Národná nemocnica v Ružinove nebude, tvrdia ministri. Analýzu k nej robí aktér z Gorily

Hoci podľa dvoch uznesení vlád sa národná nemocnica mala stavať na bratislavských Rázsochách, kabinet Roberta Fica odhlasoval 29. mája zmenu lokality do Ružinova.

Tamojšia nemocnica by sa mala rozšíriť na kapacitu 1 015 lôžok oproti súčasným 800.

Národná nemocnica by mala vzniknúť rekonštrukciou bloku D ružinovskej nemocnice a dobudovaním novej v súčasnom priestore zimného štadióna. Na novú budovu sa využije časť existujúceho projektu Rázsoch – ten dala exministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) za 84-tisíc eur prekresliť firme Amberg Engineering Slovakia.

V ceste stojí štadión

O tom, že Ružinov nie je vhodná lokalita, sme v Štandarde informovali viackrát. Nie je tam totiž dostatok miesta. Najväčšou prekážkou je Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, ktorý treba zbúrať a potenciálne treba aj zasypať jazero Rohlík.

Štadión aj pozemky pod ním patria mestskej časti a tá ho dovolí zbúrať, až keď jej štát postaví nový štadión. Štúdiu o tom už Ružinov pripravil, chce ju predstaviť magistrátu a aj ministerstvu zdravotníctva.

Starosta Ružinova Martin Chren Štandardu prezradil, že pôjde o mierne upravený koncept. „Nový štadión by mal síce menšiu divácku kapacitu – ktorá v súčasnosti nikdy nebola využívaná – ale zároveň by mal tréningovú halu navyše pre športovcov,“ hovorí Chren. Náklady by mohli byť približne o päť až desať miliónov eur nižšie než pri výstavbe kópie súčasného štadióna, ktorý by zo štátnej kasy odobral aspoň 35 miliónov eur.

Ružinov už v spolupráci s magistrátom vytipoval aj jednu najvhodnejšiu lokalitu pre nové športovisko. Keďže najskôr treba vysporiadať vlastníctvo týchto pozemkov – čo bude stáť ďalšie peniaze – nechce konkretizovať presné súradnice.

Apeluje však na slovenskú vládu, aby vyčlenila peniaze na realizačnú dokumentáciu a povoľovacie procesy novej stavby. Podľa Chrena to bude stáť zhruba dva milióny eur. Zároveň žiada určiť štadión za strategickú investíciu, aby sa dali ľahšie vyvlastniť pozemky v novej lokalite.

„Ak by sa za dva roky podarilo nový zimný štadión naprojektovať a povoliť, za ďalšie dva roky by ho bolo možné postaviť a sfunkčniť,“ poznamenáva Chren na margo vládnych plánov postaviť nemocnicu do roku 2032.

Vizualizácia národnej nemocnice v Ružinove. Foto: MZ SR

Šaško: Necítim tlaky

Prvé náznaky, že vláda upustí od Rázsoch, prišli koncom decembra 2023, keď ministerka Dolinková podpísala zmluvu na vypracovanie analýzy od firmy Boston Consulting Group, ktorú si objednal jej predchodca Michal Palkovič. 

Výskum spolufinancovala sumou 300-tisíc eur sieť nemocníc Penta Hospitals International (PHI), na čo poukázal denník Sme. PHI je aj členom riadiaceho výboru analýzy a vlastní aj Nemocnicu Bory, ktorá stojí len pár kilometrov vzdušnou čiarou od Rázsoch.

Dolinková zaplatila za analýzu 70-tisíc eur z peňazí daňových poplatníkov, ale odmietla ju ukázať verejnosti.

V zákulisí sa hovorí, že neustále zmeny miesta výstavby slúžia len tomu, aby sa nová univerzitná nemocnica v našej metropole vôbec nepostavila. „Žiadne tlaky na seba zo žiadnej strany nevnímam,“ povedal v stredu novinárom v tejto súvislosti minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas).

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas). Foto: FB/Kamil Šaško

Reči o tom, že nemocnica, ktorá vzdeláva polovicu lekárov, ktorí ostanú pracovať na Slovensku, nebude ani v Ružinove, už neznejú len v zákulisí. V stredu viacerí predstavitelia vlády prvýkrát verejne naznačili, že projekt v Ružinove zrejme neuspeje.

Drucker, Raši a Šutaj Eštok: Nie je to reálne

Šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský v utorok na tlačovej konferencii povedal, že neschopnosť postaviť zariadenie v Ružinove mu potvrdil aj minister školstva Tomáš Drucker (Hlas).

Ten to v stredu pred rokovaním vlády zopakoval aj pred prítomnými novinármi. „Stavanie univerzitnej nemocnice v Ružinove má také rozsiahle problémy, že to nevidím reálne,“ uviedol minister školstva s dôvetkom, že svoje pochybnosti hovoril aj exministerke Dolinkovej.

„Ja som rozhodoval o nemocnici na Rázsochách a určite by to bol projekt, ktorý by, pokiaľ by sme pokračovali, už stál,“ naznačil Drucker s tým, že je zástancom lokality v Lamači. Ako exminister si dal v roku 2017 vypracovať analýzu, kde sa v Bratislave nemocnica najviac oplatí. Najlepšie v nej obstáli Rázsochy so 63 bodmi. Na porovnanie, Ružinov dostal 45,5 bodu.

Analýza výstavby národnej nemocnice v Bratislave z roku 2017. Foto: MZ SR

Ani predseda strany Hlas Matúš Šutaj Eštok nepovažuje výstavbu v Ružinove za reálnu. O téme sa plánuje rozprávať s ministrom zdravotníctva.

„Možno aj ja budem prekvapený po debate s pánom Šaškom. Možno, že mi povie, že je to reálne, ale ja ako minister vnútra a ako občan to veľmi reálne nevidím, aby sa búral štadión a podobné veci,“ vyhlásil minister vnútra. Do úvahy podľa neho pripadá aj príprava projektu koncovej nemocnice v Bratislave z rozpočtu iného rezortu. Spomenul, že časť peňazí pre ministerstvo obrany ide na civilné projekty.

Aj minister investícií Richard Raši (Hlas) konštatoval, že zrejme ide o stavbu, ktorá je realizovateľná „veľmi ťažko“. Na otázku, prečo zmenu lokality schválila koncom mája vláda, odpovedal, že vtedy na základe predložených dát „o tom asi nemala pochybnosť“. Raši však nevedel odpovedať, čo sa odvtedy zmenilo.

KDH: Treba opäť počítať s Rázsochami

Opozičné KDH vyzýva vládu, aby vrátila výstavbu novej nemocnice v Bratislave na Rázsochy. Stredajšie vyjadrenia ministrov Druckera, Rašiho a Šutaja Eštoka podľa strany potvrdzujú, že Hlas nemá žiadnu ucelenú víziu ako riadiť rezort zdravotníctva a dokonca spochybňuje vlastné rozhodnutia. 

Strana pripomína, že vo februári tohto roku vyzvala premiéra Roberta Fica, aby zvolal okrúhly stôl so všetkými parlamentnými stranami, aby sa dohodlo, kde bude stáť nová nemocnica, ale predsseda vlády túto žiadosť odignoroval.

„Rázsochy mali tri základné predpoklady, aby sa v dohľadnej dobe mohlo začať stavať – vyvlastnené pozemky pripravené na výstavbu, posudzovanie vplyvov na životné prostredie tesne pred schválením a rozpracovanú projektovú dokumentáciu. Mohli sme možno už budúci rok začať stavať a o päť – šesť rokov nemocnicu naozaj dokončiť,“ spresňuje poslanec KDH František Majerský.

Poslanec KDH Peter Stachura upozorňuje, že pochovanie výstavby na Rázsochách má aj odborný a medicínsky rozmer. „V tejto situácii sa časť univerzitnej zdravotnej starostlivosti bude musieť presunúť do súkromnej Nemocnice Bory, čím štát stratí dosah na svoju kľúčovú nemocnicu,“ varuje. 

Dolinková rozhodla bez dát

Opozičné hnutie Slovensko koncom septembra poukázalo na to, že ministerstvo zdravotníctva ešte len nedávno zadalo zákazku na štúdiu uskutočniteľnosti.

Dolinková teda navrhla novú lokalitu bez toho, aby vedela, že tam bude možné stavať.

„Teraz už mohla súťažiť firma, ktorá by postavila Rázsochy. Všetko bolo pripravené, o pár rokov sme mohli mať najmodernejšiu nemocnicu,“ zdôrazňuje exminister Marek Krajčí (Slovensko).

Poslanec tvrdí, že rezort čakal so štúdiou zámerne. Od 1. augusta sa zmenili podmienky verejného obstarávania, takže firma sa vyberala v takzvanej podlimitnej zákazke, pri ktorej stačia tri ponuky. Krajčí tvrdí, že traja uchádzači sa mohli ľahko dohodnúť, kto zákazku vyhrá.

Marek Krajčí. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Štúdiu uskutočniteľnosti národnej nemocnice bude robiť firma Grant Thornton Advisory. Rezort jej za ňu zaplatí 98-tisíc eur v čistom.

Predmetnú firmu sme oslovili aj s otázkou, či vylučuje, že sa s ďalšími dvomi uchádzačmi dohodla. Na zaslané otázky nám [po publikovaní článku pozn. red.], odpovedal Wilfried Serles, Managing Partner, Grant Thornton Slovensko.

„V prvom rade považujeme za potrebné uviesť nepresné informácie na pravú mieru. Spoločnosť Grant Thornton bola oslovená Zdravotníckou implementačnou agentúrou na účasť v tendri na prípravu analytického zhodnotenia realizovateľnosti zámeru ‚Výstavby novej Univerzitnej nemocnice Bratislava‘ v mestskej časti Ružinov. Nešlo teda o tender na dodanie štúdie uskutočniteľnosti, ale o tender na analytické posúdenie tohto zámeru.

Na základe zadania sme pripravili ponuku, ktorá bola vyhodnotená ako úspešná na základe hlavného kritéria, ktorým bola cena. V súčasnosti pracujeme na príprave analytického posúdenia, ktoré následne predložíme zadávateľovi na pripomienkovanie.  Výstupom posúdenia bude analýza podmienok výstavby nemocnice v Ružinove a zhrnutie, aké prínosy a riziká sú späté s týmto plánovaným zámerom ministerstva zdravotníctva.

Dôrazne odmietame akékoľvek obvinenia z nekalých praktík v spojení so spoločnosťou Grant Thornton. Do tendra sme sa zapojili na základe oslovenia a ponuku sme predložili podľa podmienok obstarávateľa samostatne a plne autonómne, čiže bez akejkoľvek koordinácie s ďalšími záujemcami, o ktorých sme nemali a nemáme žiadnu znalosť.“

Vyjadrenie nám neposkytlo ministerstvo. Ak sa tak stane, článok budeme aktualizovať.

Nový minister Šaško v stredu poznamenal, že analýzu financujú z kapitoly ministerstva zdravotníctva a jej výsledky mu predložia budúci týždeň. Dodal, že následne ju predstavia aj členom akademickej obce a nemocničným riaditeľom.

Analýzu za takmer 100-tisíc robí aktér z Gorily

Konateľom víťaznej firmy Grant Thornton Advisory je Peter Vlasatý, ktorý sa na viacerých miestach spomína v spise Gorila.

Vlasatý mal ako člen privatizačnej komisie ministerstva hospodárstva za druhej vlády Mikuláša Dzurindu (vtedajšie SDKÚ) prijať od Penty dvojmiliónový úplatok za to, že hlasoval v prospech ponuky tejto finančnej skupiny na kúpu bratislavského letiska. 

„Penta pri letisku vyplatila len päť členov privatizačnej komisie, ktorí hlasovali za konzorcium TwoOne (Penta). Peniaze dostali Ján Rusnák, Anna Bubeníková, Vladimír Drozda, Jozef Jurica dostal ponuku na päť miliónov slovenských korún a Peter Vlasatý dostal ponuku na 1 milión slovenských korún,“ píše sa v Gorile. „Haščák hovorí o odmeňovaní Malchárkových poradcov – tri milióny korún Ľuboš Ševčík a po dva milióny korún Peter Vlasatý a bližšie nešpecifikovaný Jakub (Vlasatému a Jakubovi už dal po 1 milión korún zálohu).“

Peter Vlasatý na otázky Štandardu [po publikovaní článku poz. red.] zaslal „stanovisko k mediálnym dopytom ohľadom môjho pôsobenia v privatizačnej komisii bratislavského letiska“. „Týmto verejne vyhlasujem, že nie je pravda, že by som ako člen privatizačnej komisie prijal od Penty dva milióny Sk.“

(tasr, est)