– odhad IFP podrobený technickej diskusii s NBS (a dodatočne aj SLSP) bez vznesenia zásadnejších pripomienok ku kvantifikácii z dostupných dát,
– odhadujeme, že z celkového výnosu zaplatia 46 miliónov eur štátne inštitúcie (bez štátnych podnikov), domácnosti zaplatia 43 miliónov eur a 566 miliónov eur zaplatia podniky, čo povedie k zníženiu výberu dane z príjmu právnických osôb o 60 miliónov eur,
– daňový vyber v čistom stúpne o 549 miliónov eur po očistení o štátne inštitúcie a nižšiu daň z príjmu právnických osôb podnikov,
– priamy vplyv dane bude väčší na podniky než na domácnosti, keďže:
1.) približne polovica platieb domácností je prostredníctvom platobných kariet, kde je daň minimálna,
2.) pri vyplácaní miezd je platiteľom dane firma,
3.) pri výbere z bankomatu do 380 eur je platiteľom banka (ide však maximálne o dva výbery na jednotlivca),
4.) pri prevodoch sa prvých 50 eur nezdaňuje.
Zdanlivo malá sadzba v kombinácii s obrovskou daňovou bázou urobí zázraky. Zdaňovať sa budú už druhý-, tretí- či tridsiatykrát zdaňované peniaze. Čím viac sa to bude hýbať, tým viac sa to bude zdaňovať. Na to, aby ekonomika rástla, sa však eurá hýbať musia. Jedno euro pridanej hodnoty potrebuje niekoľko eur, niekedy až desiatky alebo stovky eur finančných transakcií. Transakčná daň je preto ekvivalentom sypania piesku do ekonomickej prevodovky.
Britskí politici tiež momentálne hľadajú, komu zobrať (po slovensky „konsolidovať“). Jeden tamojší vysokopostavený úradník naznačil, že jedným z možných cieľov by aj u nich mohli byť práve banky: „Sú banky, ktoré na vyšších úrokových sadzbách dobre zarobili – majú široké plecia a banky nikto nemá rád."
Platí to aj na Slovensku. Potrestanie domácich bánk, ktoré sa tunajším politikom vzhľadom na zahraničné vlastníctvo ťažko kontrolujú, nie je len náhodným vedľajším efektom transakčnej dane. Každý podnikateľ, ktorý má päť pokope si po zavedení dane otvorí účet aj mimo Slovenska a čo najviac finančných skokov sa bude snažiť robiť tam.
Okrem trestu pre domáce banky je ďalšou výhodou tejto dane jej skrytá povaha. Obyčajní ľudia nebudú viniť vládu, ale banky, ktorým ju budú platiť. Bonusom je, že aj drobné zvýšenie tejto dane dramaticky zvýši daňový výber.
Aké sú riešenia?
Pre konkrétnejšie stratégie si budeme musieť počkať na konečnú podobu návrhu. Okrem spomínaných zahraničných bankových účtov je jedným zo spôsobov aj návrat do doby hotovosti, ktorú naši politici nikdy neopustili. V tejto súvislosti podotknem, že dnes je ešte stále v SR vyhlásená „mimoriadna situácia“, počas ktorej neplatia obmedzenia na platby v hotovosti.
Ďalej sú to lepšie peniaze v podobe zlata a kryptomien. Ak niekomu podáte tehlu zlata, spravili ste potenciálne anonymnú finančnú transakciu za milión dolárov (400 uncí zlata dnes predstavuje zhruba 900-tisíc eur). Vyžaduje si to však fyzický kontakt „z rúčky do rúčky“ a dôveru, čo takéto transakcie robí často nepraktickými. Je to trochu old-school.
Preto je dobré mať bitcoinové peňaženky a vedieť komunikovať svoje dobré skutky aj mimo štátom kontrolovanú platobnú sieť bánk. Ak nie, vedzte, že ste na tom horšie než nejeden bohatý slovenský politik či oligarcha.
Lightning Network umožňuje robiť transakcie okamžite, anonymne a za nízke poplatky. Fajnšmekri môžu za účelmi transakcií používať aj monero. Je dobré sa to naučiť ešte predtým, než to budete skutočne potrebovať. Ten čas sa blíži.
