Ľudia na hazard stavili trikrát viac, ako sú výdavky všetkých zdravotných poisťovní

Slováci uzatvorili stávky vo výške 21,4 miliardy eur a prestávkovali na hazard 1,3 miliardy eur.

Vyzerá to tak, že tento rok spomínané číslo ešte vzrastie. Ako zhruba v polovici augusta upozornili Dáta bez pátosu, odvody zo stávkovania sa už teraz medziročne zvýšili o 17 percent.

Každý ekonomicky aktívny človek prišiel vlani takmer o päť stovák

Na zvýšení záujmu o výhry v hazarde či stávkových hrách sa podpisuje predovšetkým veľký rozmach online hier. V horizonte piatich rokov narástla kvôli tomu suma stávok viac ako päťnásobne.

„Je šialené, koľko dokážeme minúť na hazard,“ hovorí finančný expert spoločnosti Partners Investments Maroš Ovčarik. Ak túto sumu rozpočítame na ekonomicky aktívnych ľudí, tak každý z nich prehral za jediný rok 464 eur.

Odborník poukazuje na to, že ak by túto sumu stávkujúci radšej investoval, pri priemernom zhodnotení sedem percent ročne by z nich mal za päť rokov zhruba 657 eur. Ak by namiesto stávkovania v kasíne či stávkovej spoločnosti počas spomínaných piatich rokov ušetrené peniaze pravidelne zhodnocoval, na konci by z toho bola suma šplhajúca sa k trom tisíckam eur.

„Rozdiel je v tom, že táto suma nie je postavená na náhode a tipovaní výsledkov, ale na racionálnom odkladaní a zhodnocovaní vlastných peňazí. Teda vrabec v hrsti, a nie holub na streche,“ konštatuje Ovčarik. Hazardné hry sú totiž založené na šanci a štatisticky väčšina hráčov prehráva. Zisky sú náhodné a nedajú sa predpokladať, i keď to niekedy vyzerá ako stávka na istotu.

Analytici sa zhodujú na tom, že z dlhodobého hľadiska prinášajú hazardné hry viac negatív. Nejde len o finančné straty, ale aj stres či rozvíjanie závislosti. To všetko má potom často markantný vplyv na celé rodiny a ich stabilitu. „Hazard je ako ruská ruleta. Niekedy vám to vyjde, ale keď nie, následky môžu byť fatálne,“ dodáva expert.

Ovčarik na lepšiu ilustráciu vytiahol niekoľko dôležitých čísiel. Okrem sumy vyplatených starobných penzií v roku 2023, ktorá bola 8,3 miliardy eur, sa pozrel aj na vlaňajšie výdavky všetkých troch zdravotných poisťovní, ktoré dosiahli takmer sedem miliárd eur.

Jeho slová potvrdzuje aj najnovšia správa o ich hospodárení, ktorú poslal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prostredníctvom hovorkyne Moniky Beťkovej.

Ovčarik si však všíma aj ďalšie výdavky. Uvádza, že všetky obce na Slovensku ich mali vlani sumárne vo výške piatich miliárd eur, a napríklad ministerstvo školstva potrebovalo na základné, stredné, vysoké školy a ďalšie účty štyri miliardy eur. Zhruba 1,9 miliardy eur podľa neho ukrojili rozpočtu policajné zložky, hasiči a ostatné útvary v správe rezortu vnútra.

V súvislosti s týmito dátami sú vlani použité financie na hazard a stávkové hry skutočne témou, ktorá si zaslúži pozornosť. „A že ľudia nemajú peniaze. Rozumiem, že sa to netýka všetkých, no tento problém nie je individuálne zlyhanie,“ konštatuje Ovčarik s dôvetkom, že ide o rozsiahly a vážny fenomén, dokonca medziročný nárast sumy na hazard láme rekordy.

Najviac sa stávkuje cez internetové kasína

Regulačný úrad pre hazardné hry nedávno informoval, že dominantné postavenie na trhu z pohľadu stávok, výhier a výťažku majú internetové kasína. „Za nimi nasledujú kamenné herne a obľúbený segment medzi Slovákmi, kurzové stávky,“ dodáva inštitúcia.

Kým pri kurzových stávkach preferujú Slováci tipovanie online, ktoré je na úrovni 90 percent, čo sa týka číselných lotérií, tikety podávajú radšej v kamenných zberniach. V tomto segmente tvorí online stávkovanie 14 percent.

Podľa generálneho riaditeľa úradu Martina Bohoša je ako relevantný ukazovateľ „prestávkovania“ potrebné brať do úvahy údaj GGR (takzvaný Gross Gaming Revenue). Ide o rozdiel medzi stávkami a výhrami označovaný v právnej terminológii ako výťažok. „Odvod do štátneho rozpočtu z hazardných hier za rok 2023 bol na úrovni viac ako 301 miliónov eur, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 50 miliónov eur,“ dodáva.

Z pohľadu výšky odvodu do štátneho rozpočtu vedie segment internetových kasín s odvodom viac ako 93 miliónov eur, za ním nasledujú kurzové stávky, vďaka ktorým pritieklo do štátneho rozpočtu 80,5 milióna eur, a trojicu uzatvárajú kamenné herne s paušálnym odvodom takmer 62 miliárd eur.

Predtým pomohla pandémia, teraz olympijské hry

Kým takmer všetky odvetvia zasiahla pred niekoľkými rokmi pandémia koronavírusu, hazardné hry prekvitali. Rastu podľa analytika Finstatu Martina Lindáka pomohla najmä transformácia biznisu do online priestoru.

V Česku a na Slovensku pritom podľa jeho slov podniká v oblasti hazardných hier necelých 300 spoločností. Napriek ich vysokým ziskom zaplatia najviac na daniach z hazardu tí, ktorí lotérie prevádzkujú. V prípade Slovenska je to Tipos.

Redaktorka Štandardu oslovila túto štátnu lotériovú spoločnosť v súvislosti s nedávno skončenou olympiádou. V stávkach tipérov dominovali najmä kolektívne športy a tenis, čo je podľa vyjadrenia spoločnosti bežné.

„Vklady na tenis mužov v dvojhre tvorili až 14 percent z celkových vkladov. Za nimi nasledovali vklady na tenis žien v dvojhre, futbal žien a futbal mužov,“ uvádza pre Štandard odbor komunikácie Sekcie generálneho riaditeľa Tiposu.

Dodáva, že približne polovicu z celkových vkladov na športové stávky zaznamenali už počas prvého týždňa olympiády. „V poslednom týždni klesli vklady na olympijské športy približne na úroveň 25 až 30 percent z celkových vkladov,“ vyčísľuje prevádzkovateľ.

Individuálne športy, ktoré nie sú v stávkarskej komunite pravidelne v centre pozornosti, podľa neho pritiahli predovšetkým „fajnšmekrov“ a odborníkov na dané disciplíny. „Naši hráči boli úspešní v tipovaní napríklad na zápasy vo futbale mužov, tenise žien vo štvorhre, pozemnom hokeji mužov aj žien, ale aj v šerme mužov, aj v breakdance mužov,“ konkretizuje Tipos.

Nedarilo sa hráčom v disciplínach ako vzpieranie žien, surfovanie mužov, veslovanie mužov či lukostreľba mužov, kde zaznamenali najmenej správnych tipov na víťazov.

Vývoj trhu s hazardnými hrami, teda aj stávkovanie, Úrad pre reguláciu hazardných hier sleduje. „Kurzové stávky obsahujúce udalosti počas olympijských hier od celkových kurzových stávok nie je možné odčleniť a monitorovať samostatne,“ vysvetľuje pre Štandard hovorkyňa Henrieta Borowiecka.

Z tohto dôvodu ako rozhodujúce zvolili obdobie, keď sa začali športové súťaže na letných olympijských hrách v Paríži 2024 (24. júl) do ich skončenia (11. august). Na porovnanie pripája úrad údaje z rovnakého časového intervalu za predchádzajúce dva roky.

Segment hazardných hier podľa nej na Slovensku zaznamenáva každoročne nárast. „Pri prijatých stávkach v rámci kurzových stávok narástli v roku 2023 medziročne o desať percent,“ vyčísľuje Borowiecka s dôvetkom, že časť medziročného nárastu môže spôsobiť „zaujímavé“ športové podujatie. V „silnom“ roku 2024 to boli napríklad majstrovstvá sveta v hokeji, majstrovstvá Európy vo futbale a následne práve LOH v Paríži.

Paradox hospodárenia v domácnostiach

Pravidelné prieskumy agentúry Focus pre Partners potvrdzujú, že si štvrtina Slovákov nevie ušetriť mesačne žiadne peniaze navyše a viac ako polovica nemá vytvorenú ani minimálnu finančnú rezervu aspoň dvoch mesačných platov. Navyše, viac ako tretina Slovákov si nešetrí na dôchodok.

Na druhej strane našinci vlani stavili či vložili do hazardu viac ako dve desiatky miliárd eur, pričom čistý prílev peňazí do podielových fondov dosiahol podľa Ovčarika iba 176 miliónov eur. „Slováci teda majú dostatočný priestor na investície do kapitálových trhov, no uprednostňujú hazard,“ zdôrazňuje.