Transakčná daň, ktorá by mala platiť od 1. apríla budúceho roku, prinesie spoplatnenie všetkých bankových transakcií a prevodov pre právnické a fyzické osoby, teda podnikateľov, vo výške 0,4 percenta, maximálne však 40 eur. Osobitný odvod zavedú aj pre rafinérie, teda zvýšenie cien pohonných hmôt bude zrejme neodvratné.
Zdražovaniu sa nevyhne ani Duslo
Transakčná daň a zvýšenie DPH sa dotkne aj jedného z našich strategických podnikov – Dusla Šaľa. Firma patrí k najvýznamnejším chemickým spoločnostiam na Slovensku a je jedným z najväčších výrobcov minerálnych hnojív a výrobkov organickej chémie v Európe.
Globálny dodávateľ gumárskych chemikálií vyrába tiež polyvinylacetátové a polyakrylátové lepidlá, disperzie a ďalšie špeciálne produkty chemickej výroby.
V Dusle podľa jeho generálneho riaditeľa Petra Bláhu aktuálne pracuje viac ako 1 900 zamestnancov a vplyv transakčnej dane sa podľa neho nedá aktuálne presne určiť. „Namodelovali sme si situáciu podľa dát z informačného systému a vplyv do nákladov bude vyšší ako 500-tisíc eur ročne,“ uviedol pre Štandard Bláha.
Podotkol, že vládou navrhnutá transakčná daň sa dotkne každej spoločnosti a v podstate aj každého občana Slovenskej republiky.
Duslo realizuje svoju produkciu zhruba z 80 percent na exportné trhy. Ako sa prejaví zvýšenie DPH na cenách výrobkov? „Odberateľa nezaujíma, ako sa v tej ktorej krajine výrobca pohybuje vo výške tej ktorej dane, aké má výrobné náklady, koľko tam stojí zemný plyn, elektrina, aké sú mzdy a pod, ale či je konkurencieschopná cena,“ objasnil generálny riaditeľ.
Dodal, že výroba hnojív je vysoko energeticky náročná a na Slovensku máme jedny z najvyšších cien energetických nosičov. Pre lokálnych výrobcov to znamená, že budú stále menej konkurencieschopní, nebudú zdroje na investície, na rozvoj, na úpravy miezd a podobne.
Možnosti sú obmedzené
„Štát neposkytuje žiadne úľavy, dotácie či pomoc pre výrobcov, lebo úľava na cenách elektriny formou zastropovania ceny sa týka iba obyvateľstva. Cena elektrickej energie napríklad u našej sesterskej spoločnosti vo Francúzsku, ktorá tiež vyrába minerálne hnojivá, je 42 eur/MWh a na Slovensku sú ceny podľa burzy cca okolo 100 eur/MWh. Ceny energií v USA sú 4- až 5-krát nižšie ako v Európe a navyše neplatia nič napríklad za emisné povolenky CO2. Z toho potom vyplýva nekonkurenčnosť európskych producentov,“ porovnal Bláha.
Všetky tieto náklady by si podľa neho veľmi radi premietli do predajných cien, no možnosti sú veľmi obmedzené. Na tieto skutočnosti by veľmi rád upozornil, no žiadne rokovania so štátom či konkrétnymi ministerstvami z pozície výrobcov sa nekonajú.
„Politici, žiaľ, nemajú záujem rokovať a diskutovať. Rozhodujú tak, ako rozhodujú, teda bez znalosti a informácií z trhu a bez diskusií s podnikateľským sektorom či spracovaných dopadových štúdií,“ skonštatoval Bláha.
Hovorkyňa rezortu hospodárstva Mária Pavlusík pre Štandard uviedla, že ministerka hospodárstva s podnikateľmi pravidelne komunikuje a naposledy sa zúčastnila na rokovaní s rozšíreným predsedníctvom Republikovej únie zamestnávateľov. Súčasťou týchto rokovaní boli aj ceny energií.
„Súčasné pravidlá EK však už neumožňujú poskytovať kompenzácie na krytie zvýšených nákladov na zemný plyn a/alebo elektrinu pre veľké priemyselné podniky. Ministerstvo hospodárstva SR preto aktuálne v zmysle schváleného rámca EK prijíma už iba žiadosti podnikov pôsobiacich v odvetví poľnohospodárskej prvovýroby, rybolovu a akvakultúry,“ dodala hovorkyňa.
„Keďže ceny pre podnikateľov už nie sú regulované, výsledná cena závisí od konkrétnej zmluvy, ktorú podnikatelia uzatvárajú so svojimi dodávateľmi,“ vysvetlila na záver Mária Pavlusík na margo slov generálneho riaditeľa Duslo Šaľa.
Zvýšené náklady zvýšia ceny
Agrodružstvo TP z Palárikova, ktoré sa venuje prvovýrobe, pestuje sóju, pšenicu, jačmeň, kukuricu, slnečnicu, tvrdú pšenicu, cukrovú repu či prvovýrobné produkty pre potravinársky a spracovateľský priemysel, sa stalo v roku 2022 z rozhodnutia rezortu pôdohospodárstva najlepším poľnohospodárskym podnikom na Slovensku.
Konateľ Róbert Židuliak však teraz ešte nedokáže presne povedať, ako sa konsolidačný balíček dotkne jeho spoločnosti. Čo však s určitosťou vie, je, že zvýšenie cien ovplyvní všetkých poľnohospodárskych prvovýrobcov.
„Koľko sa zvýšenie nákladov a výdavkov dotkne konkrétne nás, dnes ešte vypočítané nemáme, lebo na to teraz nie je čas, keďže máme najväčšiu špičku v zbere komodít, ktoré pestujeme,“ uviedol na vysvetlenie Židuliak, podľa ktorého to však s určitosťou bude pre všetkých znamenať zvýšenie nákladov a výdavkov, teda v konečnom dôsledku aj cien.
Podnikateľov čaká vertikála platieb
„Transakčná daň je však celý reťazec. Ak ja budem musieť platiť napríklad Duslu za hnojivo, tým pádom budem musieť odviesť 0,4 percenta, respektíve maximálne 40 eur, takže už aj ja ako prvovýrobca mám prvé náklady na nákupe tovarov pri vstupe do výroby komodít. Potom ich nakúpi spracovateľ, ktorý bude musieť tiež zaplatiť transakčnú daň, lebo zaplatí za faktúru,“ vysvetlil konateľ.
Vstupov, keď bude treba platiť transakčnú daň, bude podľa neho však oveľa viac. Platiť budú aj prepravca či obchodník za nákup tovaru alebo komodity inému obchodníkovi, aby ju dodal do regálov. V konečnom dôsledku zaplatí niekoľko transakčných daní, čo zvýši cenu produktu.
„Je to teda vertikála, lebo 0,4 percenta bude platiť každý, ktorý vstupuje v tej vertikále do výroby potraviny. A nie je to len od priamych vstupov, ako je nejaké hnojivo, osivo alebo chémia na výrobu nejakej rastlinnej komodity, ale v podstate tam sa to týka aj platby za kúpu traktora, za súčiastku, za naftu, za pneumatiky... Za všetko, čo budeme platiť, čo do toho priamo vstupuje,“ prízvukoval pre redakciu.
Skúsený poľnohospodár ešte nevie odhadnúť dopad, keď bude platiť daň obci za pôdu, ale aj nájomné ľuďom za pôdu. „Za všetko sa bude platiť transakčná daň. Ja teraz neviem presne vyčísliť, koľko transakcií ročne spravia naše firmy, takže to, čo nás čaká, keď ukončíme rok, koľko transakcií ročne vieme spraviť, koľko ich vieme obmedziť, budeme hodnotiť možno až v decembri, ale málo ich nebude,“ dodal.
Ceny energií trápia aj vedenie KIA
Denník Štandard oslovil aj automobilového giganta na Slovensku, juhokórejskú firmu KIA, ktorá má postavený závod pri Žiline. Jeho vedenie situáciu ohľadom všetkých konsolidačných opatrení schválených v Národnej rade tiež pozorne sleduje.
„V súčasnosti stále čakáme na finálnu podobu príslušných zákonov a ich zverejnenie v zbierke zákonov. Po zverejnení ich finálneho znenia v zbierke zákonov budeme vedieť presnejšie vyhodnotiť a spracovať analýzu dopadov konsolidačných opatrení na náš výrobný závod,“ napísal nám v stanovisku spoločnosti jej hovorca Tomáš Potoček.
KIA Slovakia pri Žiline je výrobný závod, predaj vozidiel, ako aj cenotvorbu však zastrešujú v jednotlivých krajinách distribútori a dealeri tejto značky. „Nárast cien energií predstavuje aj pre náš výrobný závod veľkú výzvu už niekoľko rokov. Zvyšujúce sa náklady na energie, ktoré sú nevyhnutné pre výrobu vozidiel a prevádzku závodu, ovplyvňujú náklady podniku, a preto neustále hľadáme energeticky efektívnejšie riešenia,“ skonštatoval Potoček na margo avizovaného zvýšenia cien energií.