Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hurikán Oscar si na Kube vyžiadal šesť obetí na životoch

Hurikán udrel na Kubu počas víkendu a ťažké škody napáchal najmä v provincii Guantánamo vo východnej časti krajiny, spresnil prezident Miguel Díaz-Canel v televíznom prejave.

V dôsledku hurikánu došlo aj k veľkému výpadku elektriny, v pondelok však boli jej dodávky obnovené v takmer celom hlavnom meste Havana, uviedli tamojšie úrady.

Kubánska metropola je domovom pre približne dva milióny ľudí, pripomína agentúra AFP. Blackout na Kube nastal v piatok po tom, čo bola od siete nečakane odpojená najväčšia z ôsmich schátraných uhoľných elektrární.

Na margo protestov proti výpadku elektriny Díaz-Canel povedal, že vláda nebude tolerovať nepokoje. Niektoré osoby sa podľa neho v sobotu večer pokúsili "narušiť verejný poriadok". Pohrozil, že vláda zakročí voči zodpovedným "prísnosťou revolučných zákonov".

V júli 2021 spustili výpadky elektriny na Kube nebývalé demonštrácie. Kubánska vláda v piatok z dôvodu šetrenia elektrickou energiou nariadila zatvorenie všetkých škôl, úradov a firiem, ktoré nie sú zásadné pre fungovanie štátu. Väčšina štátnych zamestnancov bola poslaná domov.

Kuba momentálne prežíva najhoršiu hospodársku krízu od rozpadu Sovietskeho zväzu, ktorý bol kedysi jej najdôležitejším spojencom. Síce elektrina je pomerne lacná, obyvateľom problémy spôsobuje vysoká inflácia a nedostatok potravín, liekov a pohonných hmôt.

(tasr)

Minúta  |  

Partner prezidentky Madridského spoločenstva žaluje premiéra i ministra spravodlivosti

Dôvodom žaloby španielskeho podnikateľa Alberta Gonzáleza Amadoru voči premiérovi Pedrovi Sánchezovi a šéfovi rezortu spravodlivosti Félixovi Bolaňosovi je, že ho nazvali "priznaným zločincom".

González Amador žiada ako odškodné 100-tisíc eur od Sáncheza, 50-tisíc eur od Bolaňosa a tiež odvolanie hanlivých vyjadrení. Podnikateľ podľa vyhlásenia svojich advokátov tvrdí, že premiér aj minister porušili v jeho prípade "rešpektovanie a ochranu základných práv" španielskeho občana.

Španielski vyšetrovatelia podľa agentúry AFP preverujú od marca v súvislosti s Gonzálezom Amadorom obvinenia z daňových podvodov. Dôvodom je, že jednej z jeho spoločností ponúkajúcich zdravotnícke služby výrazne stúpli príjmy v rokoch 2020 a 2021, a teda počas pandémie COVID-19.

Španielske médiá informovali, že González Amador ponúkol žalobcom dohodu, v rámci ktorej by sa priznal k obvineniam a výmenou za to by sa vyhol súdnemu procesu aj trestu odňatia slobody.

Premiér Sánchez aj minister Bolaňos sa minulý týždeň o Gonzálezovi Amadorovi vyjadrili ako o "priznanom zločincovi, ktorý spreneveril peniaze zo štátnej pokladnice". Celá kauza sa zároveň v Španielsku stala sledovaným medializovaným škandálom.

Pravicová hlava štátu autonómneho Madridského spoločenstva Isabel Díazová Ayusová, ktorá je dlhodobo ostrou kritičkou Sáncheza a jeho ľavicovej vlády, tvrdí, že celá aféra je len štátom vedená "hrubá" kampaň proti nej samotnej.

(tasr)

Minúta  |  

Južná Kórea vraj zvažuje vyslať na Ukrajinu vojenský personál

Rozhodnutie zvažuje po tom, ako Severná Kórea (KĽDR) vyslala údajne až 12-tisíc vojakov do Ruska.

Juhokórejské médiá s odvolaním sa na predstaviteľa spravodajskej služby informovali, že juhokórejská vláda a armáda "prehodnocujú plán vyslania primeraného počtu personálu vrátane spravodajských dôstojníkov - špecializovaných na Severnú Kóreu, a expertov na nepriateľské taktiky" na Ukrajinu.

Ako píše Ukrajinska pravda s odvolaním sa na Newsweek, tento personál by viedol výsluchy či tlmočil, ak by ukrajinské sily zajali severokórejských vojakov. Kyjevu by tiež poskytli spravodajské informácie o vojenskej taktike, doktríne a operáciách KĽDR.

Neskôr na tlačovom brífingu juhokórejské ministerstvo obrany uviedlo, že s "otvoreným postojom" zváži opatrenia týkajúce sa dodávok smrtiacich zbraní Ukrajine.

Ruský generál potvrdil, že vojaci KĽDR sú v Rusku. Ich zapojenie do konfliktu zatiaľ nie je potrebné

Mohlo by Vás zaujímať Ruský generál potvrdil, že vojaci KĽDR sú v Rusku. Ich zapojenie do konfliktu zatiaľ nie je potrebné

(max)

Minúta  |  

Irán tvrdí, že Biden "ticho súhlasil a výslovne podporil nezákonnú vojenskú agresiu Izraela voči Iránu"

V pondelok, odvolávajúc sa na minulotýždňové vyhlásenia amerického prezidenta v Nemecku, to uviedla iránska misia pri Organizácii Spojených národov (OSN). Tá už informovala aj Bezpečnostnú radu OSN.

V pondelok, odvolávajúc sa na minulotýždňové vyhlásenia amerického prezidenta v Nemecku, to uviedla iránska misia pri Organizácii Spojených národov (OSN). Tá už informovala aj Bezpečnostnú radu OSN.

"Spojené štáty ponesú plnú zodpovednosť za ich úlohu v podnecovaní, nabádaní a umožňovaní akýchkoľvek aktov agresie zo strany Izraela proti Islamskej repubklike Irán... ako aj za katastrofické dôsledky pre regionálny a medzinárodný mier," uvádza iránska misia pri OSN v liste adresovanom Bezpečnostnej rade OSN.

Biden, ktorý koncom minulého týždňa navštívil Nemecko, reportérom v Berlíne okrem iného povedal, že má pochopenie pre to, ako a kedy Izrael zareaguje na raketový útok Iránu na svoje územie. Podrobnosti však neuviedol.

Teherán počas vojny v Pásme Gazy, prebiehajúcej od útoku palestínskych militantov na Izrael 7. októbra 2023, podnikol na svojho úhlavného nepriateľa - Izrael - aj dva priame útoky, naposledy 1. októbra. Izrael na tento útok zatiaľ neodpovedal. Irán však avizoval, že prípadná izraelská odveta nezostane bez reakcie.

Biden hovorí, že dokáže zariadiť koniec konfliktu medzi Izraelom a Iránom

Mohlo by Vás zaujímať Biden hovorí, že dokáže zariadiť koniec konfliktu medzi Izraelom a Iránom

(tasr)

Minúta  |  

Taliani prijali legislatívu zameranú na vyriešenie sporu o migračnej dohode s Albánskom

V súlade s dohodou mohli byť do migračných centier v Albánsku posielaní migranti pôvodom z 22 štátov, ktoré Taliansko zaradilo na zoznam tzv. bezpečných krajín. Medzi nimi aj Egypt a Bangladéš, ktoré však za také nepovažuje Súdny dvor Európskej únie.

Rímsky súd preto v piatok odobril návrat do Talianska skupine 12 migrantov z Bangladéša a Egypta, ktorí podľa neho nepochádzajú z krajín, aké možno uznať za bezpečné, a nespĺňajú tak kritéria predmetnej dohody s Albánskom. Isté regióny týchto krajín totiž nie sú považované za bezpečné, čo podľa Súdneho dvora Európskej únie znamená, že za bezpečnú nie je možné označiť celú krajinu.

Talianska premiérka Giorgia Melonioná rozhodnutie kritizovala a sudcov obvinila zo zaujatosti.

Cieľom nového dekrétu, ktorý na zasadaní kabinetu schválili v pondelok v neskorých večerných hodinách, je vypracovať nový zoznam tzv. bezpečných krajín, ktorý sa bude môcť aktualizovať každých šesť mesiacov a tým obísť súdne rozhodnutie.

Talianska vláda sa dekrétom pokúsi vyriešiť spor o migračnej dohode s Albánskom

Mohlo by Vás zaujímať Talianska vláda sa dekrétom pokúsi vyriešiť spor o migračnej dohode s Albánskom

Meloniovej vláda dúfa, že týmto spôsobom sa rozhodnutie sudcov naviaže na vládne nariadenia a nie na európske právne predpisy, ktoré majú vo väčšine prípadov prednosť pred legislatívou členského štátu

Vláda taktiež uviedla, že má v úmysle odvolať sa proti rozhodnutiu súdu a v prípade potreby sa obrátiť na najvyššiu inštanciu.

AFP pripomína, že Taliansko prijíma veľké množstvo migrantov, ktorí prechádzajú cez Stredozemné more zo severnej Afriky do Európy. Premiérku Meloniovú zvolili v roku 2022 na základe sľubov, že príliv migrantov zmierni. Jej koalícia sa už v minulosti dostala do konfliktu so sudcami v súvislosti s pokusmi obmedziť prácu charitatívnych organizácií, ktoré zachraňujú migrantov na mori.

(tasr)

Minúta  |  

Vladimir Putin sa stretne so šéfom OSN, diskutovať budú aj o vojne na Ukrajine

Ide o prvú cestu šéfa OSN Antónia Guterresa do Ruska za viac ako dva roky, oznámil v pondelok Kremeľ.

Stretnutie sa uskutoční popri samite skupiny BRICS v Kazani. Moskva chce prostredníctvom tohto fóra Západu ukázať, že jeho pokusy izolovať Rusko v súvislosti s ofenzívou na Ukrajine zlyhali.

OSN plánované stretnutie nepotvrdila, už predtým sa však hovorilo o účasti Guterresa na samite. Putin s ním má podľa Kremľa diskutovať aj o činnosti OSN a situácii na Blízkom východe.

Šéf OSN opakovane kritizoval vojenskú ofenzívu Moskvy na Ukrajine a povedal, že pre svet predstavuje nebezpečný precedens. Vyzval zároveň na spravodlivý mier, ktorý rešpektuje medzinárodné právo a územnú celistvosť Ukrajiny.

Guterres sa s Putinom stretol v Moskve v apríli 2022, dva mesiace po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Vtedy diskutovali o návrhoch na humanitárnu pomoc a evakuáciu civilistov zo zón konfliktu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.