanonu a zabitia lídrov Hizballáhu vyeskaloval napätie na Blízkom východe do takej miery, že donútil Irán reagovať. Odvetný úder Teheránu balistickými a hypersonickými raketami, z ktorých viaceré 1. októbra prekonali protivzdušnú obranu a zasiahli miesta na izraelskom území, opätovne oživil obavy z konfliktu, ktorý by ovplyvnil celý svet. Najmä prostredníctvom globálneho trhu s ropou. Preto sa teraz s napätím čaká na to, akú odpoveď zvolí Izrael, ktorý odvetný úder prisľúbil krátko po iránskom útoku.

Hoci viaceré rakety dopadli na územie židovského štátu, úder nemal eskalačný, ale skôr reputačný charakter. Mierili najmä na vojenské ciele a škody na infraštruktúre, ktoré napáchali, boli limitované. Teherán zároveň komunikoval, že je s výsledkom útoku spokojný a ďalšie hrozia iba v prípade, že sa Tel Aviv rozhodne odpovedať. Irán podľa expertov nechce byť tým, kto odštartuje veľkú vojnu.

Izrael má teraz niekoľko možností, ako odpovedať. Najtvrdšími možnosťami v hre sú najmä údery na iránske jadrové zariadenia alebo na energetickú infraštruktúru. Práve s jej poškodením či zničením sú spojené hlavné obavy svetových trhov.

Keď naposledy vypukla vojna, do ktorej bol zapojený veľký producent ropy – Rusko –, ropa prudko vystrelila o desiatky percent k 130 dolárom za barel.