Môže štát získať miliardy z hazardu?

Hráči hazardných hier v roku 2023 uzatvorili stávky za takmer 21,36 miliardy eur, pričom prehrali viac ako 1,32 miliardy. Štatistiky za prvý polrok 2024 naznačujú, že tento rok by mohli stávky prekonať 23 miliárd eur a výťažok by mohol presiahnuť 1,4 miliardy eur. Tento rok bude ďalším rekordným rokom počas zlatých čias hazardu.

Vyššie spomenuté čísla sú šialene vysoké, preto upútali pozornosť médií. Petra Mitaľová na portáli Štandardu porovnala výšku stávok s výdavkami slovenských zdravotných poisťovní. Erik Potocký z Postoja vyjadril presvedčenie, že primerané zdanenie hazardu by dokázalo nahradiť celý konsolidačný balíček za 2,7 miliardy eur.

Ďakujem týmto autorom za záujem o tému a s viacerými ich názormi sa dá súhlasiť. Pri podobných odhadoch a porovnaniach by som bol opatrný, keďže veľká časť stávok v hazarde existuje len účtovne a tieto peniaze nikto nikdy nevidel vo svojej peňaženke alebo na výpise z bankového účtu.

Ilustračný príklad zo športu

Treba si uvedomiť, že hráči často vkladajú peniaze do hry opakovane. Či už vložia peniaze, ktoré vyhrali, alebo peniaze, ktoré pri predošlej hre “zachránili”, keď pochopili, že iba prehrávajú a tak si nechali zvyšok svojho vkladu vyplatiť (a neskôr ho aj tak vložili do hry). Informácia o výške vkladov, stávok a prehier má svoju výpovednú hodnotu, ale aj limity.

Na ilustráciu, ak by sme chceli spočítať lopty na futbalovom zápase a mali by sme videozáznam zápasu, niekomu by mohlo napadnúť napríklad rozstrihať záznam na jednotlivé prihrávky, pričom na každom zázname by sme videli futbalovú loptu.

Pre zaujímavosť, dňa 25. marca 2014 si hráči FC Bayern Mníchov 1004-krát prihrali loptu počas zápasu s Hertha BSC Berlín (142 prihrávok). Na základe zostrihaných záberov by niekomu mohlo napadnúť, že by sme zobrali 100 lôpt z vyše 1 000 použitých lôpt, predali ich po 100 eur skalným fanúšikom a hneď by sme mali 10-tisíc eur na charitu.

Že na tomto príklade niečo nesedí? Áno, počas futbalového zápasu sa použije približne 20 lôpt (údaj The Guardian k majstrovstvám sveta vo futbale 2014 v Brazílii). Kým sa hra nepreruší, séria prihrávok sa hrá s tou istou loptou.

Vklady, stávky, výhry a výťažok

Podobne je to aj pri niektorých hazardných hrách, najmä pri videohrách, výherných prístrojoch v kasínach a elektromechanických ruletách, kde sa hra uskutočňuje veľmi rýchlo a predpokladá sa, že hráč výhru okamžite vráti do hry a prehrá ju skôr, ako by si ju nechal vyplatiť.

Kým hráč prehrá celý svoj vklad, svoje peniaze si “prihráva” s prevádzkovateľom hazardnej hry, pričom ten si často na konci hry všetky peniaze nechá pre seba.

Do roku 2020 Úrad pre reguláciu hazardných hier zverejňoval objem vkladov. Ide o peniaze, ktoré hráči reálne vložili do hry. Od roku 2021 sa zverejňujú uzavreté stávky, to znamená, koľko peňazí hráči dokopy stavili, keď napríklad stlačili tlačidlo na obrazovke videoherného terminálu a roztočili tak valce na obrazovke.

Predstavme si hráča, ktorý má v peňaženke 20 eur. Vloží ich do automatu, uzatvára stávky po jednom eure. Niekedy vyhrá, niekedy prehrá, spolu 100-krát stlačí tlačidlo, ktorým rozhýbe valce na obrazovke a počas hry nikdy nemá viac ako svojich 20 eur.

Nakoniec prehrá všetko a zostatok je nula. Ako sa táto hra vykáže štatisticky? Vklad bol 20 eur, ktoré mal hráč v peňaženke, a vložil ich do hry. Uzavreté stávky boli 100 eur, výhry 80, výťažok prevádzkovateľa 20 (to, čo hráč prehral). Realita? Hráč mal 20 eur, všetko prehral a výhru 80 eur nikdy nevidel. Nikdy počas hry nebol v pluse, aby si nejakú výhru mohol dať vyplatiť.

Údaje o vkladoch za roky 2021 až 2023 nemáme, môžeme však spraviť odhad. Dá sa vychádzať z pomeru vklady/výťažky za roky 2018 až 2020 a urobiť z nich aritmetický priemer. Ak tento pomer vynásobíme výťažkom za každý druh hazardnej hry v roku 2023 a pre internetové hry použijeme pomer z videohier (online kurzové stávky sú v štatistikách zahrnuté medzi ostatnými kurzovými stávkami), získame odhad asi 6,63 miliardy eur vložených do hry v roku 2023. To je menej ako tretina uzavretých stávok.

Výhry často končia ako vklady do ďalšej hry

Keď sme v roku 2016 zbierali petíciu za zákaz herní a kasín v Bratislave, zúčastnil som sa v Univerzitnom pastoračnom centre diskusie s dvoma hráčmi, ktorí sa zo svojej závislosti na hre liečili. Jedného z nich som sa spýtal, ako dlho mu vydržala výhra, keď vyhral jackpot. Odpoveď bola, menej ako 24 hodín.

Zaujímalo ma prečo. Odpoveď niekoho možno prekvapí. Tento hráč dlhé roky prehrával celú svoju výplatu, mal dlhy a na liečenie sa dostal až po tom, čo spreneveril peniaze svojho zamestnávateľa, ktorý to riešil s políciou.

Uveril predstave, že raz príde jeho šťastný deň, keď všetky peniaze vyhrá naspäť, všetky dlhy vyplatí a všetko už bude v poriadku. Keď padol jackpot, bol nadšený, že práve teraz je ten šťastný deň a bude už len vyhrávať, a tak všetky peniaze vložil do ďalšej hry. Až mu z tej výhry neostalo nič.

Keď si prečítate alebo vypočujete svedectvá hráčov, za najväčšiu smolu hráči považujú chvíle, keď vyhrali väčšiu sumu peňazí. Povzbudilo ich to totiž k ďalšiemu hraniu.

Nanešťastie niektorí hráči uveria tomu, že ak im automaty dlhodobo brali peniaze, zobrali im všetky úspory a výplaty, jedného dňa “sú povinné” im tie peniaze vrátiť. Hazardná hra však nefunguje ako bankomat, a tak ďalšie vklady a stávky nie sú garanciou žiadnej budúcej výhry.

Pár slov k spomínaným článkom

Oceňujem, že sa pani Mitaľová aj pán Potocký snažili poukázať na prvok náhody v hazarde a spomínajú negatívne dosahy na rodiny hráčov. Tiež sa snažili poukázať na prudký nárast hazardu za posledné roky, ktorý zažíva zlaté časy, čo je v zásade pravda, ale tvrdenie o päťnásobnom náraste stávok už pravdivé nie je.

Graf Inštitútu finančnej politiky je chybný, keďže do roku 2020 Úrad pre reguláciu hazardných hier zbieral údaje o vkladoch a od 1. januára 2021 zbieral údaje o uzavretých stávkach. Vďaka zrušeniu štátneho monopolu na online hry naozaj došlo k šialenému nárastu hrania, pričom ten nie je spôsobený len presunom hráčov z blokovaných stránok do legálnych online kasín, ale aj nárastom hráčov, ktorí hrajú online hazardné hry.

Od roku 2019 do roku 2023 sa počet hráčov online hazardných hier zdvojnásobil. Herniam a kasínam sa stále darí, pričom výrazný vplyv na nárast online hazardu má všadeprítomná reklama na hazard.

Nie je vhodné prepočítavať objem prehratých peňazí na všetkých ekonomicky aktívnych ľudí, lebo väčšina z nich hazardné hry nehrá. Je preto vhodnejšie odhadnúť počet hráčov hazardných hier aktívnych za daný kalendárny rok.

Podľa výskumu Hazardné hranie v Slovenskej republike v roku 2023 hralo hazardné hry 26,1 percenta ľudí od 15 do 64 rokov, to je takmer 930-tisíc hráčov. Ak 1,32 miliardy výťažku rozpočítame na hráčov aktívnych v roku 2023, získame priemernú stratu hráča 1 422 eur za rok. Niektorí hráči v štúdii pritom uviedli, že mesačne prehrajú tisícku a viac.

Čo možno pri hazarde zdaňovať

Dnes prevádzkovatelia hazardných hier platia za vydanie licencie, pričom niektoré odvody sa platia z objemu uzavretých stávok (najmä lotériové hry), iné z výťažku (kurzové stávky, internetové hry), kamenné herne a kasína platia poplatok od počtu herných zariadení a stolov so živými hrami, ktoré sú v nich umiestnené.

Pri zdaňovaní objemu uzavretých stávok nesmieme zabúdať na to, že lotérie majú takto nastavený odvod do štátneho rozpočtu už dnes. V predošlom článku som spomínal, že stávkové kancelárie v minulosti platili odvody z objemu uzavretých stávok, ale v celkovej výške šesť percent.

Odvod vo výške 20 percent pri kurzových stávkach a internetových hrách nie je reálny, keďže by odvod bol vyšší ako výťažok z týchto hier. To znamená, že prevádzkovatelia týchto hier by museli zaplatiť vyšší odvod, ako dokážu zarobiť. Následkom toho by tieto firmy okamžite skrachovali (rodiny hráčov by sa nesťažovali).

Zdaňovanie uzavretých stávok očistených od výhier je v podstate zdaňovanie výťažku. To máme v zákone už dnes pri kurzových stávkach a internetových hrách.

Určite sa dá súhlasiť s tým, že existuje priestor na zdaňovanie výhier samotných hráčov. Tu však treba počítať aj s výškou stávky, o ktorú by sa mal základ dane znížiť. Ak by sa základ dane neznižoval, mohlo by sa stať, že hráč po vyplatení zdanenej výhry nedostane naspäť ani len výšku svojej stávky.

To by zásadne ovplyvnilo hráčov, pričom by mohli prestať hrať, lebo by vedeli, že aj v prípade výhry budú v strate (koniec hrania je želaný efekt), no mohli by začať viac riskovať s cieľom získať výhru, ktorá im aj po zdanení zabezpečí návratnosť stavených peňazí (rizikovejšia hra je nechcený efekt).

Hráči výhru často použijú na ďalší vklad do hry. Ak sa výhra zdaní, budú mať hráči menej peňazí, ktoré môžu znova staviť. Peniaze sa im rýchlejšie minú a budú hrať kratšie, pokiaľ prevádzkovatelia zásadne nezmenia výherný pomer.

Následkom toho sa objem stávok výrazne prepadne a hráči prehrajú aj menej peňazí. Príležitostných hráčov to najskôr odradí od ďalšej hry. Problémoví hráči môžu minúť rovnaký objem peňazí, avšak viac z týchto peňazí si vezme štát.

Základ dane z výhier by určite nebol 20 miliárd eur, ale výrazne nižší. Toto opatrenie by však mohlo priniesť desiatky miliónov eur, čo by umožnilo napríklad zvýšiť daňový bonus pre viacdetné rodiny. Presné sumy sa však ťažko odhadujú, pretože výška vkladov, stávok aj výťažku by sa výrazne zmenila.

Zaťaženie výhier daňou z príjmu v zásade netrestá hráča, keďže výhry v stovkách či niekoľkých tisíc eur väčšina hráčov aj tak vloží do hry. Po zdanení by tak hráčovi ostalo menej peňazí, s ktorými by mohol hrať. Tí, ktorí by zarobili výrazne menej, by boli prevádzkovatelia hazardných hier. To vysvetľuje ich náhlu starosť o “dobro a ochranu hráčov” pred trestom vo forme dane z výhry.

Koľko by štát mohol získať

Ak by sa zmenil základ pre výpočet odvodu z kurzových stávok, výšku odvodu pre internetové a kasínové hry a zaviedlo by sa zdaňovanie výhier hráčov, štát by mohol ročne získať 200 až 300 miliónov eur. Zavedenie štátneho monopolu na všetky hazardné hry by mohlo priniesť ďalších 200 miliónov ročne. Reálne by štát vedel získať 500 miliónov eur ročne, určite však nie miliardy.

Monopol nepotrebuje masívne reklamné kampane na boj s konkurenciou ani tri prevádzky na jednej ulici vedľa seba, takže by dokázal výrazne znížiť výdavky oproti dnešným poskytovateľom hazardných hier. Na druhej strane by štátny monopol mal zabezpečiť zrušenie prevádzok hazardných hier vo všetkých menších obciach, kde hazard spôsobuje vážne sociálne problémy.

Dôležité je aj zavedenie limitov na hru a prípadne nasadenie umelej inteligencie vyhľadávajúcej problémových hráčov. Cieľom štátneho monopolu nemá byť zisk za cenu, že hráči prehrajú výplatu na jedno posedenie, ale vytvorenie legálneho trhu, v ktorom sa v najväčšej možnej miere eliminuje problémové hranie.

Politici často vnímajú hazard, alkohol a tabak ako jednoduchý zdroj príjmu do štátneho rozpočtu. Každá závislosť prináša aj spoločenské náklady. V čase, keď každú chvíľu zamestnávatelia upozorňujú na nedostatok ľudí na trhu práce, si nemôžeme ako spoločnosť dovoliť, aby zdraví a šikovní ľudia sedeli v herniach a krčmách, boli vyhadzovaní z práce kvôli krádežiam, sprenevere peňazí či škodám spôsobených počas opitosti na pracovisku.

Ľudia s nedoplatkami na zdravotnom poistení sa nemusia dostať na liečenie a v niektorých zariadeniach môžu dlhšie čakať, kým nastúpia na liečbu. Toto sa musí okamžite zmeniť, aby každý závislý človek mohol kedykoľvek vyhľadať odbornú pomoc, napríklad cez nonstop telefónne linky pomoci, a v priebehu niekoľkých dní nastúpiť na liečenie.

Je ľahké povedať o inom, že za svoju závislosť si môže sám. Ako spoločnosť potrebujeme, aby sa zo svojej závislosti uzdravil a začal odznova. Musíme však nastaviť systém, aby každý dostal pomocnú ruku vtedy, keď o liečenie prejaví záujem.

Časť odvodov z hazardu a spotrebných daní z alkoholu a tabaku bude treba účelovo naviazať na liečbu závislých a preventívne opatrenia. Inak na spoločenských nákladoch zaplatíme viac, ako z daní a odvodov získame.

Hydepark je priestor na diskusiu autorov z verejného života či z akademickej, cirkevnej alebo mimovládnej sféry, alebo aj z politiky. Publikované názory nemusia vyjadrovať redakčnú líniu Štandardu.