Rizikové situácie a osoby
Podľa autorky Predátorov je logické, že v podmienkach, ktoré pedofilom poskytujú prístup k deťom, nájdeme pedofilov. Najrizikovejšie sú také, v ktorých skupiny detí bez dozoru rodičov spolu nocujú, pričom na ne dávajú pozor iní dospelí. Internátne školy a letné tábory teda pre pedofilov predstavujú doslova terno.
Psychologička napriek tomu neradí vyhnúť sa posielaniu detí do táborov alebo do internátnych škôl či na iné viacdňové pobyty. To však neplatí, ak podobné aktivity organizujú alebo sa na nich zúčastňujú vysokorizikové osoby.
Rizikoví sú podľa nej muži, ktorí „sa zapájajú do aktivít pre mládež, pričom nemajú svoje vlastné deti či deti v tomto veku. Či ide o cirkevných mládežníckych vedúcich, trénerov alebo kohokoľvek, kto sa spriatelí s vaším dieťaťom, všimnite si, či majú dospelých kamarátov a priateľov. Ak nie, dávajte si veľký pozor, kým ich necháte samých so svojím dieťaťom,“ píše Salterová, pričom za vysoko rizikových z tohto dôvodu považuje aj kňazov.
Ak sa na pobytoch pre deti žiadne rizikové osoby nenachádzajú, autorka rodičom radí robiť na tieto výlety deťom sprievod. „Neodporúčam posielať deti na viacdňové pobyty s trénermi alebo s mládežníckymi vedúcimi bez vašej prítomnosti,“ píše psychologička.
Radar na pedofiliov by sa vám podľa Salterovej mal rozblikať aj pri mužoch, ktorí sa zapájajú do aktivít iba s deťmi určitého pohlavia alebo veku. Väčšina pedofilov má totiž vekové preferencie a hoci existujú aj takí, ktorí zneužívajú deti oboch pohlaví, mnohí uprednostňujú deti jedného pohlavia.
Psychologička to ilustruje na príklade z praxe. Jej kolega mal skúsenosť s mužom, ktorého neskôr odsúdili za zneužívanie detí. Tento muž, ktorý nemal svoju rodinu ani dospelých partnerov, sa pridal k skupine, ktorá organizovala mládežnícke aktivity.
„Brával deti na výlety, no pozýval ich aj na návštevu k sebe domov. Mal doma niekoľko herných konzol, na ktorých sa deti mohli zadarmo hrať, a dom bol preto plný chlapcov v tínedžerskom veku. Tí tam často ostávali aj cez noc alebo cez víkend. No dievčatá nikdy,“ píše autorka.
Napriek tomu rodičia týchto chlapcov pedofila nepodozrievali a svoje deti tam pokojne nechávali tráviť čas.
Tínedžerskí babysitteri
Ďalšou skupinou, pri ktorej by sa rodičom detí mali rozblikať pedokontrolky, sú podľa Anny Salterovej chlapci v tínedžerskom veku, ktorí sa zaujímajú o opatrovanie mladších detí. Najmä vtedy, ak títo tínedžeri vyslovene vyhľadávajú kontakt s mladšími deťmi mimo svojej rodiny a nedružia sa s osobami rovnakého veku.
Dôvodom je, že „deviantná sexualita sa objavuje v ranom veku a zdá sa byť rovnako nemenná ako normálne hetero alebo homosexuálne preferencie. Počas ranej puberty, keď väčšinu z nás začínajú priťahovať rovesníci, snívajú pedofili o omnoho mladších deťoch,“ píše psychologička.
Autorka pokračuje tým, že cituje dvoch mužov odsúdených za zneužívanie detí, ktorí jej povedali, že pri predstavách detí začali masturbovať už vo veku 13 rokov. Ďalej Salterová opisuje prípad, kedy tínedžer znásilnil batoľa, ktoré strážil. Dievčatko, ktoré znásilnil, pritom na zranenia, ktoré mu spôsobil, zomrelo.
Pedofilky
Hoci väčšina Salterovej knihy sa venuje predátorom – mužom, psychologička sa nevyhýba ani téme žien, ktoré zneužívajú deti.
„Pedofilky sa vyskytujú zriedkavejšie než pedofili, no tiež existujú. Koľko ich je, záleží od vašich zdrojov. Ak sú nimi hlásenia sociálnych kurátorov, 3 až 5 percent z nich hovoria o páchateľkách-ženách. No pri pohľade na to, kto sa dostane do väzenia, tieto čísla klesajú,“ píše psychologička.
Podľa kanadskej štúdie, ktorú cituje autorka, odsúdili na dva a viac rokov väzenia za zneužívanie detí menej než jedno percento žien.
Salterová ďalej tvrdí, že na základe prieskumov existujú viac-menej tri typy žien, ktoré zneužívajú deti. Prvou a jednou z najväčších je skupina, ktorá zneužíva deti vo veku do 6 rokov, najmä svoje vlastné. Nanešťastie, mnohé z týchto žien majú podľa nej zároveň sadistické sklony.
Druhým typom pedofiliek sú tie, ktoré Salterová volá učiteľky/milenky a primárne sa sústreďujú na tínedžerov. Obvykle ide o ženy vo veku 30 a viac rokov. Podľa autorky tento typ pedofiliek nekoná sadisticky, svoj sex s tínedžermi si romantizuje a zodpovednosť hádže na zneužívané deti.
Tretím druhom žien zneužívajúcich deti sú partnerky mužov, ktorí ich donútili k sexu s dieťaťom. Ich počiatočnou motiváciou je podľa Salterovej väčšinou potešiť partnera alebo sa vyhnúť tomu, aby ich opustil.
„V každom prípade, ako naznačujú niektoré výskumy, po čase si mnohé tieto ženy začnú sex s deťmi užívať a nakoniec ich zneužívajú na vlastnú päsť,“ píše autorka. Dodáva, že ženy sú schopné rovnako závažného zneužívania ako muži.
Záver
Anna C. Salterová v závere Predátorov pripúšťa, že žiadna kniha nemôže za rodičov robiť rozhodnutia. Ochrana detí pred pedofilmi si podľa nej vyžaduje neustále zvažovanie, kedy negatíva dozerania na deti prevažujú nad pozitívami.
Ona sama však podľa vlastných slov volí skôr viac dozoru než bežný rodič.
„Čo sa týka mňa, hľadajte ma na basketbalových tréningoch, na futbalovom ihrisku, na baseballe. Som tá, čo sedí v bejzbolovej čiapke na záhradnej stoličke, tá, čo je na každom tréningu a zápase. Som tá, čo dobrovoľne pomáha dozerať na deti počas viacdňových výletov. Som rodič, ktorého deti chodia do denného tábora, neostávajú tam na noc. Som tiež tá, ktorá nedovoľuje dospelým mužom bez dospelých partnerov zahŕňať moje deti darčekmi a pozornosťou.“
